Zablokujú nám prístup k peniazom? Najnovšia zamýšľaná bruselská regulácia desí banky aj ich klientov, analytik hovorí o ceste do pekla

    0
    Peniaze, ilustračné foto (Autor: SITA/AP)

    Všetci tí, ktorí z Bruselu svojimi príkazmi a zákazmi čím ďalej, tým viac obmedzujú život 440 miliónom ľudí (počítané už bez Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska), pri svojich chystaných opatreniach ani trochu nemyslia na občanov členských krajín Európskej únie, zato na štáty samotné a na banky nezabúdajú. Dôkazom toho sú nielen plány na obmedzenie platieb v hotovosti, ale aj úvahy o tom, ako čo najviac pomôcť bankám, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Európska únia preto skúma možnosti, ako obmedziť ľuďom v takýchto peňažných ústavoch po určité obdobie výbery. Predpokladá sa, že by bolo možné prostriedky na účtoch klientov zablokovať až na päť pracovných dní, v naliehavých prípadoch až na dvadsať pracovných dní, teda prakticky celý kalendárny mesiac.

    „Je zrejmé, že Brusel tuší v eurozóne ďalšie problémy, keď sa snaží vymyslieť reguláciu, ktorá by jednotne obmedzila možnosť vyberať peniaze z bankomatov,“ skonštatoval pre Parlamentné listy ekonóm Petr Mach, český europoslanec a predseda strany Svobodní. Zástupcovia bankového sektora sa obávajú, že ak by takéto obmedzenie platilo, tak ľudia by začali vyberať svoje prostriedky hneď v počiatočných štádiách vzniku problémov alebo napríklad aj len pri nepodložených špekuláciách o ťažkostiach banky. „Ak bude nejakej banke hroziť toto úradné obmedzenie výberov, znamená to de facto stav bankrotu. Nikto nebude chcieť prísť o svoje peniaze, takže ľudia začnú peniaze vyberať v momente, keď sa začne špekulovať o tom, že banka nemá dosť hotovosti. Táto regulácia nezabráni ,runom na banky‘, naopak, ich môže urýchliť,“ upozornil Mach.

    Pri vklade či výbere sa na klienta hľadí ako na podozrivého

    „Nepoznám detaily toho návrhu, ale všetky cesty, námety, podnety, návrhy vedúce k obmedzovaniu prístupu klientov k ich prostriedkom považujem za cestu do pekiel, za cestu väčšej kontroly ľudí a ich výdavkov a ich zarábania, za cestu k väčšej neslobode. Všetky pokusy, ktoré na jednej strane vedú k tomu, že klienti budú môcť menej a menej pracovať s hotovosťou a budú musieť viac a viac využívať služby finančných inštitúcií, a zároveň zvyšovanie právomocí, či už štátov, alebo finančných inštitúcií, mi prídu ako nevhodná kombinácia, ktorá vedie k menším slobodám, k väčším kontrolám, k obmedzovaniu toho úplne najzákladnejšieho, čo človek má. Veď si legálne zarobil nejaké peniaze a v zásade s nimi nemôže slobodne disponovať,“ povedal pre Parlamentné listy analytik a expert na bankovníctvo Patrik Nacher.

    Podľa neho tieto úvahy o eventuálnej nemožnosti prístupu k bankovým vkladom budú viesť k tomu, že ľudia sa zamyslia a sami zabrzdia doterajší vývoj. „Pretože si povedia, že toto už nechcú, že si chcú sami rozhodovať, či budú platiť kartou alebo v hotovosti, koľko si vyberú. Dnes už totiž niečo také funguje, že keď vyberáte prostriedky zo svojho účtu, teda svoje peniaze, musíte napísať, na aký účel. Keď vkladáte peniaze, pýtajú sa vás, kde ste ich zarobili, akým spôsobom a podobne. Ja viem, že tam človek môže napísať čokoľvek, ale je to obťažujúce. A už dnes sme v tej pozícii, že z určitého uhla pohľadu sa na klientov, ktorí prinesú do akejkoľvek finančnej inštitúcie nejakú sumu peňazí alebo naopak, nejakú vyberajú, hľadí ako na potenciálne podozrivých ľudí, keď to poviem jemne,“ podotkol Patrik Nacher.

    Problém je v tom, že banky sú nútené kupovať vládne a európske dlhopisy

    Pritom každý má právo si so svojimi zarobenými a zdanenými peniazmi nakladať podľa svojho uváženia. „Môže ich mať v banke, môže ich mať doma pod vankúšom, môže ich investovať do zlata, môže za ne kúpiť akcie, nehnuteľnosti, čokoľvek. Môže ich vybrať. Všetky úvahy, ktoré budú ľudí limitovať – a ešte v mene šľachetných dôvodov, ktoré to ospravedlnia – sú cestou do pekla. Je to taká salámová metóda, každú chvíľu sa príde s nejakou obmedzujúcou podmienkou, čo v ľuďoch vybuduje presne opačný efekt a začnú mať obavy, prečo sa to deje. Už len samotné úvahy vyvolávajú v ľuďoch negatívne konotácie, pretože téma peňazí je pre nich veľmi citlivá. Aj samotné verejné proklamácie na túto tému vzbudzujú v ľuďoch nedôveru a obavy, že by sa im siahlo na peniaze alebo že by bol obmedzený či znemožnený prístup k ich vlastným peniazom,“ dodal bankový analytik.

    Pre ochranu bánk a ich klientov nie je skúmanie možnosti, ako obmedziť ľuďom po určité obdobie výbery hotovosti v peňažných ústavoch, čím budú mať na nejaký čas zablokovaný prístup k ich vlastným peniazom, tou najlepšou cestou. „Už dnes existuje povinné poistenie vkladov, už dnes Európska centrálna banka poskytuje núdzové úvery a vlády v čase bankových kríz vkladajú do bánk kapitál z peňazí daňových poplatníkov. Základný problém však spočíva v tom, že európske regulácie nútia banky kupovať vládne a európske dlhopisy, a tým dostávajú banky do problémov. Banky sa skrze nákupy vládnych dlhopisov stávajú predĺženou rukou vlád,“ vysvetlil Mach.

    Na Cypre obmedzenie výberov z bankomatov ničomu nepomohlo

    Predobraz toho, ako by mohla situácia v členských krajinách Európskej únie vyzerať v prípade, že sa ich banky dostanú do problémov, sme mohli vidieť v roku 2013 na Cypre. Vtedy nadobudli platnosť opatrenia, ktoré stanovovali týždenné limity na výbery z bankomatov alebo na základe ktorých došlo k zoškrtaniu vkladov presahujúcich stotisíc eur na jednu pätinu. „Ľudia, ktorí vtedy mali informácie z prvej ruky, stihli previesť svoje peniaze z Cypru do iných krajín a vybrať svoje vklady tam. Obmedzenie výberov z bankomatov ničomu nepomohlo, len to ľuďom skomplikovalo život,“ pokračoval Mach.

    Vtedajšie dianie na Cypre úzko súviselo s ekonomickou situáciou v Grécku. „Tá sa preliala, samozrejme, aj do bánk, ale pôvodná príčina je tá, že Grécko nikdy nemalo byť súčasťou eurozóny, že niekde na začiatku boli účtovné podvody, falošné údaje, aby všetky krajiny vrátane Grécka spĺňali kritériá na vstup do eurozóny. Výsledkom sú ekonomické problémy, ktoré sa podľa môjho názoru nikdy nevyriešia, len sa o nich nehovorí. Môžu však vyústiť aj do problémov v jednotlivých častiach ekonomiky, počnúc bankovníctvom, cez ktoré tie peniaze rotujú ďalej. Grécko sa dostalo do situácie, keď má dlhy, ktoré sú nesplatiteľné, len sa to prelieva do budúcnosti. Ale išlo o mimoriadnu situáciu, ktorá si v tej chvíli žiadala nejaké mimoriadne opatrenie,“ pripomenul Patrik Nacher.

    Buď vám peniaze ukradne doma zlodej, alebo ich zablokuje banka

    To však nič nemení na jeho odmietavom postoji k akémukoľvek obmedzovaniu prístupu kohokoľvek k jeho vlastným prostriedkom. „Stále si stojím za svojím názorom, že ak mi niekto znemožní, aby som sa dostal k svojim vlastným peniazom, tak mi v zásade hovorí, či nie je lepšie, aby som ich mal doma. A to aj s tým rizikom, že keď mi ich ukradne zlodej, definitívne o ne prídem, ale zároveň si na ne môžem kedykoľvek siahnuť. No a potom je práve tá druhá možnosť, mať ich niekde, kde mi ich niekto v priebehu niekoľkých okamihov zablokuje a rozhodne, že ich nesmiem vybrať a podobne. To sú otázky, ktoré si ľudia začnú čoraz častejšie klásť v momente, keď niekto začne prezentovať nápady tohto typu,“ dodal bankový analytik Patrik Nacher.

    - Reklama -