Roman Bednár: Nemecko vedie skupina naivných idiotov a idiotka najväčšia

0
Roman Bednár (Autor: Roman Bednár)

Ja ju trochu poopravím a nazvem naivnými a ľahkovernými idiotmi tú časť spoločnosti, ktorá tejto skupine naivne verí a dôveruje a slepo plní jej „demokratické rozkazy“. Pani Hrušková počas jedného verejného vystúpenia v Prahe povedala, že Európu ovládajú dvaja ľudia: Najväčšia idiotka – mienila tým kancelárku Merkel a prechlastaný primitív – tak nazvala Martina Schulza.

Aj v tomto prípade ju skorigujem. Merkel rozhodne nie je idiotka. Je ale extrémna a veľmi úspešná populistka, hoci to rada tvrdí o iných. A je ešte niečim mimoriadna:

Dokázala veľmi rafinovane a skvele takticky postupne odstaviť vo svojej strane všetkých veľmi mocných mužov – a nebolo ich málo – ktorí mali ešte dlho pred ňou v CDU oveľa silnejšiu pozíciu ako ona, keď tam začínala ako „mein Mädchen“.

Tak ju žoviálne nazýval Helmut Kohl, keď ju urobil svojou ministerkou na bezvýznamnej pozícii Familienministerin. Spomeniem len dvoch, ktorí mali vysoké ambície stať sa kancelármi – Friedrich Merz a Roland Koch. Obaja výborní rétorici a demagógovia. Merkel ich „zničila“ a odstavila na vedľajšiu kolaj a tak veľmi znechutila, že odišli z politiky. Pritom CDU je absolútne len patriarchálna strana, kde vždy vládli len muži a nikdy nebolo mysliteľné, že by tam mohla nejaká žena strhnúť moc na seba, a to ešte nejaké bezvýznamné „Mädchen“ z východu Nemecka.

M. Schulz nie je ani prechlastaný a ani primitív. Je pravdou, že mal v mladých rokoch veľké problémy s alkoholom a ako sám priznal: „Slopal som každý deň a všetko. Dostal som sa ale silou vôle z toho a od roku 1980 sa alkoholu ani nedotknem“.

Schulz hoci nemá vyššie vzdelanie, je inteligentný a sčítaný. Je typickým a výborným samoukom. Zároveň je ale tvrdým karieristom a neznáša, ak mu niekto protirečí. Vtedy je extrémne arogantný a jeho argumentácia pôsobí agresívne a diktátorsky.

Obaja Merkel i Schulz sú typmi Führerov, každý iným spôsobom. A Nemci sa nikdy nezbavili silnej potreby mať vodcov. A tak týmto dvom vodcom stále verí aspoň polovica národa.

Ale čím viac utečencov do Nemecka prichádza a čím viac nemeckých žien znásilňujú a čím viac sa javia ako kriminálnici (a prichádza neustála húfne mnoho ďalších – aj keď sa to v médiách zamlčiava a prikrášluje – v poslednom čase aj tisícky Turkov, ktorí žiadajú o azyl z obáv pred despotom z Bosporu), tým viac Nemcov si uvedomuje, do akého klepca sa dostali, vďaka Merkel.

Merkel je ale nebezpečná „čarodejnica“, ktorá sa naučila veľmi dobre „čarovať“ a v pravú chvíľu vie „očarovať“ nielen v CDU takmer všetkých. Ukázalo sa to aj na nedávnom CDU-Parteitagu, kde bola potvrdená ako šéfka CDU s takmer 90 percentami hlasov, pričom nemala žiadneho protikandidáta. To sú pomery takmer podobné Hitlerovej NSDAP. Členovia a prívrženci AfD sú neustále diskriminovaní, a to aj médiámi a neraz prepúšťaní „bezdôvodne“ z práce, iní zas rôznymi spôsobmi šikanovaní.

Nedávno jedna renomovaná berlínska kaviareň dala na vstupné dvere zákaz vstupu členom AfD. To sa už úplne podobá diskriminácii Židov v tretej ríši a diskriminácii černochov v USA.

Islam čoraz viac presakuje do dôležitých štruktúr nemeckého štátu – je osmansky agresívny a križiacky nekompromisný. Aj keď sa nejaký moslim narodí v kresťanskej Európe, ostáva spravidla moslimom, ktorý sa riadi Koránom a islamským právom, ktoré z pohľadu humanistickej Európy nie je právom, ale „neprávom“, lebo je v ňom zakotvená šaria.

Islam vyprodukoval novú Európu, takú Európu, akú sme tu od porážky osmanských hôrd v roku 1683 pri Viedni nemali. Vtedy Európu pred poturčením a pred islamom zachránil poľský kráľ Ján Sobieski, ktorý na bojisko, keď už hrozilo obsadenie Viedne, dorazil v poslednej chvíli.

Teraz islam a Osmani valcujú celú Európu a nový Ján Sobieski je v nedohľadne. A z ruského „junáka“ Vladimíra Putina, tiež udatného bojovníka proti agresívnemu islamu, sme si urobili nepriateľa.

Našim politikom je ale bližší osmanský mohamedán Erdogan ako kresťan Putin.

Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com

- Reklama -