Hnutie OĽaNO minulý týždeň predstavilo tieňovú vládu, ktorá má byť zostavená z odborníkov, pričom má predstavovať alternatívu voči súčasnému kabinetu. Nerokovali s vami o tom, že by tieňová vláda vznikla v rámci širokej opozície, a čo si o tomto kroku myslíte?
My sa nepovažujeme za štandardnú pravicovú stranu, čo je jeden z dôvodov, prečo sme chceli ísť samostatne aj do župných volieb. Chceme vystupovať ako neštandardná strana, ktorá neklame, nekradne a nepodvádza, preto je prirodzené, že chceme vystupovať samostatne, a tak aj predkladať svoje názory a riešenia. Čo sa týka tieňovej vlády OĽaNO, tak to je vec každej strany, ale robiť dva roky pred voľbami tieňovú vládu, neviem, či to má veľký zmysel.
Naše hnutie má pomerne jasnú predstavu o programe v tom, že vieme, aj keby sme hneď zajtra vládli, ktoré sú naše priority v jednotlivých rezortoch. Zároveň sa snažíme mať pripravených kvalitných ľudí pre každý rezort, hoci by aj neboli z našej strany. My sme však nikdy nechceli vymeniť dôveru ľudí za nejaké kreslá. Pre nás bolo vždy najpodstatnejšie presadiť program, ak by sme v tom uhli, tak padne celá naša podpora. V tom je náš prístup úplne opačný ako prístup Obyčajných ľudí. Snažíme sa vychádzať z toho, čo chceme presadiť, a až na druhom mieste sú ľudia a ministerské kreslá.
Igor Matovič predstavením tieňovej vlády chcel ukázať aj to, že nie sú stranou iba štyroch ľudí, ako sa o nich hovorí. Podobná výčitka smeruje od Andreja Danka a Roberta Fica aj na vás.
Ak sa pozriete na vystúpenie našich poslancov v parlamente, tak uvidíte, že je to neporovnateľné s aktivitou poslancov SNS a Smeru. Zvolili sme stratégiu, ktorou chceme každých niekoľko mesiacov predstaviť dôležitú programovú záležitosť, o ktorej si myslíme, že pomôže ľuďom na Slovensku. Tejto téme sa potom snažíme všetci poslanci venovať.
Pred pol rokom sme na svojej programovej konferencii prijali náš ekonomický program Starostlivý štát, pričom je to úplne iný prístup k ekonomike štátu, ako prezentovali doteraz politické strany na Slovensku. Všetci hovoria o číslach, my sa na to pozeráme z pohľadu ľudí. Čo pre obyčajných ľudí znamená, že máme priemerný plat takmer tisíc eur, keď väčšina ľudí berie okolo 600 eur? Ako nám pomôžu čísla o klesajúcej nezamestnanosti, keď sú naši ľudia vytláčaní pracovníkmi zo Srbska a Ukrajiny, pričom prichádzajú nielen o prácu, ale aj o dobré platy, pretože títo ľudia sú ochotní robiť za 400 eur mesačne? Toto sú pre nás prioritné veci, kto ich bude realizovať, je až druhotná vec.
Väčšina voličov si však personalizuje konkrétnu politiku a výsledky s konkrétnym človekom. Nie je aj toto cesta, aby ste predstavovali aj vy väčšie personálne zázemie a odborníkov za svojou stranou?
My ich postupne predstavujeme. Na jeseň sme predstavili nášho experta na pôdohospodárstvo Jaroslava Karahuta, pričom budeme takto predstavovať postupne nových ľudí. To, čo je pre nás úplne najpodstatnejšie, je, že kľúčovú garanciu za naše hnutie dáva Boris Kollár. My ostatní sme tu preto, aby sme mu pomohli presadiť iný prístup v politike. Ten spočíva v tom, že nikdy nepodrazíme svojich voličov.
Ste sivá eminencia za Borisom Kollárom? Trojica poslancov Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek sa po vylúčení z vašej strany vyjadrili, že Kollárove aktivity riadite vy.
Vôbec sa necítim byť sivou eminenciou, pretože sa ukazujem často na verejnosti a som aj podpredsedom strany. Ľudia cítia potrebu hovoriť o sivých eminenciách vtedy, keď nedokážu lídra presvedčiť o svojich názoroch, a potom majú pocit, že ho nejaká sivá sila v zákulisí riadi. Kto pozná Borisa Kollára, tak vie, že je neriadená strela a rozhoduje sa vždy podľa seba. Vážim si však to, že je veľmi otvorený človek a načúva aj názorom ostatných.
Snažíte sa v strane prijímať aj nových členov?
Momentálne máme okolo 700 členov a prijímame ďalších. Nechceme byť ale masovou stranou s 50-tisíc členmi. Priebežne na každom predsedníctve schvaľujeme nových členov. Do začiatku nového roka odhadujem, že budeme mať okolo tisíc členov.
Ak o nás hovoria, že sme stranou so štyrmi členmi, tak viete, ako sa hovorí „psy štekajú, ale karavána ide ďalej“. My sa snažíme, aby karavána išla ďalej, aby sme mali členov, ktorí nám chcú pomáhať, a aby sme mali odborné zázemie na presadzovanie nášho programu.
V prípade župných volieb však vaša strana neuspela. Ako to hodnotíte spätne?
Povedali sme si, že nikdy nezradíme dôveru našich voličov. Keď sme raz našim voličom povedali, že sa nezapojíme do politických kšeftov a obchodov, aby sme za to dostali pár kandidátov niekde na kandidátke, tak sme od svojho sľubu neodstúpili. V župných voľbách sme postavili približne 80 nových tvárí. Táto cesta je, samozrejme, ťažšia, ale týmto chceme postupne naberať na sile, aby sme v parlamentných voľbách mohli prísť a povedať, čím a ako chceme zmeniť situáciu na Slovensku.
Ak sme pri tom, čo chcete presadiť, tak na novembrovú schôdzu v parlamente predkladáte novelu zákona o reklame, ktorou chcete zakázať reklamu na spotrebné úvery a pôžičky v čase od 1. novembra až do Vianoc. Akú odozvu v NR SR očakávate?
Sľúbili sme, že budeme vždy hlasovať v parlamente za to, čo je dobré pre ľudí, bez ohľadu na to, kto to predloží. Bohužiaľ, vládna kultúra je taká, že oni najskôr zosmiešnia všetko, čo predložíme, a o pol roka s tým prídu sami. V poriadku, najdôležitejšie je, aby to pomohlo ľuďom.
Čo sa týka návrhu zákona, ktorý spomínate, tak na Slovensku máme nesmierne veľa zadlžených ľudí, ktorí sa z toho nevedia sami dostať. Pol milióna ľudí tu má viac ako jednu exekúciu a viac ako stotisíc ľudí má 7 a viac exekúcií. Títo ľudia nám miznú mimo systém, sú vyraďovaní z evidencie nezamestnanosti, pretože nemajú žiadnu motiváciu pracovať, keďže im exekútor všetko vezme. Do problémov sa často dostali tak, že podľahli klamlivým reklamám o úveroch a pôžičkách. Práve preto, aby v tom období, keď každý chce dopriať svojim blízkym, nemohli ľudí niektoré subjekty podviesť, tak chceme, aby boli v tomto vianočnom období zakázané takéto reklamy. Taktiež chceme, aby počas roka bolo pri takýchto reklamách varovanie, že nesplácanie záväzkov môže viesť k exekúcii a predaju vášho majetku.
Je to dobrý návrh zákona? Podľa nás je a ak sa o tom porozprávame s kýmkoľvek v parlamente, tak skoro všetci súhlasia, ale aj tak vládni poslanci za to nezahlasujú. Nechajme sa však prekvapiť.
Vláda na čele s Robertom Ficom sa chváli rekordne najnižším počtom nezamestnaných. Vy ich štatistiku spochybňujete. Prečo?
Nezamestnanosť na Slovensku klesá umelo. Mimo systém nám tu lieta zhruba pol milióna ľudí, pričom medzi nimi sú aj tí, ktorí majú spomínanú exekúciu. Kde sú títo ľudia?
Je podstatné, aby sto percent ľudí robilo alebo aby sto percent ľudí malo dôstojný život? V otrokárskej spoločnosti v starovekých Aténach robilo sto percent ľudí, ale väčšina otrokov mala aký život? Teraz sa tu chválime, že máme nízku nezamestnanosť, ale do každej väčšej fabriky dovážajú Srbov, ktorí vytláčajú našich ľudí, pričom im ponúkajú oveľa nižšie platy. Pred pár dňami som sa zúčastnil na proteste zamestnancov firmy FM Slovenská, s. r. o. Manažment firmy tam na slovenských zamestnancov vyvíja nátlak a používa voči nim špinavé praktiky, aby ich mohol nahradiť Srbmi.
Keď sa slovenskí zamestnanci sťažovali, že nerozumejú svojim srbským majstrom alebo svojim srbským podriadeným, dostali takúto radu: „Naučte sa po srbsky!“ Keď sa sťažovali, že viacerí Srbi robia vo firme „bez papierov“, manažment im povedal, že sa majú starať o seba. Počet Srbov vo firme za posledné dva roky stúpol z 5 na 300, situácia sa však ďalej zhoršuje. Vo výrobe dnes pracuje iba 20 percent slovenských zamestnancov, zvyšní sú Srbi.
Taktiež často kritizujete automobilku Jaguar Land Rover za to, že nástupný plat ponúkaný cez úrady práce je bez príplatkov 650 eur brutto, čo je asi polovica zo sľubovanej sumy. Automobilka sa však ohradila, že mesačná mzda pre kvalifikovaných robotníkov a výrobných pracovníkov sa bude pohybovať v rozmedzí od 900 po 1 800 eur v priemere za mesiac, v závislosti od konkrétnej pracovnej pozície a skúseností. Priemerná mzda má pritom pozostávať z mesačného platu, príplatku za dopravu, príplatku za zručnosti, mesačného bonusu a trinásteho platu.
Vyzval som ľudí, ktorí dostali ponuku v Jaguari, alebo prípadne už tam začali robiť, aby mi napísali, akú platovú ponuku dostali. Napísali mi desiatky a desiatky ľudí, pričom z nich mi iba jeden napísal, že tá ponuka bola nad 900 eur mesačne, dvaja mali nad 800 a všetci ostatní dostali okolo 650 eur. Keď sa pýtali na príplatky, tak im povedali, že to bude niekedy v budúcnosti. A kedy? Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.
Je podľa vás prostriedok na to, aby u nás neboli zamestnávané lacné pracovné sily zo zahraničia a nebrali našim ľuďom prácu, zákaz sociálneho dampingu?
U mňa funguje zdravý sedliacky rozum. Keď dáme zo štátu niekomu peniaze na to, aby tu postavil fabriku, tak tie peniaze mu dávame na to, aby zamestnával slovenských občanov a dával im platy, ktoré sľúbil. To je podľa mňa logické. Ja by som však ani neudeľoval pracovné povolenia ľuďom pochádzajúcim mimo EÚ, keď oficiálne vyše 150-tisíc Slovákov pracuje vonku.
Je lož, čo hovoria zamestnávatelia, že nemáme dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. My jej máme prebytok, akurát ju nechcú zaplatiť.
Okrem novembrovej schôdze v parlamente má byť na programe aj mimoriadna schôdza na odvolávanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Má to podľa vás zmysel?
Je naše právo a ústavná povinnosť kontrolovať vládu, a keď si myslíme, že ktorýkoľvek člen vlády niečo nerobí dobre, tak využijeme všetky ústavné prostriedky, ktoré máme, aby sme na to upozornili.
Ako poslanec NR SR zastupujem svojich voličov. Momentálne som v opozícii a robím svoju prácu so všetkými ústavnými prostriedkami, ktoré mám. Naši voliči si pritom myslia, a my tiež, že Kaliňák by nemal byť ministrom vnútra.
Veľmi diskutovanou témou je aj najväčšia zbrojná zákazka v dejinách Slovenska. Celý nákup obrnených vozidiel za 1,2 miliardy eur je prísne utajený. Je správne, že je takýto obrovský nákup utajený verejnosti?
Niektoré detaily musia byť utajené a musím oceniť ministra obrany Petra Gajdoša, že nás na výbore pre obranu a bezpečnosť podrobne informoval o konkrétnych obchodných rokovaniach. Súhlasím s tým, že takéto obchodné rokovania by nemali byť zverejnené. To, čo bude verejné, je určite cena a participujúci subdodávatelia.
Je ale verejne známa informácia, že je vyvíjaný prototyp vozidla, ktorý by armáda mohla prípadne kúpiť. Ak ten prototyp prejde vojenskými skúškami a my budeme mať informácie o tom, ako vyhovel, tak si myslím, že môže byť dobrá cesta pokračovať ďalej. Na prelome februára a marca budeme teda vedieť, či je to vozidlo dobré alebo nie, a až druhý krok bude, či ho budeme kupovať. Podľa môjho názoru môže celý nákup transportérov v konečnom dôsledku dopadnúť dobre pre slovenskú armádu. Taktiež očakávam od ministra obrany, že potom opäť príde na výbor pre obranu a bezpečnosť a ukáže štruktúru ceny.
Ak sa dotkneme ešte zahraničnopolitických tém, ktoré rezonovali v poslednom období, tak podľa premiéra Fica smerujeme do jadra, avšak nezískali sme európsku liekovú agentúru. Andrej Kiska v Európskom parlamente rečnil o ruskej propagande a v tom istom čase vystúpil Andrej Danko v ruskej Štátnej dume. Všetky udalosti boli komentované z obidvoch pólov. Ako ich vnímate vy?
Byť krajinou v strednej Európe znamená z geopolitického hľadiska „tancovať s vlkmi“. Nerobme si žiadne ilúzie. Aj Nemecko, aj Rusko mali vždy v strednej Európe svoje záujmy. Myslím si, že je správne, ak sa snažíme mať dobré vzťahy s Ruskom. Nekritizoval by som pána Danka za jeho vystúpenie v Štátnej dume. Podstatné je ale vedieť, že my ako stredná Európa sme boli vždy špecifická súčasť Západu. O škandinávskych krajinách nikto nepochybuje, že sú súčasťou Západu, ale ani nikto nepochybuje, že je to Škandinávia s iným štýlom života. Presne tak by mal byť vnímaný aj náš geopolitický priestor. Najzákladnejšie je však to, aby sme mali dobré vzťahy so svojimi susedmi, pričom musíme v spolupráci s nimi presadiť čo najviac našich záujmov v rámci EÚ.
