Ministerstvo spravodlivosti na čele s Luciou Žitňanskou sa pustilo do novelizácie zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, známeho aj ako Exekučný poriadok. Medzi najmarkantnejšie zmeny patrí zriadenie jediného špecializovaného pracoviska na oblasť exekúcií v Okresnom súde so sídlom v Banskej Bystrici.
Rezort chce taktiež zaviesť náhodné prideľovanie prípadov exekútorom. Doteraz si mohol veriteľ slobodne zvoliť súdneho exekútora, po novom ministerstvo prichádza s krajovým princípom náhodného prideľovania. Žitňanskej rezort na exekútorov bude klásť aj vyššie nároky. Aby sa do samotného procesu náhodného prerozdeľovania zákaziek vôbec dostali, musia splniť materiálno-technické podmienky a dokázať tak svoju nezadlženosť voči „oprávneným“ (veriteľom).
Dlžník bude mať taktiež možnosť požiadať o odloženie exekúcie zo „sociálnych dôvodov“ na tri mesiace. Odobriť mu to môže samotný exekútor a nemusí tak čakať na vyjadrenie súdu, ako to bolo v súčasnosti.
Hlasy kritiky
Z radov odborníkov, právnikov, ale aj exekútorov sa na adresu novely Exekučného poriadku ozýva množstvo kritických pripomienok. Medzi ne patrí napríklad otázka, akým spôsobom rezort dospel k záveru, že súčasný Exekučný poriadok je nedokonalý a potrebuje „revitalizovať“. Ministerstvo doteraz nezverejnilo žiadne analýzy, na základe ktorých dospelo k tomu, že je nevyhnutné náhodné prideľovanie exekútorov. Napriek kritickým hlasom z právneho a podnikateľského prostredia nepreukázali, v čom navrhovaný systém bude efektívnejší ako doterajší.
Novela taktiež hovorí, že exekúcia bude zastavená, ak v určitom čase nedôjde k vymoženiu pohľadávky. U fyzických osôb je limit tri roky a pri právnických osobách 1,5 roka. Práve aj tento bod sa stretáva s hlasnou kritikou. Odborníci sa pýtajú, či sa týmto krokom neporušujú práva veriteľa na vymoženie pohľadávky. Taktiež môže dochádzať aj k umelému predlžovaniu času zo strany dlžníkov, čím sa im ich rest automaticky vymaže.
Pod paľbu kritiky sa dostal aj nápad náhodného prideľovania exekútorov. Odborníci upozorňujú, že v niektorých prípadoch, ak bude tomu istému exekútorovi opakovane pridelený ten istý prípad, môže dôjsť k dohode medzi exekútorom a dlžníkom.
Krok späť
Novela Exekučného poriadku má zefektívniť vymáhanie pohľadávok a sprehľadniť systém. Podľa Zuzany Lenickej z inkasnej agentúry Creditton, s. r. o., sa jej však podarí úplný opak. Lenická za agentúru z pohľadu veriteľa iniciatívu ministerstva pre PL zhodnotila ako kontraproduktívnu a označila ju ako „krok späť“.
Lenická kritizuje najmä náhodné krajové prideľovanie exekútorov. Podľa spoločnosti by mal mať veriteľ právo si vybrať exekútora podľa vlastného zváženia a nie na základe náhody. „Veritelia si exekútorov vyberajú na základe toho, ako efektívny tento exekútor je, pretože z pohľadu veriteľa je dôležité, keď musel investovať ďalšie finančné prostriedky do získania ‚judikovaného papiera', ktorým súd potvrdil jeho nárok, a rovnako tak musel strpieť čas, kým takýto ‚papier' získal, aby bol výkon exekúcie efektívny,“ povedala Lenická.
Ministerstvo verzus veriteľ
„Exekúcia sa vo všeobecnom vnímaní považuje za zlo. Platí ale, že bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva. Preto sa v nich snažíme urobiť poriadok,“ argumentuje rezort spravodlivosti a odôvodňuje chystané zmeny a novelizáciu Exekučného poriadku.
Rezort vo svojom stanovisku podrobne opisuje údajne nelichotivý stav súčasnej exekučnej agendy na Slovensku a súčasne tak osvetľuje krok, v ktorom chce „mŕtve“ pohľadávky a exekučné procesy zrušiť. „Na všetkých všeobecných súdoch po celom Slovensku nám dnes leží zhruba 3,6 mil. exekučných spisov v nejakom štádiu konania. Mnohé tieto exekučné spisy spočívajú na súdoch roky a o ich zastavenie nikto nejaví záujem. Na základe zozbieraných informácií zo súdov sa možno domnievať, že až 70 % z tých približne 3,6 milióna prípadov, ktoré dnes ležia na súdoch, sú vlastne prípady, ktoré sú (ak tam ležia dlhé roky) zrelé na zastavenie,“ vysvetľuje Žitnanskej rezort. Tu naráža na kritiku veriteľov. „Tvrdenie ministerstva, že mnohé exekučné spisy spočívajú na súdoch roky a o ich zastavenie nikto nejaví záujem, je zovšeobecňujúce. Veriteľ je vlastníkom pohľadávky, štát mu predsa nemôže ‚zaregulovať', aký dlhý čas mu umožní zákonným spôsobom vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi,“ oponuje šéfka Credittonu.
Podľa rezortu môže náhodné krajové prideľovanie exekútorov priniesť finančné úspory. „Ministerstvo doteraz neuviedlo, aké to prinesie úspory v systéme a v čom konkrétne a ako zavedením týchto opatrení zlepší vymožiteľnosť práva pre veriteľov,“ konštatuje Lenická. Zároveň upozorňuje, že konanie ministerstva je jednostranné, a to v prospech dlžníka. Aj Európsky súdny dvor nedávno rozhodol, že slovenské zákony príliš nahrávajú dlžníkom – obyčajným ľuďom. Dodáva, že spoločnosť Creditton taktiež experimentovala s teritoriálnym, teda krajovým exekučným systémom. „Často sa stávalo, že sme zistili, že dlžník sa s exekútorom poznal alebo poznal niekoho, kto poznal exekútora, a pod. Tieto exekúcie neboli vedené efektívne, a preto sme upustili od výberu exekútora na základe bydliska dlžníka,“ upozorňuje.
Lenická taktiež uvádza, že: „Ak ministerstvo už investovalo finančné prostriedky na vytvorenie systému náhodného prideľovania exekúcií a aj na krajinnom princípe, môže to využiť pri exekúciách, kde je štát a jeho inštitúcie veriteľom. Je to jeho právo. Rovnako tak si štát môže pri ‚svojich' pohľadávkach regulovať lehoty pre vedenie exekúcií.
Pokiaľ by novela zákona o súdnych exekútoroch obsahovala systém náhodného prideľovania exekúcií, krajinný princíp prideľovania exekúcií a zaregulovanie dĺžky možnosti vedenia exekúcie, tak je na mieste obava, že pri vymáhaní pohľadávok sa opäť začnú využívať služby rôznych ‚SBS agentúr', tak ako tomu bolo v minulosti.“
Lenická na druhej strane víta sprísnenie požiadaviek na výkon exekútorov a zriadenie jediného exekučného súdu na Slovensku. Zároveň hodnotí kladne aj rozšírené informácie, ktorými bude disponovať Centrálny register exekúcií. V tomto bode by ale uvítala, ak by bol pre užívateľa bezplatný.
Právnici o novele: Je nekvalitná a protiústavná
Na margo novely Exekučného poriadku sa pre PL vyjadrila aj právnická spoločnosť Daniela Futeja FUTEJ & Partners, ktorá v texte ministerstva vidí medzery a označuje ho ako „nekvalitný a nedoprecizovaný“. Obzvlášť časť o náhodnom prideľovaní exekútorov. „Predložený návrh novely Exekučného poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti SR je podľa nášho názoru v časti povinného náhodného prideľovania exekučných spisov exekútorom na základe krajského teritoriálneho princípu jednoznačne protiústavný, a navyše nesúladný s právom EÚ,“ píše sa v stanovisku.
Na základe zavedenia náhodného teritoriálneho prideľovania súdnych exekútorov sa vytratí prirodzené súťaživé prostredie, a teda podľa FUTEJ & Partners dôjde k viacerým komplikáciám. „Neoddeliteľným dôsledkom zníženia efektivity vymáhania bude premietnutie rizík s nezaplatenými pohľadávkami do zvýšenia cien služieb,“ vyjadrila sa právnická kancelária. Ďalej upozorňuje, že ak prideľovanie exekútorov bude fungovať na báze krajového kľúča, môže dochádzať až k prílišnému „zblíženiu“ medzi exekútorom a dlžníkom. „V prípade zavedenia teritoriálneho princípu s náhodným prideľovaním spisov by navyše vznikal priestor na možné nezákonné dohody povinného s exekútorom vzhľadom na možné lokálne väzby,“ podčiarkujú právnici v stanovisku.
Exekútor môže na základe Exekučného poriadku vykonávať iba túto činnosť, čím sa od nej stáva existenčne závislý a je jeho jediným zdrojom príjmu. „Náhodné prideľovanie je teda spôsobilé podstatne zasiahnuť do jeho zdrojov príjmu,“ varuje spoločnosť. Zároveň dodáva, že tento krok rezortu spravodlivosti môže negatívne vplývať aj na obchodovanie medzi členskými štátmi Európskej únie. Náhodne prerozdeľovanie zakáziek podľa FUTEJ & Partners narúša férovosť a pravidlá hospodárskej súťaže, čím „nadŕža“ určitým podnikateľom, napríklad menším exekučným kanceláriám.
