Po prvé – v jazykovej praxi, najmä v médiách, sa zavše prejavuje tendencia spestriť nudné predvolebné, volebné a povolebné prejavy čudesným spojením: percentuálne body. Pravdaže – v skutočnosti ide stále o staré dobré percentá. Napriek tomu experti rôznych druhov a politických zafarbení mechanicky preberajú očividný nezmysel. Keby niekto verejne použil opačné poradie slov: bodové percentá, tak by sa nonsens tiež udomácnil v priestore našej masovej komunikácie? Ak by som mal poradiť tým, ktorých už nebaví používať iba slovo percentá, tak by som im odporúčal slovakizáciu slovenčiny a nahradenie percent írečitým spojením: zo sto. Napríklad – preferencie 40 zo sto, hranica pre vstup do parlamentu 5 zo sto a podobne.
Po druhé – život nám občas v rozličnej intenzite obohacujú neplodné diskusie na tému prechyľovania ženských priezvisk. Samozrejme – medzi najhorlivejších debatérov (ako pri ktorejkoľvek príležitosti) patria predovšetkým tí, ktorí najmenej vedia, o čo vlastne ide. Čarovným zaklínadlom je prípona –ová, lenže realita je opäť oveľa zložitejšia, ako sa zdá zápalistým stúpencom používania i nepoužívania zázračnej koncovky. Z domácej scény stačí spomenúť niekoľko mien našich popredných spisovateliek – napríklad Elena Maróthy-Šoltésová, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, nehovoriac o Margite Figuli. Prirodzene – samostatnú kapitolu tvoria slovenské priezviská v tvare prídavných mien, kde sa namiesto spomínaného trojpísmenového sufixu uplatňuje len jednoduchá zmena rodu – Jesenská, Medzihradská atď.
Slovenčina však neexistuje vo vzduchoprázdne, a tak vzniká veľa veselých riešení vo vzťahu k slovanským i neslovanským jazykom. Na ilustráciu uveďme ruské rodinné mená, ktoré majú vo vlastnom svetovom jazyku miestnu podobu Ivanov / Ivanova, Švedov / Švedova, Tereškov / Tereškova, Širokov-Tambovcev / Širokova-Tambovceva, len u nás sa komolia ruské ženské priezviská do neuveriteľných foriem – Ivanovová, Švedovová, Tereškovová, Širokovová-Tambovcevová. V prípade amerických rodových mien slovanského pôvodu Polanski, Kinski ich máme chápať ako slovenské prídavné mená a meniť ich v ženskom tvare na Polanska (či dokonca Polanská), Kinska (či nebodaj Kinská)? A ako vôbec odhadneme, či v prípade neslovanských priezvisk neslovanského pôvodu majú podobu prídavných mien, a teda im nemáme pridávať koncovku –ová, ale iba zmeniť zakončenie na –á?
Neviem, či naši experti chápu, že ázijské priezviská sa uvádzajú na začiatku mena. Z Mao Ce-tung má podľa nich vzniknúť pani Maová (presnejšie: Maoová), respektíve z Kim Il-song (nesprávne Kim Ir-sen) máme vytvoriť pani Kimovú?
Na záver si nechávam dve skvostné výnimky. Jedinej talianskej herečke si v našich končinách nikdy nikto netrúfol znetvoriť meno Gina Lollobrigida – na rozdiel od priezvisk jej kolegýň z Apeninského polostrova a iných krajín – napríklad Sophia Lorenová či Claudia Cardinalová (rozumej: Cardinale). Podobne svetoznámej autorke detektívnych príbehov nikto nezdeformoval v nijakej spomedzi mnohých v slovenčine vydaných kníh jej meno Agatha Christie, hoci v Malej encyklopédii spisovateľov sveta (Obzor, Bratislava 1978) má spotvorené priezvisko – Christieová (v tejto forme sa objavuje aj v českých prekladoch). Prezraďme našim mudrlantom, že Christie v angličtine okrem priezviska je deminutívom ženského mena Christine (Kristína) i mužského mena Christopher (Krištof). Dúfajme, že sa raz nedožijeme úsilia premenovať Christie na Kristínovú, Krištofovú alebo niektorú domácku podobu uvedených mien s neodmysliteľnou koncovkou –ová. Nezabudnime však ani na možnosť vychádzať z výslovnosti mena Christie (čítaj Kristý), čo má jasnú podobu prídavného mena, takže autorku môžeme prekrútiť aj do formy Agatha Kristá.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Prevzaté z www.humanisti.sk so súhlasom autora.
