Zlé peniaze boli témou relácie Slobodného vysielača. Ekonómovia sa „rozparádili“

    0
    Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS (Autor: Veronika Žilková)

    „Peniaze sú zlé preto, že sú plne pod kontrolou štátnej centrálnej banky, ktorá sa snaží dirigovať ich vznik v bankovom systéme, a nie sú ničím kryté,“ vysvetľoval Karpiš v Slobodnom vysielači. Termínu„dobré peniaze“ sa však chcel vo svojej knižke vyhnúť. Inak povedané, v obehu je dnes vo svete obrovské množstvo peňazí, ktoré svojím pôvodom i množsvtom môžu ekonomike uškodiť, zjednodušene ich preto môžeme nazývať zlými. A práve ich vplyvom sa hostia zaoberali v relácii Parlament Slobodného vysielača.

    A existujú teda vôbec aj takzvané pozitívne peniaze? Podľa Miry Tekelovej, ktorá sa priznala, že Karpišov prístup oceňuje, áno. Predstavila totiž vlastnú koncepciu, ako vytvoriť čosi ako “dobré peniaze”.  „Náš návrh reformy dáva tvorbu peňazí do rúk štátnej inštitúcie alebo verejnej inštitúcie, ktorá by tvorila peniaze v prospech občanov. Ale nie vo forme dlhu, ale ako pozitívne peniaze, ktoré by sa dali do štátneho rozpočtu, a štát alebo verejná inštitúcia, či občania by ich minuli vo forme štátnych výdavkov, zníženia daní alebo občianskych dividend, kde by sa novovytvorené peniaze prerozdelili medzi všetkých občanov,“ myslí si Tekelová.

    Systém stojí na dôvere

    Aké sú však dôsledky fungovania peňažného systému na samotných občanov a ako to súvisí s ich životmi? Momentálne je v obehu viac peňazí, ktoré sú nekryté, ako tých, čo  by mali byť kryté centrálnou bankou. Aké má toto dôsledky pre bežných ľudí? Ekonóm Juraj Karpiš zdôraznil, že keď banky nemajú dosť rezerv, tak bez ohľadu na to, aká je rezervná požiadavka, keď  si do bánk príde dostatočné množstvo ľudí po peniaze, tak banky môžu mať problém.

    Karpiš hovoril aj o nestabilite finančného systému. Podľa neho sa ukazuje vo viac či menej pravidelných intervaloch. „Keď všetko funguje tak, ako má, keď ekonomika šliape, tak každý verí tomu systému,“ tvrdí. “Finančnému systému musíme veriť, lebo ak mu prestaneme veriť, tak začína padať. A to sa presne stalo,“ opísal ekonóm finančnú krízu, keď sa rozplynula dôvera. „Keď sa takéto niečo deje, nastupuje štátna centrálna banka, ktorá je dílerom rezerv poslednej inštancie. Môže si vymyslieť nekonečné množstvo rezerv a dáva novovytvorené rezervy inštitúciám, aby zachránila ich život,“ vysvetlil. Podľa neho však nemôžeme čakať na to, kedy sa rozplynie dôvera a potom to ratovať z našich peňazí. „Centrálna banka si tie peniaze nevymyslí, sú naše. Len každému z nás zoberie časť z nich a dá ich bankám,“ doplnil.

    Vráti sa koruna?

    V relácii odznel aj pojem „helikoptérové peniaze“. Ten bližšie vysvetlila Mira Tekelová. „Zlepšenie stavu a naštartovanie reálnej ekonomiky je presmerovanie peňazí do reálnej ekonomiky. Tam je možnosť peniaze distribuovať štátnymi výdavkami na infraštruktúru alebo na projekty, kde peniaze chýbajú, ale prostredníctvom občianskej dividendy,“ dodala Tekelová.

    Od poslucháča dostali hostia aj otázku, či si vedia predstaviť návrat slovenskej koruny vo forme lokálnej meny. „Slovenská koruna bola lokálna mena, a hoci kritizujem euro, momentálne nechcem, aby sa vrátila slovenská mena,“ vyjadril sa Karpiš.

    Na záver sa  vyjadrili aj o moci bánk. Juraj Karpiš nevie, čo sa s určitosťou stane v budúcnosti. Súhlasí však s tým, že finančný sektor má veľký vplyv. Mira Tekelová si však myslí, že tlak na zmenu musí prichádzať od bežných ľudí. Debata  sa dotkla aj myšlienky  odškodnenia klientov nebankových subjektov. Marek Schmögner si myslí, že je to zaujímavé, ale čo tí klienti, ktorí na tom zarobili? Podľa neho by sa mali dať dokopy s tými, ktorí o tie peniaze prišli. „Tam by mohol byť začiatok dialógu alebo riešenia,“ uviedol. Juraj Karpiš však tvrdí, že treba rozlišovať medzi tým, čo je dobrovoľná výmena a čo je podvod. „Mal by fungovať niekto, kto vymáha spravodlivosť,“ uzavrel Karpiš.

    - Reklama -