Žaloba? Sulík o tom, prečo sa pustil do komentátora Denníka N. A pridal sa aj analytik: Takýchto špinavostí sa dopúšťa už celé desaťročia

    0
    Predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík (Autor: TASR)

    Predseda liberálnej opozičnej strany Richard Sulík povedal pre PL dôvody, ktoré ho viedli k napísaniu otvoreného listu Denníku N, kde uvádza svoje výhrady na komentár Milana Šimečku. Reakcia sa konkrétne týka komentára s názvom Richard Sulík a jeho cúvanie zo Západu. Celý otvorený list sme zverejnili v utorok večer. Viac TU.

    „Hodnotenie komentátora Šimečku považujem za neprimerané. Zásadne nesúhlasím s tým, že by som ja cúval zo Západu a hľadal spojenca v Kotlebovi. Toto sú zlomyseľné reči, nie hodné komentátora kvalít pána Šimečku,“ povedal Sulík na margo toho, že mu komentátor podsunul vyjadrenia, ktoré on sám ani len náznakom nepovedal.

    Sulík na otázku, či sa snažil redakciu denníka osloviť aj predtým, reagoval, že už viackrát sa s nimi snažil niečo riešiť, poslednou bodkou na napísanie otvoreného listu bol až komentár spomínaného autora. „Už viackrát sme niečo riešili, ale nemal som pocit, že by to viedlo k úspechu. Rozhodol som sa pre túto reakciu preto, lebo ju považujem za najvhodnejšiu,“ priznal predseda liberálov.

    Predseda SaS povedal, že dostáva pozitívne odozvy, ktoré vyjadrujú súhlas, že Martin Šimečka zašiel za čiaru. V otvorenom liste Sulík napísal, že má pochybnosti, či postoj komentátora nie je ovplyvnený skutočnosťou, že jeho syn sa angažuje v politickom projekte Progresívne Slovensko.

    Konflikt záujmov

    „Pána Šimečku považujem za človeka, ktorý sa nachádza v konflikte záujmov, pretože jeho syn sa angažuje v politickom projekte, ktorý je alebo bude našou konkurenciou. Neviem, či je to úplne zlučiteľné s novinárskou etikou,“ myslí si Sulík, teraz však nezvažoval žalobu ako v prípade, keď ho nazval Michal Havran „trápnučkým fašistom“. Viac sme o tom písali TU.

    Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný napísal odpoveď Richardovi Sulíkovi v stredu ráno s tým, že je rád, že Sulík má záujem o diskusiu. „Je mi ľúto, že ste nezostali iba pri vecnej diskusii a reakcii na jeho text. Nie je to prvý raz, keď má byť Martin M. Šimečka ticho. A dokonca ani prvý raz, keď sa tak deje pre postoje jeho rodinných príslušníkov,“ obhajuje svojho komentátora šéfredaktor denníka, pričom zdôrazňuje jeho prax a skúsenosti.

    „Je verejne známe, že jeho syn sympatizuje s Progresívnym Slovenskom. Neskrýva to, a preto sa zúčastňuje verejných diskusií, preto píše svoje názory do médií. Naznačovať preto akési utajené prepojenie a snahu potajomky niečo v zákulisí zariadiť, považujem za nešťastné,“ napísal Kostolný.

    „Poukázať na to, že pán Šimečka sa nachádza v konflikte záujmov, nie je vecná stránka, s tým súhlasím, ale je to úplne legitímne. Hrá to rolu. Denník N je ten, ktorý nezriedka upozorňuje na častý konflikt záujmov v mnohých rôznych situáciach. To tiež nie je vecná stránka. Nevidím dôvod, prečo by som mal ostať len pri vecnej stránke a baviť sa len o tom, či ťahám Slovensko od Západu preč, alebo nie. Treba poukázať aj na toto a im sa to nepáči. Myslím si, že je úplne v poriadku toto spraviť,“ povedal Sulík v reakcii na odpoveď šéfredaktora Denníka N.

    Šéfredaktor denníka priznal, že sa budú touto témou, ktorú europoslanec otvoril, zaoberať na najbližšom stretnutí redakčnej rady. Richard Sulík to hodnotí ako pokrok a určitý druh sebareflexie, pričom je zvedavý, aký bude z toho výsledok.

    Ako to vidí politický analytik Eduard Chmelár:

    S politickými názormi Richarda Sulíka väčšinou vášnivo nesúhlasím, ale polemika by mala byť vecná a najmä férová. Nie je to po prvý raz, čo Martin Šimečka svojho názorového oponenta podpásovo fauloval a čo sa znížil k demagógii, zavádzaniu či vysloveným klamstvám. S úžasom sledujem, ako sa zaslepená propaganda a kádrovanie stali jeho pracovnými metódami. Martin Šimečka polemizuje s názorovými oponentmi tak, akoby boli triednymi nepriateľmi.

    A nie je náhoda, že tak robí v Denníku N, ktorý pred dvoma rokmi vyzýval na vyhľadávanie, pomenovanie a mediálne blokovanie „verejných nepriateľov“. A hoci si myslím, že Richard Sulík sa vo svojich vývodoch o Európskej únii mýli, nikdy, naozaj nikdy nepovedal to, čo mu podsúva Šimečka – že Slovensko má vycúvať zo Západu.

    Takýchto špinavostí sa Šimečka dopúšťa už celé desaťročia. Len minulý mesiac kádroval svojich statočnejších spolubojovníkov z disentu, ktorí sa neboja nahlas poukazovať na zločiny americkej imperiálnej politiky. Ľudí s inými názormi dlhodobo paranoidne označuje za „platených z Moskvy“, čím sa mentalitou približuje na úroveň kotlebovcov, ktorí si tiež myslia, že každý odlišný postoj je „platený Sorosom“. Dokonca už v čase, keď bol šéfredaktorom Sme, kádroval a škandalizoval osobnosti požadujúce referendum o vstupe do NATO namiesto vecnej polemiky s ich názormi.

    Šimečkova metóda práce je názornou ukážkou, prečo čoraz viac ľudí prestáva dôverovať mainstreamovým médiám, ktoré dokážu šíriť rovnaké bludy ako tie alternatívne. A on sám sa chytá do pasce vlastných slov, keď kedysi (azda žiarlivo) povedal na adresu nového vedenia denníka Sme, že pravdu nehľadá, ale vlastní – pretože on to tak robil vždy.

    Odpoveď šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného je trápna. Hoci vyčíta Richardovi Sulíkovi, že neostal pri vecnej diskusii, jeho samotná reakcia nie je vecná, lebo neodpovedá na najzávažnejší bod výhrad europoslanca, ale argumentuje „zásluhami“ Martina Šimečku. Na to môžem odpovedať len titulkom jeho vlastného článku z 15. marca tohto roka: Z disidentskej minulosti neplynie nárok na mravnú autoritu.

    Denník N zavádzal, ak nie priamo klamal, a ak namiesto ospravedlnenia útočí, kladie ho to v mojich očiach na úroveň neserióznych až pochybných webov. Neočakávam však, že si Juraj Smatana, Globsec Policy Institute či Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku budú všímať aj prešľapy z druhej strany. Za to ich vo Washingtone a Bruseli nepochvália.

    - Reklama -