Vzdelávanie v slovenčine bolo pred storočím potláčané, pri rozdelení federácie sme boli najzaostalejšou krajinou V4. A dnes? Slovensko sa vydarilo, komentuje Daniš

    0
    vlajka (Autor: TASR)

    Komentár Daga Daniša Slovensko sa presadilo. Ako skokan storočia na informačnom serveri Aktuality.sk je súčasťou série k 25. výročiu samostatnosti Slovenska. Komentátor považuje vystúpenie z česko-slovenskej federácie a založenie Slovenska ako nezávislého národného štátu za dobrý nápad, pričom z odstupu 25 rokov podľa neho môžeme povedať, že sa projekt nad očakávania vydaril.

    Daniš navrhuje zabudnúť na chvíľu na „tradičné politické vyplakávanie“ a pozrieť sa na „slovenský príbeh“ z historického nadhľadu. „V čase delenia federácie (rok 1992) bolo Slovensko najslabšou a najzaostalejšou krajinou dnešnej V4. Česká ekonomika bola až o 60 percent výkonnejšia ako slovenská (podľa analýz NBS). Slovensko v HDP na hlavu zaostávalo aj za Poľskom a Maďarskom,“ píše.

    Slovensko sa presadilo ako štát

    Komentátor pripomína, že podľa zástancov slovenskej samostatnosti prospievali princípy slobody a suverenity v rozhodovaní aj národom, nielen jednotlivcom. Štát sa podľa nich rovnako dokáže o seba postarať lepšie, ako by sa oňho postarali iní. „Tento názor sa v prípade Slovenska za 25 rokov potvrdil. Slovensko sa presadilo ako mladý nezávislý štát, neskôr získalo vlastné zastúpenie v EÚ či v NATO,“ pokračuje komentátor s tým, že sme veľmi rýchlo začali dobiehať susedov a priemer únie. „Neostalo to len pri dobiehaní. Poliakov a Maďarov sme už ekonomicky predbehli. A k Čechom sa dostávame na viac-menej porovnateľnú úroveň,“ konštatoval.

    Slovensko je podľa Daniša spolu s Českom ekonomickým lídrom V4, pričom dosahuje viac ako 77 percent priemeru únie, kým Maďarsko 67 percent. Slovenská republika pritom rástla aj v indexe ľudského rozvoja, ktorý meria aj úroveň vzdelania, zdravotníctva, dostupnosti internetu či bezpečnosti. Sme v rovnakom (najvyššom) pásme, ako západné štáty únie. „Obavy z ,balkanizácie' Slovenska sa vôbec nenaplnili. Naopak. Na to, že máme vlastný štát len 25 rokov, sme na tom veľmi dobre. Výrazne lepšie, ako väčšina postkomunistických krajín s dlhšou národnou históriou,“ nazdáva sa.

    Na politickej mape Európy sme pred sto rokmi chýbali

    Následne sa komentátor pozrel na slovenský príbeh na storočnej škále. „Keď sa na slovenský príbeh pozrieme z perspektívy storočia, uvidíme po malom skoku aj veľký,“ uvádza Daniš s tým, že pred sto rokmi sme drasticky zaostávali za „modernými národmi“ Európy. „Vďaka Štúrovi a kodifikovaniu slovenského jazyka sme – spolu s inými – existovali ako národ už v 19. storočí. Na politickej či etnickej mape Európy sme však začiatkom 20. storočia chýbali,“ vysvetlil, pričom to podľa Daniša nebolo len preto, že by sme nemali vlastný štát či aspoň krajinský snem.

    „Nemali sme vlastné takmer nič. Začiatkom storočia ,liberálna' maďarská vláda presadzovala v Uhorsku radikálnu maďarizáciu. Tri slovenské gymnázia boli zatvorené, Matica slovenská bola zrušená, slovenská tlač živorila,“ zhrnul, pričom v Uhorsku malo volebné právo len 5-6 percent mužov, prevažne maďarských zemanov a mešťanov. Vzdelávanie v národných jazykoch bolo potláčané aj na základných školách, čo malo podľa Daniša za následok pokles úrovne vzdelania na úroveň nižšiu ako koncom 19. storočia. Deti sa totiž museli učiť prevažne v maďarčine, ktorú neovládali.

    Slovenská elita na začiatku 20. storočia bola hŕstkou kňazov a učiteľov

    V roku 1911 prišla Slovenská národná strana s požiadavkou, aby sa aspoň na niektorých stredných školách umožnila výučba slovenčiny na jednom z doplnkových predmetov, no neprešlo to. „Slovenská elita sa na začiatku 20. storočia obmedzovala na hŕstku národne uvedomelých kňazov a učiteľov ľudových škôl,“ priblížil komentátor vtedajšie neľahké časy, keď celé Uhorsko zaostávalo aj v rozvoji industrializácie a obchodu.

    Odvoláva sa na historika Ľubomíra Liptáka, podľa ktorého Slovensko výrazne zaostávalo v populačnom raste kvôli extrémne veľkému vysťahovalectvu. Na prelome storočí z 2,7 miliónového Slovenska odišlo štvrť milióna ľudí do iných častí Uhorska, pol milióna ľudí natrvalo do USA a tisíce do Rakúska, Česka a Nemecka. Takmer tretina ľudí teda odišla zo Slovenska, pričom z tých, čo ostali, muselo počas 1. svetovej vojny zo Slovenska narukovať 450 tisíc do uhorskej armády, aby bojovali proti Srbom a Rusom.

    „Máme vlastný štát (a celkom úspešný), vlastné univerzity, ktoré produkujú špičkových slovenských vedcov, ekonomiku, ktorá má podľa prognóz menového fondu o päť rokov dobehnúť tú českú,“ vymenováva komentátor úspechy mladej republiky. „Iste, máme aj zlodejov, ktorí rozkrádajú štát a ktorí si mýlia politiku s biznisom, ale to všetko môžeme riešiť. A určite ľahšie, ako v minulosti,“ uzavrel Daniš s tým, že pri pohľadoch späť uvidíme Slovensko ako napredujúcu dynamickú krajinu, ktorá má budúcnosť vo vlastných rukách.

    - Reklama -