Z tejto štvrte však pochádzajú aj muži zabití pri januárovej prestrelke v meste Verviers. Brusel však figuruje aj pri iných záležitostiach spojených s terorizmom. Napríklad muž marockého pôvodu, ktorý chcel uskutočniť útok v rýchlovlaku z Amsterdamu do Paríža, nastúpil na vlak v Bruseli, kde trávil čas v Molenbeeku. Aj vrah štyroch ľudí zo židovského múzea v Bruseli svoj útok pripravoval v byte v tejto štvrti, pripomína server Blesk.cz.
Korene v 70. rokoch
Vážnu situáciu v bruselskej štvrti si uvedomuje aj belgický premiér Charles Michel. Ako je vôbec možné, že miesto nachádzajúce sa len pár kilometrov od dôležitých inštitúcií Európskej únie je baštou islamských radikálov, ktorí z prenajatých bytov plánujú hrozné útoky v Európe? Ako sa to vôbec mohlo stať? Molenbeek je totiž podľa servera sýrskou Rakkou. Problém je však zakorenený pomerne hlboko. Môže za to aj fakt, že až 95-tisíc obyvateľov štvrte, teda jedna štvrtina alebo tretina, nemá belgický pas a ide o ľudí s marockými alebo tureckými koreňmi.
Problémom je aj nezamestnanosť, ktorá dosahuje 40 percent, a z toho vyplýva odmietanie zo strany belgickej spoločnosti. Dosť na to, aby sa niekto mohol cítiť ukrivdený a utláčaný. Do toho všetkého je tu aj problém s konzervatívnou formou islamu, teda vahabizmom. Problémy majú priam až historický kontext a korene siahajú do minulého storočia, konkrétne do 1970. Vtedy totiž padlo rozhodnutie Saudskej Arábie posielať k marockým a tureckým imigrantom kazateľov-salafistov. Práve oni volajú po očistení od islamu a ide o ideológiu, ktorá vedie k potláčaniu práv a slobôd neveriacich. A to je pre náboženských fanatikov, ktorí sa radikalizujú, zaiste neprípustné.
Bojovníci v Bruseli
Bojovníci z Islamského štátu preto pochádzajú aj z Belgicka. Do Sýrie ich odišlo takmer 500 a niektorí sa po výcviku vrátili späť do Európy, kde sú súčasťou ostatných obyvateľov. Predstavujú teda obrovské nebezpečenstvo. Pre mladých ľudí s moslimskými koreňmi, ktorí sa radikalizujú, má byť motiváciou utláčanie ich kultúry Západom. Myslí si to odborník na radikalizáciu Montasser Alde’meneh, ktorý sa v belgickej štvrti narodil.
A hoci nemožno všetkých obyvateľov štvrte označiť za nebezpečných a radikálnych, podľa belgických úradov je potrebné ju čistiť. „Fanatizmus nemá u nás miesto,“ cituje Blesk.cz belgického premiéra, ktorý pripustil, že možno bude potrebné uzatvoriť i niektoré najproblematickejšie mešity.
