Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu dnes zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót.
Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot už 26. júla navrhol zamietnuť žalobu oboch krajín. V prípade opačného verdiktu by celý systém kvót padol.
Náš postoj ku kvótam sa vôbec nemení, hovorí Fico
Predseda vlády Robert Fico na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní vlády pripomenul, že Rada ministrov vnútra prijala v roku 2015 kontroverzné rozhodnutie o povinných kvótach a preto bolo podľa neho logickým vyústením, že podali žalobu na Súdny dvor EÚ.
„Plne rešpektujeme rozsudok Súdneho dvora Európskej únie. Povedali, že majú iný právny názor ako Slovensko. Skonštatovali, že išlo o tzv. nelegislatívny právny akt, teda bolo možné postupovať spôsobom, pre ktorý sa Rada v septembri 2015 rozhodla. Nevznikla však žiadna nová kvalita. Súdny dvor povedal iba to, že postup Rady bol v poriadku a zachoval v platnosti rozhodnutie o kvótach,“ povedal Fico a dodal, že toto rozhodnutie končí 26. septembra 2017, lebo bolo iba dočasné.
„Využili sme svoje právo. Nehrozia nám žiadne postihy, pretože sme vyslovili iba svoj právny názor. Toto rozhodnutie je konečné a nie je možné voči nemu podávať žiadne opravné prostriedky. Náš postoj ku kvótam sa vôbec nemení a naďalej budeme pokračovať v tom, aby bola solidarita prejavená inak ako vnútením migrantov, ktorí na našom území aj tak nechcú ostať,“ pokračoval premiér.
Minister vnútra Robert Kaliňák doplnil, že realita ukázala, že tento systém nefunguje. „Naopak sa ukázalo, že náš postoj v tvrdom strážení hraníc, za ktorý nás kritizovali, bol správny. Samotné prerozdeľovanie kvót skončilo zle. Je to evidentne mimoriadny neúspech,“ uzavrel Kaliňák.
Musíme rozhodnúť o ďalšom postupe, hovorí Lajčák
Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu Slovensko berie na vedomie. V reakcii na dnešný verdikt luxemburského súdu to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD). Podľa neho je nepredstaviteľné, aby ho Slovensko nerešpektovalo.
„Rozhodnutie súdu berieme na vedomie, rešpektujeme, samozrejme, musíme si ho dôkladne preštudovať a potom zaujmeme stanovisko,” uviedol Lajčák pri príchode na dnešné zasadnutie vlády. „Samozrejme, otvoríme túto tému aj na rokovaní vlády, pretože to nie je záležitosť jedného ministerstva,” ozrejmil.
Podanie žaloby bolo podľa šéfa rezortu diplomacie využitím legitímneho práva. „Je to legitímny nástroj. Využili sme ho, pretože sme potrebovali využiť všetky nástroje, ktoré k dispozícii máme. My sme žiadali o preskúmanie toho, či to rozhodnutie Rady je legitímne. Súd potvrdil, že je legitímne,” uviedol Lajčák.
„Náš postoj ku kvótam je politický postoj, ktorý je zdieľaný naprieč politickým spektrom a podporený názorom obyvateľstva. Navyše vývoj za tie dva roky vám dáva odpoveď na otázku, či kvóty fungujú, alebo nefungujú,” poukázal Lajčák na to, že platnosť smernice o relokáciách končí koncom septembra a k dnešnému dňu bolo relokovaných 17 percent ľudí z predpokladaného počtu.
Pre šéfa slovenskej diplomacie je nepredstaviteľné, aby Slovensko nerešpektovalo verdikt súdu. „Z tohto rozhodnutia súdu žiadne sankcie pre Slovensko nevyplývajú ani žiadne nové záväzky. Teraz musíme rozhodnúť o ďalšom postupe. To nebude moje rozhodnutie o ďalšom postupe, ale rozhodnutie vlády, ako bolo rozhodnutie vlády o podaní žaloby,” vysvetlil Lajčák.
Systém kvót nefunguje, kritizujú prerozdeľovanie ministri Smeru
Na neúspech slovenskej žaloby zareagovali aj ministri Smeru-SD Marek Maďarič a Peter Žiga. „Ja si myslím, že Brusel neuspel pri povinných kvótach. Lebo sa prakticky nenapĺňajú ani v krajinách, ktoré nepodali žalobu alebo to formálne rešpektujú, ale prakticky nenapĺňajú,” uviedol Maďarič.
„Myslím si, že nejaký fatálny dôsledok to na Slovensko nemôže mať a bola to podľa mňa legitímna reakcia na fakt, že v takom kľúčovom hlasovaní alebo v takej kľúčovej téme sa išlo na úroveň ministrov vnútra a nie na konsenzus v Rade,” odpovedal Maďarič na otázku, aký bude dôsledok rozhodnutia súdu pre Slovensko.
Podobne aj Žiga poukázal na to, že systém kvót nefunguje. „Takže aj rozhodnutie súdu je v tejto chvíli možno irelevantné z toho dôvodu, ako to reálne v živote funguje a tie kvóty nefungujú, takže Európska komisia a celá Európska únia bude musieť vymyslieť iný mechanizmus na to, aby vyriešila problém migrantov, ktorý určite nie je taký veľký, aký bol pred dvoma rokmi, keď sme tu cítili ten tlak, a vtedy bola aj podaná žaloba,” vysvetlil Žiga s tým, že on osobne je presvedčený, že Európska komisia nájde cestu, aby vyriešila tento problém.
Rozhodnutie o kvótach nás neprekvapilo, žalobu sme navrhovali stiahnuť, tvrdí Most
K celej veci sa vyjadrila aj koaličná strana Most-Híd, ktorú neprekvapilo dnešné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu v otázke povinných kvót na prerozdelenie utečencov.
„Už pri podávaní žaloby sme vyjadrili náš odmietavý postoj k takémuto kroku. Pri vstupe do vlády sme rokovali s našimi partnermi aj o jej stiahnutí, no pre ich odmietavý postoj sa tak nestalo,” pripomína Most-Híd. Rozhodnutie sa dalo očakávať podľa strany preto, že jedným zo základných princípov fungovania európskeho spoločenstva je solidarita.
„Nielen s utečencami, ale solidarita s krajinami, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Krajiny EÚ najviac postihnuté migráciou potrebujú spoločné, ale hlavne efektívne riešenie,” vysvetlila strana, ktorá však súčasne dodáva, že povinné kvóty odmieta, keďže nefungujú.
„Riešením na problémy tejto celoeurópskej krízy je pravdepodobne súbor opatrení, ktoré budú prihliadať na vývoj migračnej krízy a budú intenzívnejšie riešiť problémy tam, kde vznikajú,” nazdáva sa Most-Híd a opätovne zdôrazňuje potrebu byť pri rokovaniach o riešení problémov aj o vznikajúcom jadre EÚ.
Fico spravil chybu. Migračnú krízu mal riešiť v čase, keď vznikla, hovoria matovičovci
Opozičná strana OĽaNO tvrdí, že Fico podľa nich spravil chybu tým, že podpísal Lisabonskú zmluvu bez toho, aby si vyrokoval výnimky, ktoré zohľadňujú slovenský národný zaujem tak, ako to urobili iné krajiny Európskej únie.
„Migračnú krízu mal riešiť v čase, keď vznikla, a snažiť sa presadzovať riešenia prijateľné pre Slovensko medzi ostatnými krajinami EÚ. Presne tak, ako to urobil francúzsky prezident E. Macron pri smernici týkajúcej sa vyslaných pracovníkov. Hoci pre celú strednú Európu je riešenie smernice nevýhodné a Slovensko bolo dlhodobo proti smernici, prezident rokoval dovtedy, kým Robert Fico na smernicu nepristúpil, aj keď je nevýhodná pre slovenské podniky,“ hovorí Veronika Remišová a dodáva, že je pravdepodobné, že smernica bude teda v Bruseli prijatá.
„Toto je spôsob, akým sa majú v EÚ presadzovať národné záujmy, nie zbytočnými a prázdnymi rečami, ktoré nič nevyriešia a Slovensku nič neprinesú,“ uzavrela Remišová.
Fico to vedel, bol to predvolebný ťah, hovorí Chmelár
Politický analytik Eduard Chmelár očakával, že Súdny dvor EÚ zamietne našu žalobu. Podľa neho Robert Fico veľmi dobre vedel, že sa to tak skončí, a celé to bol iba jeho predvolebný ťah.
„Dalo sa to čakať, ja som od začiatku tvrdil, že tí, ktorí podávali spomínanú žalobu, veľmi dobre poznajú európske právo a celé to bolo určené obyvateľstvu dovnútra, ako ho naštvať. Zo strany Roberta Fica to bol jednoznačne predvolebný ťah,“ povedal Chmelár s tým, že nevie, ako sa to celé skončí s prerozdeľovaním migrantov, pričom to bude závisieť od povolebnej situácie v Nemecku.
„Ďalší postup v otázke kvót bude závisieť od dua Macron-Merkelová. Ja som sám zvedavý, ako bude Robert Fico opakovať svoju mantru ´jadro, jadro, jadro´, keď zatlačia na túto otázku,“ uzavrel Chmelár a dodal, že Slovensko proti tomuto kroku Súdneho dvora EÚ nespraví nič okrem rétorických vyjadrení.
Amnesty International skritizovala Slovensko a Maďarsko. Teší sa z rozhodnutia súdu
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) privítala dnes rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu (ESD) zamietnuť žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót. Informovala o tom agentúra AP.
„Slovensko a Maďarsko sa pokúsili obísť systém solidarity EÚ, ale každá krajina je povinná zohrávať svoju úlohu pri ochrane ľudí utekajúcich pred násilím a prenasledovaním,” uviedla riaditeľka AI pre európske inštitúcie Iverna McGowanová
Podľa Súdneho dvora EÚ nebol obídený legislatívny postup
Žaloby Slovenska a Maďarska sa týkali rozhodnutia Rady EÚ z roku 2015, ktoré bolo reakciou na migračnú krízu a jeho cieľom je pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu utečencov. Toto rozhodnutie predpokladá počas obdobia dvoch rokov (do 26. septembra 2017) premiestnenie 120 000 osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu z dvoch spomínaných krajín do iných členských štátov Únie. Súdny dvor však nenašiel žiadne dôkazy, že by toto opatrenie bolo “zjavne nevhodné”.
Na zasadnutí ministrov vnútra v septembri 2015 Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko hlasovali proti prijatiu tohto rozhodnutia, Fínsko sa zdržalo hlasovania. Následne vlády SR a Maďarska podali žalobu pre utečenecké kvóty a vyzvali Súdny dvor, aby zrušil rozhodnutie o relokáciách, pretože bolo poznačené procesnými chybami, je spojené s voľbou nesprávneho právneho základu a nie je vhodné ako reakcia na migračnú krízu.
Generálny advokát Yves Bot v zdôvodnení odporúčania zamietnuť žalobu SR a Maďarska okrem iného uviedol, že článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávňuje na prijatie opatrení, ktoré v reakcii na jasne vymedzenú núdzovú situáciu dočasným spôsobom a v presne vymedzených bodoch zavádzajú výnimky z legislatívnych aktov v oblasti azylu. Toto ustanovenie oprávňuje Radu EÚ prijať všetky dočasné opatrenia, ktoré pokladá za potrebné, ako odpoveď na migračnú krízu s tým, že tieto presné a dočasné výnimky nemožno prirovnať k trvalej zmene základných pravidiel v legislatívnych aktoch Únie vo veciach azylu. To znamená, že prijatím napadnutého rozhodnutia sa neobišiel legislatívny postup EÚ.
Zdroj: OS, TASR
