Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg pripomenul, že rozhodnutie o posilnení vojenskej účasti vo východných štátoch NATO už bolo prijaté. Na samite má byť už len potvrdené. Má ísť o „medzinárodné sily“, ktorých cieľom bude „vyslať signál, že útok na jedného člena znamená útok na celú Alianciu“.
Podľa mienky prezidenta Medzinárodného centra pre geopolitickú analýzu Leonida Ivašova „predstavuje plán NATO na vyslanie mnohonárodnostného vojenského kontingentu k hraniciam Ruska viac než vážnu hru“.
„V súčasnosti majú vo svete Spojené štáty dvoch hlavných konkurentov – Čínu a Európsku úniu. Tým, že Washington núti Európu míňať viac peňazí na obranu, sa ju snaží oslabiť, aby mohol aj naďalej pokračovať v kolonizácii jej trhov,“ myslí si expert.
Podľa jeho slov sa Washingtonu na dosiahnutie tohto cieľa hodí aj aktuálna „islamizácia Európy“, ktorá kontinent ďalej oslabuje a robí ho zraniteľnejším.
Podobný názor vyjadril aj zástupca riaditeľa Inštitútu pre USA a Kanadu Ruskej akadémie vied Pavel Zolotarev. „Spojené štáty sa už dávno snažia presvedčiť Európu, aby začala uvoľňovať viac prostriedkov na obranu,“ uviedol. Expertovi sa tiež nezdá Stoltenbergov argument, že vyslanie mnohonárodných síl na východ Európy má dať prípadným nepriateľom signál, že napadnutie jedného člena Aliancie sa rovná napadnutiu celej Aliancie.
„Takéto ustanovenie si môže každý prečítať už v zakladajúcej zmluve NATO z roku 1949. Evidentne členovia Aliancie ani neboli schopní prísť pre svoju ,expanziu na východ‘ s nejakým novým vysvetlením,“ zmienil sa akademik.
Riaditeľ Centra vojensko-politických štúdií MGIMO Alexej Podberezkin vidí hlavný rozdiel medzi doterajším počínaním NATO a jeho budúcimi plánmi v tom, že skôr sa vraj vysielali vojenské kontingenty k ruským hraniciam len na čas určitý, ale dnes je vraj Aliancia pripravená rozmiestniť jednotky vo východnej Európe dlhodobo.
Všetci opýtaní experti sa domnievajú, že NATO svojím plánom na rozmiestnenie vojsk pri svojich východných hraniciach núti Rusko, aby sa zamyslelo nad prípadnou odpoveďou na takýto krok.
Podľa názoru Ivašova by Rusko malo zaujať komplexný prístup v odpovedi na bezpečnostné výzvy vznikajúce pri jeho západných hraniciach. „Predovšetkým treba aktívne pracovať na informačnom poli. Na politickej a diplomatickej úrovni treba prinútiť vedenie NATO, aby sa riadilo normami medzinárodného práva. Čo sa vojenskej oblasti týka, bude, samozrejme, treba zvýšiť vojenskú prítomnosť pri západných hraniciach Ruskej federácie,“ uviedol expert.
„Konkrétne by sa dalo premýšľať o umiestnení zbraňového systému k západným hraniciam, napríklad raketového komplexu ,Iskander‘ a ďalších ťažkých zbraní,“ dodal.
