Pavol Janík: Rozparcelovanie Ruska?

0
Rusko (Autor: red)

Hlavný problém Ruskej federácie spočíva v jej nesmiernom prírodnom bohatstve, o ktoré sa dlhodobo a čoraz okázalejšie uchádzajú vytrvalí záujemcovia. Napríklad – Allen Dulles už v roku 1920 navrhoval rozparcelovanie ruského územia na americké protektoráty. Myšlienkou ovládnuť ropné zdroje v zakaukazskej oblasti si vtedy získal priazeň klanu Rockefellerovcov.

Priblížme si najpodstatnejšie kuriozity, týkajúce sa dynastie Dullesovcov. Allen sa narodil 7. apríla 1893 v mestečku Watertown v štáte New York. Mal tri sestry a o opäť rokov staršieho brata Johna Fostera Dullesa. Ich starý otec z matkinej strany – generál John Watson Foster – bol počas vlády prezidenta Benjamina Harrisona ministrom zahraničných vecí. Ich ďalší príbuzný Robert Lansing mal rovnakú funkciu v kabinete Woodrowa Wilsona a bol kľúčovým reprezentantom USA na mierových rokovaniach po 1. svetovej vojne. Jednoucho – politika v určitých rodinách očividne patrí k zvyčajným povolaniam.

Allen začal svoju diplomatickú a špionážnu kariéru v roku 1916 na americkom veľvyslanectve vo Viedni. Odtiaľ sa presunul na ambasádu do Bernu, kde sa k nemu viaže obskúrna epizóda z 8. apríla 1917, keď telefonicky komunikoval s Vladimirom Iľjičom Leninom (vlastným menom Ulianov, starší prepis Uľjanov), ktorý bol vtedy exilovým politikom vo Švajčiarsku a hľadal americkú podporu. Mimochodom – revolúciu do Ruska prišiel z USA robiť aj Lev Davidovič Trockij (vlastným menom Bronštejn), ktorý sa s Leninom spriatelil vo Veľkej Británii, kde redigoval časopis Iskra pod edičným pseudonymom Pero.

Allen Dulles spojený s tajnou službou striedal pozície v štátnej administratíve a spolu so svojím bratom v súkromnej advokátskej kancelárii na Wall Streete, kde k jeho prominentným klientom patrili aj svetoznámi naftoví magnáti. V Úrade strategických služieb (Office of Strategic Services – OSS) viedol počas 2. svetovej vojny európsku centrálu so sídlom na americkom veľvyslanectve v Berne. Udržiaval čulé styky aj s predstaviteľmi výzvedných služieb hitlerovského Nemecka. Preto sa nemožno čudovať, že po vojne urobil zo šéfa elitného spravodajského útvaru Cudzie armády Východ Reinharda Gehlena bossa západonemeckej rozviedky. Nacistického generála Gehlena, ktorý zakladal výsluchy ruských zajatcov na dileme: zrada, alebo smrť od hladu, poctili vyznamenaním Maltézskeho rádu a ustanovili do funkcie prezidenta Spolkovej spravodajskej služby (Bundesnachrichtendienst – BND), kde pôsobil až do mája 1968.

Allen Dulles sa dostal do najvyššieho vedenia Ústrednej spravodajskej agentúry (Central Intelligence Agency – CIA), kde získal post zástupcu riaditeľa pre plánovanie, čo v praxi znamenalo vedenie tajných operácií, nazývaných aj špinavé triky (dirty tricks), spojených s atentátmi a štátnymi prevratmi. Hlavou celej CIA sa stal po inaugurácii prezidenta Dwighta Eisenhowera. V tom istom období sa Allenov starší brat stal ministrom zahraničných vecí, čo vytvorilo pozoruhodnú rodinnú harmóniu v činnosti diplomatických a špionážnych služieb USA. Kariéru šéfa CIA ukončil neúspešný pokus o inváziu na Kubu v Zátoke svíň.

K najvýznamnejším inováciám tajného frontu po 2. svetovej vojne patril dôraz na psychologické súperenie, vedené najmä hromadnými oznamovacími prostriedkami, medzi ktorými získala osobitné postavenie rozhlasová stanica Slobodná Európa. Zakladajúcimi členmi National Committee for a Free Europe (Národného výboru pre Slobodnú Európu) bol Allen Dulles ako predstaviteľ CIA, vtedajší náčelník amerického generálneho štábu a neskorší prezident Eisenhower a ďalší činitelia z rozhodujúcich spoločenských kruhov.

Fakt, že v mimoriadne vplyvných pozíciách na vrchole najdemokratickejšej krajiny sveta súbežne pôsobilo súrodenecké duo Dullesovcov, zreteľne naznačuje, že rodinkárstvo nebolo a nie je výsadou totalitných režimov. Rody s dedičným privilegovaným ekonomickým a politickým postavením evidentne nepatria ani do starého železa naďalej prekvitajúcich monarchií, ani do zošrotovaných sociálnych experimentov 20. a 21. storočia. Naopak – pre Spojené štáty sú dynastie charakteristické a ich vyjadrením zďaleka nie sú iba uvedení bratia.

Prezident USA George H. W. Bush bol postupne podnikateľ, kongresman, veľvyslanec, riaditeľ CIA a viceprezident. Jeho otec Prescott Bush bol senátor. Jeho syn George W. Bush začínal ako kontroverzný podnikateľ v oblasti ropného priemyslu a skončil ako nemenej problematický prezident USA. Do prominentnej rodiny Bushovcov patrí aj ďalší syn a brat dvoch amerických prezidentov Jeb (vlastným menom John Ellis Bush), ktorý sa stal guvernérom štátu Florida.

Azda stačí uviesť ešte príklad, keď prezident John F. Kennedy vymenoval do vlády (za ministra spravodlivosti) svojho brata Roberta F. Kennedyho. Mimochodom – Johna zastrelili 22. novembra 1963 v Dallase a Roberta 5. júna 1968 v Los Angeles, čo tiež dokresľuje špecifické črty demokracie amerického typu.

Ukazuje sa, že nijaký politický systém nie je a zrejme ani nemôže byť vo svojej podstate natoľko originálny, aby sa z hľadiska technologických princípov a zákonitostí moci zásadne odlišoval od iných spoločenských modelov, ako sa to usiluje hlučne tvrdiť každá konkurenčná propaganda. V tomto zmysle treba vnímať všetky dvojaké metre a dvojtvárnu politiku pri sústavnom uplatňovaní celej škály mediálnych, diplomatických, ekonomických, špionážnych i vojenských tlakov, ktorých súčasťou je aj neutíchajúce úsilie o rozparcelovanie Ruska a o zmocnenie sa jeho hodnotných zdrojov.

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Prevzaté z www.humanisti.sk so súhlasom autora.

- Reklama -