Bývalý prezident Šimon Peres o ňom povedal, že bol “milujúcim človekom, ktorého srdce bolo zasadené hlboko v pôde krajiny a osudu jej ľudí”. Premiér Benjamin Netanjahu o zosnulom vyhlásil, že “slúžil po desaťročia Štátu Izrael ako vojak, ako veliteľ, aj ako verejný činiteľ a zastával vysoké funkcie vo vláde”.
Tento jastrab izraelskej zahraničnej politiky sa narodil v roku 1936 v irackej Basre, vďaka čomu hovoril dobre po arabsky, do Izraela sa presťahoval v roku 1950. Poslancom parlamentu (Knesetu) sa stal v roku 1984 a bol ním celých 30 rokov, počas ktorých zastával viacero významných politických funkcií.
Bol prominentným členom umiernenej Strany práce, naklonenej rokovaniu s Palestínčanmi. “Fuád”, ako sa volal krstným menom v arabčine, mal priateľské vzťahy so zvrhnutým dlhoročným egyptským vládcom Husním Mubarakom a ďalšími arabskými predstaviteľmi a pomáhal Izraelu budovať mosty s arabským svetom, napísala AP.
Izraelský denník Jerusalem Post pripomenul, že počas druhej intifády bol ministrom obrany vo vláde bývalého premiéra Ariela Šarona. V tom čase bol tiež predsedom Strany práce.
Bývalý brigádny generál slúžil aj v Šesťdňovej vojne a bol koordinátorom vládnych činností na palestínskych územiach v rokoch 1983-84. V júni 2014 ho zasiahli obvinenia z korupcie, podvodu a úniku daní. Kým sa tak stalo, bol považovaný za čelného kandidáta na prezidenta vo voľbách, ktoré sa mali konať v ten istý mesiac. Svoju kandidatúru následne stiahol.
V decembri 2014 odišiel z politiky a ukončil tak desaťročia svojej služby verejnosti.
