Z tohto vám padne sánka: Americký viceprezident v Turecku otvorene o puči a Kurdoch. A čo na to Rusko?

    0
    Joe Biden a Recep Tayyip Erdogan. (Autor: TASR)

    „Obamova administratíva je pripravená ukončiť všetku materiálnu podporu svojich sýrsko-kurdských spojencov, ktorých mnohí považujú za najkompetentnejšiu bojovú silu v konflikte s islamskou republikou. Podpora bude ukončená za predpokladu, že sa skupina nepodriadi tureckým požiadavkám na stiahnutie sa východne od rieky Eufrat,“ vyhlásil viceprezident Spojených štátov Joseph Biden v stredu v Ankare.

    Prevrat bez USA

    Biden uviedol, že Kurdi, ktorí podľa tureckej strany žiadajú vytvorenie vlastného štátu pozdĺž sýrsko-tureckej hranice, „nemôžu, nevytvoria a v žiadnom prípade nedostanú americkú materiálnu podporu, ak nebudú dodržiavať svoj záväzok o návrate späť na východ“.

    Hlavnou úlohou, ktorú prišiel Biden do Ankary splniť, bolo presvedčiť tureckú stranu, že Spojené štáty neboli nijako zapojené do pokusu o prevrat z 15. júna tohto roku, po ktorom sa Turecko dostalo do zdanlivo nekonečnej špirály masových zatýkaní a produkcie konšpiračných teórií.

    Biden sa stal prvým vysokopostaveným americkým politikom, ktorý Turecko od pokusu o štátny prevrat navštívil. Americký viceprezident vyhlásil, že „rozumie rozhorčeniu niektorých Turkov z toho, čo vnímajú ako nedostatočnú, príliš pomalú alebo málo solidárnu a empatickú odozvu medzinárodnej komunity“.

    Palec hore za odvážny turecký národ

    „Ja osobne, prezident Obama aj celý americký národ sme úplne fascinovaní odvahou tureckého národa, ktorý sa postavil proti pučistom,“ povedal Biden pri stretnutí s Erdoganom, ktorý za ním sedel „s kamennou tvárou“, uvádza Washington Post (WP).

    O puči sme nič nevedeli

    „Chcel by som sa vyjadriť celkom jasne, tak jasne, ako len môžem,“ uviedol Biden a zvýšil hlas. „Spojené štáty americké nemali žiadnu apriórnu informáciu, že by sa v Turecku chystal štátny prevrat. Spojené štáty americké, celý americký národ, odsudzujú, čo sa tu minulý mesiac stalo. V žiadnom prípade by sme nikdy nič také nepodporili. Išlo o zbabelý čin zradných členov tureckej armády,“ zdôraznil americkú pozíciu Biden.

    Biden ďalej vyhlásil, že americká administratíva veľmi rýchlo vybavuje tureckú žiadosť o vydanie klerika Fethullaha Gülena, ktorého Ankara viní z organizácie pokusu o prevrat z minulého mesiaca.

    Poprevratovú situáciu v Turecku Biden prirovnal k situácii po 11. septembri 2001 v Spojených štátoch. Americký viceprezident verí, že Turecko bude nakoniec rešpektovať demokraciu a ľudské práva. „Musíme tomu dať len trochu času.“ Ale zrejme najväčšiu váhu majú Bidenove poznámky o kurdských jednotkách. Tie majú najväčší potenciál na “substantívnu zmenu v americkej politike“, píše WP.

    Biden úplne rezolútne vylúčil možnosť vytvorenia kurdskej pohraničnej enklávy. „Nedovolíme vytvorenie žiadneho kurdského koridoru. Bodka. Žiadna samostatná entita na hraniciach s Tureckom nebude, iba zjednotená Sýria,“ zdôraznil. „Zástupcom kurdskej YPG sme dali jasne najavo, že účasť na invázii do Manbije a ďalších miest musí nasledovať presunom späť cez rieku. V žiadnom prípade ich nebudeme ďalej podporovať, ak túto podmienku nebudú rešpektovať. Bodka,“ dodal Biden.

    Krok vpred

    Analytické noviny Foreign Policy (FP) turecký vstup do vojny so Sýriou a novonaviazaný kontakt so Spojenými štátmi vítajú. „Pokiaľ sa bude v takom trende pokračovať, operácia Jarablus by mohla položiť základ pre toľko potrebnú americko-tureckú spoluprácu, zabezpečiť rovnováhu síl medzi Arabmi a Kurdmi v severnej Sýrii a výrazne posilniť vojnové úsilie proti Islamskému štátu.

    Pokiaľ bude Washington s Ankarou pokračovať v úzkej spolupráci, mali by byť spolu schopní zabezpečiť stabilitu na tureckej východnej hranici,“ píše FP. Ruská Lenta na svojich stránkach uvádza, že ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie je „znepokojené prebiehajúcou vojenskou operáciou na sýrsko-tureckej hranici“.

    Opatrná ruská reakcia

    „Najväčšie znepokojenie pramení z možnosti ďalšieho zhoršenia situácie v zóne konfliktu a s ním spojených obetí z radov civilného obyvateľstva. Ďalej hrozí zhoršenie medzietnických sporov medzi Kurdmi a Arabmi,“ uvádza sa na stránkach MZV RF. Ruské ministerstvo zahraničia sa aj naďalej drží svoje tézy, že konflikt môže byť vyriešený len na základe medzinárodného práva a prostredníctvom „širokého medzinárodného dialógu s účasťou všetkých náboženských a etnických skupín vrátane Kurdov“.

    „Oficiálna verzia tureckého ťaženia do Sýrie je boj proti terorizmu. Treba však mať na pamäti, že Turecko za teroristov označuje ako skupiny islamských radikálov, tak aj časť kurdského národného hnutia. Táto operácia je primárne namierená práve proti kurdskému národnému hnutiu. Oficiálne sa však hovorí o vojne s islamskou republikou,“ myslí si expert z Centra arabských a islamských štúdií Ruskej akadémie vied Boris Dolgov.

    Rusko ešte prednedávnom kurdské národné hnutie za nezávislosť podporovalo. Dokonca sa domáhalo, aby sa Kurdi zúčastnili medzinárodných rokovaní. V Moskve bolo otvorené Predstavenstvo kurdského národného hnutia. Teraz je situácia však o poznanie problematickejšia. Ruská vláda sa ešte nerozhodla, na koho strane konfliktu chce stáť.

    - Reklama -