Trump by inak potreboval súhlas Kongresu, povedal Mattis v rámci svedeckej výpovede oboch ministrov pred zahraničným výborom Senátu k prípadnej novelizácii 16 rokov platného zákona o práve prezidenta použiť vojenskú silu.
Na otázku výboru, či má Trump právomoc nariadiť vojenský zásah proti KĽDR, Mattis odpovedal: “V prípade Severnej Kórey by muselo ísť o priamo hroziaci alebo uskutočnený útok na Spojené štáty.”
Výpovede oboch ministrov pred zahraničným výborom Senátu sú súčasťou prípadnej novelizácie zákona z roku 2001, ktorým Kongres udelil prezidentovi právomoc použiť “nevyhnutnú a primeranú” (vojenskú) silu proti teroristickej hrozbe, avšak nie v prípade, ako je Severná Kórea. Zákon bol prijatý po teroristických útokoch na USA z 11. septembra 2001.
Tillerson a Mattis pred novelizáciou tohto zákona varovali, ale zhodli sa v názore, že ak by k nej predsa len došlo, nemala by obsahovať časové alebo geografické obmedzenia. V súčasnosti platné znenie zákona predstavuje podľa nich “pevný základ” pre všetky pokračujúce operácie amerických ozbrojených síl namierené proti hrozbe teroristických útokov.
Podľa Mattisa a Tillersona by k prípadnému zrušeniu zákona z roku 2001 malo dôjsť až po prijatí novej legislatívy, ktorá by ho nahradila.
