Keď mala Sibaiová päť rokov, presťahovala sa z Prahy do Sýrie, kde prežila väčšinu života v česko-sýrskej domácnosti. Na začiatku arabskej jari pomáhala lekárka Sibaiová sýrskym utečencom v Egypte. Domov do Homsu sa už nevrátila, radšej v roku 2014 utiekla späť do Česka. „Vrátiť sa do Sýrie by bolo pre mňa životne nebezpečné,“ cituje server Sibaiovej slová, ktorá teraz pracuje ako internistka v jednej z pražských nemocníc.
Priznala, že je pre ňu nepredstaviteľné, že by mohol sýrsky prezident Bašár Asad aj naďalej vládnuť. „To by znamenalo, že všetci ľudia, ktorí odtiaľ utiekli, sa jednoducho nevrátia. Komu chce vládnuť? Aj keď jemu stačí, aby tam bolo 10 miliónov Sýrčanov, ako keď sa dostal k vláde jeho otec. Tých ďalších 20 mu chýbať nebude. Strašne ťažko sa však odhaduje, ako sa to skončí,“ priznala.
Podľa Sibaiovej nie je Asad schopný si udržať moc nad celou Sýriou úplne sám. „Potrebuje žoldnierov zo zahraničia, aby sa udržal aspoň v mestách,“ podotkla.
„Nedokážem si predstaviť, že by medzinárodné spoločenstvo bolo schopné znovu rokovať s vojnovým zločincom ako s prezidentom štátu. To by bol nebezpečný precedens. Ale riešenie nevidím. Navyše nikto nevie, ako sa zachová Donald Trump ako prezident USA,“ priznala.
Zverila sa s tým, čo jej rodina pred rokmi videla a zažila v Homse. „V obkľúčených štvrtiach, kam vtrhli armádne jednotky, dochádzalo k hromadnému vyvražďovaniu, znásilňovaniu, rabovaniu. To má v arabčine dokonca zvláštne slovo ,táfíš‘, ktoré používajú asadovci. Znamená v podstate ,vykorisťovanie‘, ktoré považujú za svoje právo, obzvlášť vo štvrtiach ovládaných povstalcami,“ uviedla Sibaiová.
Priznala, že v Homse na miestach pod vládnou kontrolou sa žije relatívne normálne. „Ale je nebezpečné, čo človek hovorí, ako sa správa. Ulice a štvrte sú oddelené vojenskými zátarasami, kde kontrolujú ľuďom doklady. Ktokoľvek a kedykoľvek tam môže zmiznúť,“ upozornila.
Podobne vraj zmizol syn jedného jej rodinného priateľa. „Jedného nášho príbuzného zatkli, lebo pomáhal raneným, a doteraz je vo väzení. Môjho bývalého spolužiaka zase umučili a potom vrátili rodine. To sa stalo ešte v roku 2011, kedy ho odtiahli z demonštrácie. Patril k jedným z prvých,“ uviedla.
Jej príbuzný, ktorý utiekol do Turecka, bol aktivista, dvakrát zatknutý. „Jedným zo spôsobov nátlaku bolo, že ho zavreli na 14 dní na samotku s mŕtvolou. Našťastie sa potom dostal von vďaka výmene zajatcov medzi sýrskou armádou a povstalcami. Mal šťastie, že to bolo ešte na začiatku vojny,“ podotkla Sibaiová.
A prečo vlastne nemá rada súčasný sýrsky režim? „Predovšetkým preto, lebo si myslím, že si Sýrčania konečne zaslúžia demokratickú vládu. A potom mám osobné dôvody, lebo naša rodina by mohla dlho rozprávať, čo zažila aj pod Asadom starším. Vieme, že to nie sú výmysly alebo propaganda,“ dodala.
Celý text si môžete prečítať TU.
