Rozhodne nie je dobré vyjadrovať sa k tragédiám, ak sú ešte príliš živé a človek sa pohybuje v zajatí smútku a emócií. Preto som začal uvažovať o konzekvenciách spojených s atentátom v Nice až s určitým odstupom. Nie je to prvá udalosť tohto druhu a, bohužiaľ, nie je rozhodne ani posledná. V posledných rokoch však došlo k určitému vývoju, ktorý rozhodne dovoľuje niektoré myšlienky zovšeobecniť.
Po každej podobnej tragédii vystúpia európski politici s vyhlásením, že „budeme silní a neustúpime teroristickej hrozbe“ (Hollande). Toto som od neho počul už niekoľkokrát. Marseilleský biskup zase vyhlásil, že nás takéto udalosti zomknú. Nuž, teroristi nebudú teda zabíjať občanov, ale zomknutých občanov. Reči politikov mi pripomínajú legendárneho Karla Kryla a jeho Pieseň neznámeho vojaka, v ktorej vyjadruje pocity mŕtveho mladíka, na ktorého hrob kladú delegácie vence. „S ódou majstrovskou skúšajú zaplakať…“ Iste, čo iného než pokrytectvo sú také reči? Nikoho predsa nezaujíma, či sa zomkne, či nezomkne, ale čo politické elity podniknú, aby sme neumierali.
Nemôžeme popraviť vraha, aj keď preto prídu o život ďalší nevinní ľudia
Ľudské práva sú dnes nad evanjelium aj nad zákony. Svoje práva má úplne každý, všetci sme si rovní. Majú ich aj zločinci, vrahovia a teroristi. Trest smrti? Preboha, to nemôžeme, veď títo ľudia majú svoje ľudské práva. Áno, má ich úplne každý, len obete vrahov, teroristov a atentátnikov nie. Nemôžeme popraviť vraha, a to aj za cenu, že prídu o život ďalší nevinní ľudia. Ľudia, ktorých jedinou vinou je to, že budú v zlom čase na zlom mieste. Oni za nič nemôžu, a napriek tomu budú mŕtvi. Ako tí chudáci v Nice. Ten, kto ich zabil, to rozhodne neurobil omylom. Vedel, čo robí, vedel, že bude zabíjať, urobil to s rozkošou fanatika a sadistov. Ale aj keď utratil desiatky životov, ten jeho je príliš cenný, než aby sme ho o neho za trest a pre výstrahu iným pripravili my sami. Ďalšie pokrytectvo!
To, čo sa dnes rozmáha, to nie sú organizované atentáty, pripravované skupinkami teroristov. Sú to individuálne akcie fanatikov. A všetci obhajcovia existujúcich poriadkov úpenlivo čakajú, až sa k takémuto činu prihlási Islamský štát a nadšene potom deklamujú – vidíte, to neurobili vysídlenci a moslimovia, za to môže Islamský štát. A ten chudák za to skoro ani nemôže, on sa len radikalizoval.
Zatiaľ je u nás pokoj, ale to neznamená, že skôr alebo neskôr tu neudrie
Bezpečnostní experti už najmenej rok varujú, že podobných atentátnikov prenikli s migrantmi do Európy desaťtisíce, a bolo by naivné to popierať. Ak by každý z nich zabil „len“ desať Európanov, potom hrozia straty na životoch, ktoré idú do státisícov. Hrozné je, že tieto akcie vrahov-samotárov v podstate nemožno odhaliť a predvídať. Na ne sú jednoducho tajné služby krátke, ak navyše vezmeme do úvahy, čo všetko ich agenti v rámci korektnosti nesmú (za chvíľu im možno zakážeme nosiť aj strelné zbrane).
Keď v Čapkovej Vojne s mlokmi likvidovali mloky Holandsko, Francúzsko a Nemecko, pochvaľovali si Česi, že k nám niečo také prísť nemôže, máme predsa vysoké hory, tie nás ochránia. Zatiaľ je u nás pokoj, ale to neznamená, že skôr alebo neskôr nemôžu mloky udrieť aj u nás. A keď nie u nás, tak kdekoľvek inde v zahraničí, na pláži, kde budeme tráviť dovolenku, v reštaurácii, kde budeme jesť, v obchodnom centre, kde budeme kupovať darčeky svojim blízkym. A až sa to stane, nejaký politik prehlási, že budeme silní a neustúpime teroristickej hrozbe. A pozostalí sa istotne ochotne zomknú.
Kolotoč násilia sa nezastaví, kým budeme nútiť celý svet žiť podľa nás
Bolo by určite užitočné číselne vyjadriť, koľko atentátov spáchali kresťania a ateisti na moslimov s účelom zabiť ich pre veľkosť svojej viery (v prípade ateistov teda neviery). A obrátene, koľko kresťanov a ateistov zabili rôznymi teroristickými akciami moslimovia pre veľkosť Alaha. Pravdaže, buďme spravodliví! Proti tomuto číslu by sme mali postaviť počet obetí, ktoré majú na svedomí kresťanské a ateistické vojská, ktoré pomocou diel a bômb šíria demokraciu v moslimských krajinách. Sú to smutné počty a kolotoč násilia, ktorý sa dá len ťažko zastaviť, kým budeme nútiť celý svet, aby žil a myslel podľa nás. Nemáme patent na rozum, a preto za svoje velikášstvo platíme takú vysokú daň. Aby som teda tieto počty korektne uzavrel, na vine sú obe strany!
To, samozrejme, neznamená, že pokrčíme ramenami a povieme si, že, nuž, platí oko za oko a zub za zub. Nie je v silách bezpečnostných zložiek ochrániť nás všetkých. Aby ďalej nezomierali ľudia v Európe na uliciach, v kaviarňach a kluboch, sú podľa mňa potrebné dve základné veci.
Tou prvou je skončiť s vývozom demokracie na iné kontinenty. Ochrancovia ľudských práv teraz iste zblednú, lebo my predsa máme povinnosť obhajovať demokraciu. Lenže prečo? Ľudia v mnohých krajinách zjavne našim hodnotám nerozumejú, nechcú ich a mnohí radšej zomrú, než by prijali niečo, čo odporuje ich viere a domácej tradícii. Ak budú naše hodnoty naozaj tak univerzálne a dobré, príjmu ich sami. Ak majú slabiny, potom im ich nevnútime ani delami a bombami. Európa si chce žiť po svojom a je to legitímne. Nechajme teda aj iných, aby si žili po svojom.
Bráňme sa dovozu islamu, za zabitie neveriaceho má moslim isté miesto v raji
A rovnako, ako sa inde bránia nášmu vývozu demokracie, bráňme sa my dovozu islamu. A to je onen druhý krok, ktorý by sme mali podniknúť. Nemyslím si, že je reálne islam z Európy vytlačiť. Raz tu už je a je potrebné sa naučiť s ním žiť. Za istých podmienok by to azda aj šlo, ale za jedného základného predpokladu, že bude islam kompatibilný s našimi zákonmi. Inak to nejde. Nemôžeme predsa mať v jednej krajine dva paralelné právne systémy.
Nehovorím teraz o rodinnom práve šaría, ale o základnej filozofickej koncepcii islamskej viery, ktorá je v rozpore so sekulárnym trestným právom. Na mnohých miestach sa v Koráne objavujú výzvy na boj s neveriacimi, za zabitie neveriaceho má moslim zaistené miesto v raji, džihád je povinnosťou moslimov. Už sama výzva na zabíjanie je u nás predsa trestná! A je jedno, ako je slovami zaobalená. Len hlupáci by predsa dovolili usadiť sa vo svojej krajine ľuďom, ktorí si myslia, že dosiahnu šťastie krvou neveriacich.
Nerobme im príkoria inde, ale nedovoľme, aby oni robili príkorie nám u nás doma. Korektnosť nie je v pokrytectve a slabosti, ale v dodržiavaní zákonov a hájení vlastných hodnôt.
