Predseda liberálnej strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík prednedávnom prišiel s návrhom riešenia utečeneckej krízy. Počas diskusie Denníka N priamo povedal: „Európa musí utesniť svoju južnú hranicu. To nie je ani nehumánne, ani nemorálne, ani pomýlené… nič. Skrátka musí utesniť hranicu. Ako? Tam Grécko má najväčšiu armádu a trčia v kasárňach, no tak nech idú strážiť hranicu.“
Oponuje mu ľudsko-právny aktivista a radca Nórskej organizácie žiadateľov o azyl Marek Linham, ktorý tvrdí, že takéto návrhy priamo porušujú európske právo, ako aj Ženevskú dohodu. „V európskom kontexte je právo utečencov na ochranu medzinárodnoprávne zakotvené nielen v Ženevskej dohode, ale aj v článku 18 Charty základných práv Európskej únie. Prístup k azylovej procedúre je navyše garantovaný v nariadení EÚ známeho ako Dublin III. Právo nebyť otočený od hranice na smrť alebo mučenie je garantované, okrem iného, pod článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ako objasňuje UNHCR a judikatúra Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, zásada platí aj extrateritoriálne,” argumentuje vo svojom blogu Linham.
Sulík totiž v pláne, ktorý rozpísal na svojom blogu, uvádza, že najlepšou cestou je postaviť centrálne tábory podľa možností na území severnej Afriky. „Išlo by o územie veľké povedzme 10 x 10 kilometrov, ktoré by bolo dočasne územím EÚ. Niečo ako veľvyslanectvá. Za toto územie by EÚ zaplatila tuniskej alebo egyptskej vláde poctivé peniaze a bola by to EÚ, ktorá by garantovala bezpečnosť a poriadok v tomto tábore.“ Sulík sa totiž domnieva, že pokiaľ vojaci európskych štátov môžu chodiť na misie na Cyprus, do Kosova, Afganistanu či Iraku, môžu ísť strážiť aj takýto tábor.
Utečenci za dovolenkárov
Europoslanec v tom vidí aj ako možnú kompenzáciu pre Tunis a Egypt za ochromený turistický ruch, ktorý tu po teroristických útokoch upadá. Tiež sa domnieva, že o základný chod tábora by sa starali sami utečenci. „Jednoducho, lekári spomedzi utečencov by liečili ľudí, učitelia by vyučovali deti a podobne,“ vysvetľuje a počíta aj s tým, že Európska únia by im za to platila „slušné peniaze“. „Je to zaručene lacnejšie ako zdravotná starostlivosť v Európe,“ dodal.
Predseda SaS má riešenie aj na spôsob realizácie vydávania azylov a víz do EÚ. „V tomto tábore by sedel sudca, resp. sudcovia z každej krajiny EÚ a žiadateľ o azyl by sa na mieste rozhodol, v ktorej krajine EÚ chce požiadať o azyl. Príslušný sudca by žiadosť vybavil tak, ako keby ju posudzoval v domovskej krajine.“ Ak by tak utečenec dostal povolenie, bol by na starý kontinent presunutý bezpečnou cestou, čím by sa zamedzilo zbytočným úmrtiam na mori alebo pri strastiplných cestách cez Turecko a Balkán.
„Po zamietnutí žiadosti by žiadateľ musel tábor opustiť,“ dodal, ale už nevysvetlil, čo s takými „odídencami“.
Takýto plán je ale pre bezbečnostného analytika fantazmagóriou. „Tieto tábory sú dobrá myšlienka, ale sú veľmi nerealistické. Títo ľudia sa budú priamo vyhýbať takýmto táborom, pretože vedia, že existuje veľká šanca, že sa do Európy nedostanú. Je to pre nich riskantnejšie, než prežiť v preplnených člnoch či v dodávkach. Vedia, že keď sa už dostanú sem, tak návratná politika Európy neexistuje a plus budú brať nejaké dávky,“ komentoval to Ivo Samson pre ParlamentnéListy.sk.
K argumentu Linha, že by sa tak porušovala Ženevská dohoda, si Sulík myslí, že práve v centrálnom utečeneckom tábore by bolo možné procedúry k vydávaniu azylu urýchliť. Linhu vzápätí obviňuje z vrcholného cynizmu a neľudskosti, pretože tvrdí, že s jednoduchším prístupom k azylovej procedúre by sa nápor na azylové konanie s vysokou pravdepodobnosťou zvýšil. „My teda máme nechať umierať tisíce utečencov ročne v stredozemnom mori (a zároveň nahrávať miliardové zisky prevádzačom), len aby sme sťažili prístup k azylovej procedúre. Žasnem, že toto vypustí ľudsko-právny aktivista,“ naložil mu Sulík.
Prachy, no problem
Keďže najväčší počet utečencov prichádza cez Turecko, Sulík odporúča zriadiť ešte jeden tábor, v Srbsku. Ten turecký sa totiž už dnes musí postarať o 1,8 milióna Sýrčanov, pričom jeho kapacita je len 35-tisíc a stáva sa často terčom útokov Islamského štátu.
Financovanie má predseda premyslené tiež. „Len Nemecko dá ročne okolo 10 miliárd eur na utečencov a starostlivosť o jedného neplnoletého utečenca vyjde v Nemecku na 5-tisíc eur mesačne, rôzne domovy, kde sú utečenci ubytovaní, sú veľmi preplácané, lebo ich je nedostatok… Dva centrálne tábory, v severnej Afrike a na Balkáne, ktorých zriadenie a ochranu by zabezpečila už tak či tak existujúca armáda a kde by množstvo činností vykonávali samotní utečenci, by boli zaručene lacnejšie.“
Linha však vracia úder. „Sulíkovi, respektíve jeho „odbornému“ tímu, sa zjavne podarilo vygúgliť obsahovo rovnaký návrh, ktorý unikol v marci 2003 z dielne vtedajšej britskej vlády,“ obviňuje z plagiátorstva saskárov. „Tento zjavne nedomyslený návrh skritizoval pod čiernu zem celý rad odborníkov (pozri napríklad TU, TU a TU), UNHCR sa od neho dištancovalo – a nakoniec bol britský návrh samotnou britskou vládou uvážlivo zavrhnutý. To však nezabránilo Sulíkovi s vážnou tvárou nedávno prezentovať tento dvanásť rokov mŕtvy nepodarok,“ dodal Linha.
