Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, zvýši daňové zaťaženie obyvateľstva a poisťovniam prinesie zvýšenú administratívnu záťaž. Ministerstvo plánuje novou daňou zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o takmer 57 miliónov eur ročne.
Zvýšenie daňového zaťaženia nie je zdôvodnené ekonomickými problémami štátu. Má sa udiať v situácii, keď ekonomika rastie, príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú a deficit klesá. Zavedenie dane z poistného nemá ani žiadny vecný dôvod, ktorý by súvisel s predmetom poistenia. Dôvodom je len snaha zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, aby sa mohli ešte viac navyšovať jeho výdavky.
Považujeme za nesprávne a pomýlené, ak vláda plánuje prostredníctvom špeciálnej dane sankcionovať finančné zodpovedné správanie občanov a firiem spočívajúce vo vlastnom zabezpečení sa prostredníctvom poistenia. Škody, ktoré vzniknú v situáciách, ktoré nie sú kryté poistením, často spôsobujú vážne problémy dotknutým subjektom. Nezriedka na ich odstránenie prispieva štát. Škody v situáciách, ktoré sú kryté poistením, zvyknú mať miernejšie dopady. Štát miesto toho, aby zodpovedný prístup podporoval, ho plánuje špeciálnou daňou trestať.
Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú podľa dôvodovej správy „doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením“. Súhlasíme s tým, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia je nesystémovým a neefektívnym opatrením. Toto nesystémové a neefektívne opatrenie v podobe odvodu z poistného treba zrušiť bez náhrady, nie ho nahrádzať iným nesystémovým, čisto účelovým, morálne nesprávnym a vecne neopodstatneným opatrením v podobe dane z poistenia.
V prípade neakceptovania požiadavky nezavádzať daň z postenia navrhujeme v návrhu zákona vykonať najmä nasledovné zmeny, ktoré obmedzia zvýšenie daňového zaťaženia a znížia administratívnu záťaž spojenú so zavedením novej dane:
nezavádzať daň z poistenia pre životné poistenie, iba pre neživotné poistenie, ktoré už dnes podlieha odvodu z poistného,
zaviesť jednotnú sadzbu dane na úrovni 2 % miesto diferencovanej sadzby dane pre rôzne typy poistenia od 2 % do 18 %,
oslobodiť od dane fyzické osoby – nepodnikateľov,
oslobodiť od dane poistné na základe zmlúv uzavretých pred zavedením dane,
predĺžiť zdaňovacie obdobie z kalendárneho štvrťroka na kalendárny rok,
stanoviť účinnosť zákona na 1. januára 2019.
***
Návrh zákona:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/9
Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v pondelok 29. januára 2018.
Ondrej Dostál, poslanec NR SR, predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS)
Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)
Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, (KI)
Martin Mlýnek, podpredseda OKS
Jozef Dúcky, Predseda rady Slovenskej spoločnosti aktuárov (SSA)
Mária Kamenárová, podpredseda rady SSA
Dušan Sloboda, analytik KI
Ivan Kuhn, analytik KI
Radovan Kazda, vydavateľ
Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Rezortné číslo: MF/006611/2018-731
1. Nezavádzať daň z poistenia a súčasne zrušiť odvod z poistného
Navrhujeme vypustiť z návrhu zákona články I až III.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť z návrhu zákona článok I, ktorým sa zavádza nová daň z poistného, a súčasne články II a III, ktorými sa vykonávajú nevyhnutné súvisiace úpravy v zákone o dani z príjmov a v daňovom poriadku.
Navrhuje sa v zákone ponechať iba čl. IV, ktorým sa ruší odvod z poistného, a čl. V, ktorým sa stanovuje účinnosť zákona.
V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné upraviť názov zákona na Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Daň z poistenia je novým druhom dane, ktorého zavedenie nie je zdôvodnené ani opodstatnené. Predkladateľ zákona uviedol len dva dôvody pre zavedenie novej Dane z poistenia.
Prvý argument v skutočnosti nie je argumentom, odkazuje len na skutočnosť, že odvod z poistenia, prijatý napriek upozorneniam mnohých odborníkov, je pravdepodobne protiústavný, administratívne náročný, a obsahuje viaceré sporné body. Nahradenie zle nastaveného odvodu ale nie je dostatočným dôvodom pre zavedenie dane.
Druhým argumentom predkladateľa je odkazovanie na skutočnosť, že daň z poistenia je štandardom v EÚ. Toto tvrdenie je zavádzajúce. Nie je pravda, že všetky krajiny majú zavedenú plošnú daň z poistenia. Hoci väčšina krajín uplatňuje nejaké druhy odvodu, nie je pravda, že by veľká väčšina krajín uplatňovala priamo daň z poistenia. Naopak, štandardom v EÚ je viazanie týchto odvodov na konkrétny účel, ktorý ale nie je predmetom návrhu predkladateľa.
Samotné zavedenie dane z poistenia treba vnímať aj v nasledujúcom kontexte:
daňové príjmy Štátneho rozpočtu by mali v roku 2018 vzrásť o 0,5 mld. eur. Od roku 2016 to predstavuje nárast o takmer 1 mld. eur. Celkové príjmy verejnej správy majú medziročne vzrásť o 1,3 mld. eur, od roku 2015 majú do konca tohto roka vzrásť o 3,5 mld. eur.
daň z poistenia nie je naviazaná na konkrétny účel. Ako sa uvádza v doložke k predkladanému zákonu, zavedenie dane nebude mať vplyv na zlepšenie služieb verejnej správy občanovi. Ak predkladateľ vie vyčísliť náklady na ochranu majetku/nehnuteľností pred živlami, môže tak urobiť a adekvátne nastaviť viazané odvody z poistenia, tak ako to robí v prípade odvodu PZP vozidiel.
absencia zdanenia poistného nie je náhodou. Neživotné poistenie platí poistenec dúfajúc, že plnenie nenastane. Samotné plnenie predstavuje obnovu stratenej hodnoty, nedochádza ani k tvorbe novej hodnoty, ani k obohateniu poistenca. Z tohto dôvodu bola prijatá dohoda na úrovni EÚ, aby sa na poistenie neuplatňovala daň z pridanej hodnoty. Daň z poistenia je de facto len iným druhom nepriamej dane, a teda v rozpore s pravidlom neuplatňovať DPH na poistenie. To je aj dôvod, prečo mnohé krajiny uplatňujú na poistení špecifické odvody viazané na konkrétny účel.
životné poistenie predstavuje ochranu pred katastrofickými scenármi (úmrtie rodiča), prípadne spôsob zabezpečenia sa do budúcnosti (obyčajne na dôchodok). Zabezpečenie takéhoto príjmu do budúcnosti je známkou zodpovedného správania sa, finančnej gramotnosti. Z týchto dôvodov bola nedávno prijatá legislatíva, ktorá oslobodzuje od dane z príjmov výnosy z investícií dlhších ako rok. Zavedenie dane na životné poistenie, čím de facto dôjde k jeho zdraženiu, znamená krok opačným smerom. Zdanenie poistenia zvýši latku pre finančne zodpovedné správanie občana so všetkými negatívami, ktoré z toho vyplývajú. Uplatňuje ho necelá tretina krajín EÚ, teda nie je štandardom. Je pritom ťažké čo i len si predstaviť, akú protislužbu dokáže štát poskytnúť zodpovedne správajúcemu sa poistencovi za zdanenie životného poistenia.
zavedenie dane na životné poistenie je v rozpore s princípmi zodpovedného hospodára, čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že životné poistenie zakúpené z II. piliera je oslobodené od dane. Z toho vyplýva, že predkladateľ si uvedomuje, nezmyselnosť zdanenia produktu, ktorý má zabezpečiť príjem v starobe.
Poisťovne so sídlom v SR odviedli na dani z príjmov právnických osôb za uplynulé dva roky, každý rok viac ako 51 mil. eur. na dani. Zavedenie novej dane by ich efektívne daňové zaťaženie zdvojnásobilo, a je porovnateľné so zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb na úrovne medzi 40-45% pre sektor poisťovníctva, keďže ministerstvo financií očakáva výnos na dani takmer 57 mil. eur v roku 2019. Poisťovne, ktoré podnikajú na území SR, ale majú sídlo mimo územia SR, majú malý trhový podiel na poisťovacom trhu, preto zavedenie tejto dane je negatívne predovšetkým pre domáce poisťovne.
Toto dodatočné daňové zaťaženie by poisťovne preniesli z väčšej miery na svojich klientov v podobe nárastu ceny poistenia. To by mohlo viesť k zníženiu schopnosti poistiť sa predovšetkým sociálne odkázaným skupinám obyvateľstva či poistníkov s nízkym príjmom. Takýto krok považujeme za neopodstatnený, poškodzuje podnikateľské prostredie, ako aj všetkých spotrebiteľov, predovšetkým tých s nízkym prímom, pre ktorých sa poistné produkty môžu stať nedostupné.
V prípade neakceptovania bodu č. 1 hromadnej pripomienky navrhujeme:
2. Nezavádzať daň z poistenia pre životné poistenie
Navrhujeme v čl. I v § 3 ods. 1 vypustiť slová „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ a primerane upraviť súvisiace časti návrhu zákona.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa daň z poistenia neplatila zo životného poistenia, iba z neživotného poistenia. Návrh zákona predpokladá, že daň z poistenia sa bude platiť z neživotného poistenia aj zo životného poistenia. Daň z poistenia by mala nahradiť súčasný odvod z poistného, ktorý sa však podľa § 68a zákona o poisťovníctve platí iba z odvetví neživotného poistenia. Kým vo vzťahu k neživotnému poisteniu teda ide o nahradenie odvodu z poistného daňou z poistenia, vo vzťahu k životnému poisteniu chce ministerstvo financií zaviesť úplne novú povinnú platbu, ktorá nenahradí žiadnu doteraz existujúcu povinnú platbu.
Z dôvodovej správy nie je zrejmé, prečo by povinnou platbou mali byť zaťažené aj tie odvetvia poistenia, ktoré takto doteraz zaťažené nie sú. Preto by sa daň z poistenia v prípade, že bude zavedená, mala vzťahovať len na odvetvia neživotného poistenia, v ktorých sa v súčasnosti platí odvod z poistného.
Životné poistenie je zdanené v menej ako tretine krajín EÚ. Vo väčšine prípadov je oslobodené od dane, alebo sú zdanené len špecifické druhy životného poistenia. Životné poistenie je uzatvárané s cieľom zabezpečenia príjmu v budúcnosti/krízovej situácii, čo je prejavom zodpovedného správania občana a jeho nadštandardnej finančnej gramotnosti. Pravdepodobne z toho istého dôvodu bolo od dane oslobodené aj poistenie s výplatou doživotného dôchodku z II. piliera. Vzhľadom na skutočnosť, že kombinácia príjmov z I. a II. piliera obvykle nedokáže pokryť predchádzajúce výdavky dôchodcu, nevidíme dôvod, prečo by dani mali podliehať ostatné prípady životného poistenia, ktoré majú riešiť finančnú situáciu občana napríklad v dôchodkovom veku.
3. Skrátiť možnosť zmeny spôsobu vzniku daňovej povinnosti z dvoch rokov na jeden rok
Navrhujeme v čl. I v § 5 ods. 2 nahradiť slová „osem po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov“ slovami „štyri po sebe nasledujúce kalendárne štvrťroky“.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá, že platiteľ dane z poistenia sa bude povinný rozhodnúť pre vznik daňovej povinnosti podľa jedného z troch spôsobom upravených v § 5 ods. 1 (dňom prijatia platby poistného, dňom zaúčtovania predpisu pohľadávky z poistného alebo dňom splatnosti poistného) a zvolený spôsob uplatňovať najmenej osem po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov.
Hromadnou pripomienkou sa navrhuje, aby platitelia poistného mali väčšiu flexibilitu pri určovaní spôsobu vzniku daňovej povinnosti a mohli zmeniť tento spôsob zmeniť nie až po dvoch rokoch, ale už po jednom roku. V prípade akceptovania návrhu na predĺženie zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny rok (bod 7) by to znamenalo, že by si platitelia poistného mali určiť spôsob vzniku daňovej povinnosti vždy na jeden kalendárny rok zodpovedajúci príslušnému zdaňovaciemu obdobiu.
4. Zaviesť jednotnú sadzbu dane na úrovni 2 % miesto diferencovanej sadzby dane pre rôzne typy poistenia od 2 % do 18 %
Navrhujeme v čl. I zmeniť znenie § 8 nasledovne:
㤠8
Sadzba dane
Sadzba dane je 2 % zo základu dane.“
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá rôzne sadzby dane na rôzne typy poistenia, a to v rozsahu 2 % až 8 % (§ 8 ods. 1) a na dva typy poistného dokonca sadzbu vo výške 18 % (§ 8 ods. 2). Návrh zákona predpokladá základnú sadzbu 8 % a znížené sadzby na odvetvia životného poistenia a na niektoré odvetvia neživotného poistenia, pri ktorých sa má kompenzovať sociálny rozmer alebo výpadok príjmu z dôvody zdravotného stavu.
Hromadnou pripomienkou sa navrhuje stanoviť rovná daň z poistného na úrovni najnižšej z ministerstvom navrhovaných sadzieb, teda na úrovni 2 %. Návrhom sa sleduje nižšie administratívne zaťaženie pre platiteľov poistného a nižšie daňové zaťaženie pre väčšinu dotknutých subjektov.
5. Oslobodiť od dane fyzické osoby – nepodnikateľov
Navrhujeme v čl. I v § 9 nahradiť slová „poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov.8)“ slovami „poistenie, pri ktorom je poistníkom fyzická osoba – nepodnikateľ“.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá, že od dane z poistenia budú oslobodené len poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia.
Hromadnou pripomienkou sa navrhuje, aby od dane z poistného boli oslobodené aj ďalšie poistenia, pri ktorých je poistníkom fyzická osoba – nepodnikateľ. Daňou by tak boli zaťažené iba podnikateľské subjekty a právnické osoby. Návrhom sa sleduje, aby sa v novom zákone minimalizovali negatívne finančné dopady na bežných občanov.
Alternatívne je možné upraviť oslobodenie od dane cez typy poistenia, napr. oslobodiť všetky odvetvia životného poistenia uvedené v časti B prílohy a relevantné odvetvia neživotného poistenia uvedené v časti A prílohy (poistenie úrazu, poistenie choroby, poistenie batožín, poistenie škôd na majetku fyzických osôb, poistenie úveru a záruky).
6. Oslobodiť od dane poistné na základe zmlúv uzavretých pred zavedením dane
Navrhujeme v § 9 označiť súčasný text ako odsek 1 a doplniť odsek 2 v znení:
„(2) Oslobodené od dane je poistné zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.“
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby novou daňou bolo zaťažené iba poistenie platené na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté po nadobudnutí účinnosti zákona, ktorým sa daň z poistenia zavádza. To znamená, že prijatie zákona by sa nedotklo poistenia na základe už existujúcich zmlúv.
V prípade, že sa zavedenie novej dane premietne do výšky poistného, nemalo by dochádzať k tomu, že sa to negatívne dotkne už plateného poistenia. V prípade nových zmlúv bude poistník už pri ich uzatváraní poznať výšku poistného zohľadňujúcu aj existenciu dane z poistenia, v prípade starých zmlúv to môže viesť k zvýšeniu výšky poistného, s ktorým poistník pri uzatváraní poistnej zmluvy nepočítal.
7. Predĺžiť zdaňovacie obdobie z kalendárneho štvrťroka na kalendárny rok
Navrhujeme v čl. I v § 11 ods. 1 nahradiť slová „kalendárny štvrťrok“ slovami „kalendárny rok“
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá, že zdaňovacím obdobím bude kalendárny štvrťrok. Hromadnou pripomienkou sa navrhuje predĺžiť zdaňovacie obdobie na celý kalendárny rok. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej záťaže platiteľov dane z poistenia.
8. Stanoviť účinnosť zákona na 1. januára 2019
Navrhujeme v čl. V nahradiť slová „1. októbra 2018“ slovami „1. januára 2019“.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona na začiatok nasledujúceho kalendárneho roka. Návrhom sa sleduje predĺženie legisvakančnej doby v záujme vytvorenia dlhšieho času na prípravu dotknutých subjektov na zavedenie platenia novej dane.
Zároveň sa vychádza potreby posilnenia právnej istoty a stability podnikateľského prostredia. Časté a účelové zásahy do legislatívy sú faktorom, ktorý negatívne zasahuje do právnej istoty a do podnikateľského prostredia. Preto by zákony, ktorými sa zasahuje do podnikateľského prostredia, zvlášť také, ktorými sa zavádzajú nové dane, odvody a povinnosti, alebo menia tie existujúce, mali schvaľovať s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka. Iný dátum účinnosti by mal byť prípustný iba v prípade výnimočných okolností, keď nová legislatívna úprava neznesie odklad. Žiadne takéto výnimočné okolnosti však v prípade zavedenia dane z poistenia neexistujú.
9. Dopracovať doložku vybraných vplyvov zákona
Žiadame dopracovať doložku vybraných vplyvov zákona.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Doložka vybraných vpylvov k zákonu má zásadné nedostatky. Je zarážajúce, že verejná správa nedokáže adekvátne predložiť scenáre možného dopadu, keď kontrolný orgán (NBS) má podrobné údaje o činnosti poisťovní. V doložke nie je vypracovaná relevantná alternatíva, pričom práve rozdielna situácia v zdaňovaní/spoplatňovaní poistenia medzi krajinami EÚ je dôkazom toho, že aj iné prístupy sú možné.
Ministerstvo financií sa nepokúsilo vyčísliť dopady na podnikateľov, pričom je nepochybné, že v spolupráci s relevantnými odbormi ministerstva hospodárstva na základe údajov NBS by takéto prepočty nemal byť problém zhotoviť. Osobitným problémom je skutočnosť, že náklady vyplývajúce zo zdraženia poistného ministerstvo nevyčíslilo ani pre verejnú správu, resp. štátny rozpočet.
***
Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.
Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ institute.sk
Radovan Ďurana, Nábrežná 3461/3, 038 61 Vrútky, radovan.durana @ iness.sk
Peter Gonda, Tupého 51B, 83101 Bratislava, petergonda @ institute.sk
Martin Mlýnek, OKS, Drobného 1, 84101, Bratislava, martin.mlynek @ gmail.com
Jozef Dúcky, Tabaková 1, Bratislava, ducky @ aktuar.sk
Mária Kamenárová, Jakubská 1, 836 01 Bratislava, rada @ aktuar.sk
Petíciu môžete podpísať tu.
