Osemnásteho septembra sa v Rusku uskutočnia voľby do Štátnej dumy. Nemecké Deutsche Welle píše o tom, prečo experti, hoci chvália nové vedenie „Centrizbirkoma“ (Centrálna volebná komisia Ruskej federácie), zostávajú v otázke možnosti organizácie poctivých volieb radšej skeptickí.
Otázkam spojeným s právami voličov sa v Rusku venuje hnutie s názvom „Golos“, ktoré už mesiac pred voľbami odhalilo celkom 317 prípadov porušenia volebného práva.
To, že je už teraz možné sledovať mnohé narušenia volebného zákona v ruských regiónoch, potvrdil v rozhovore pre DW spolupredseda Golos Grigorij Melkonjanc.
Hlavný problém vraj spočíva v porušovaní právomocí regionálnych úradov, ktoré sa príliš „pletú“ do nominácie jednotlivých kandidátov. Ďalej je potrebné poukázať aj na ohromný rozdiel v priestore, ktorý jednotlivým kandidátom udeľujú médiá.
Pritom nejde len o klasické médiá – niektorým kandidátom (z opozície) je vraj znemožnené rozmiestniť dokonca aj plagáty po meste.
S opozíciou reklamné agentúry odmietajú spolupracovať
Napríklad Andrej Pirovarov, kandidát z opozičnej politickej strany PARNAS v jednej z petrohradských oblastí, uviedol, že mu „jedna veľká reklamná agentúra oznámila, že plagáty a bilbordy propagujúce jeho politickú kampaň rozmiestniť nemienia“.
Potom údajne Pirovarovov kolega zavolal do rovnakej agentúry a predstavil sa ako kandidát z vládnej strany „Jednotné Rusko“, so zákazkou nebol problém.
Ďalší z veľkých problémov spojených so septembrovými voľbami do Štátnej dumy predstavujú takzvaní „dvojníci“.
Napríklad v jednom z volebných obvodov ruského Petrohradu idú do volieb hneď tri Dmitrievové. Proti Oxane Dmitrievovej zo Strany rastu stojí Oxana Dmitrievová z „Občianske sily“ a Olesja Dmitrievová zo Strany „zelených“.
Proti Vladimirovi Ryžkovovi z „Jablka“ v Altajskom kraji zas stojí Sergej Ryžkov, tiež z „Občianskej sily“. Týmto spôsobom sa súčasný politický establishment snaží zmiasť voliča.
Nesúhlas s takými praktikami dala najavo aj Ella Pamfilovová z Centrizbirkoma a vyhlásila, že CIK bude práve na takéto praktiky špeciálne poukazovať.
„Ak tá či oná politická strana vedie so svojimi silnými politickými konkurentmi bitku takým spôsobom, voliči by o tom mali vedieť,“ uviedla.
Aktivitu Centrálnej volebnej komisie si pochvaľuje aj sám spolupredseda Golos Grigorij Melkonjanc, ktorý uviedol, že zmeny k lepšiemu prišli v marci tohto roku s tým, keď bola do čela komisie postavená Pamfilovová.
„Má snahu tú situáciu skutočne zlepšiť,“ uviedol.
Golos kritizuje aj rozhodnutie dolnej komory ruského parlamentu presunúť voľby z pôvodne plánovaného začiatku decembra na september. Zmena bola iniciovaná v lete roku 2015 predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, ktorého rozhodnutie podporili lídri frakcie pozostávajúcej z Jednotného Ruska, LDPR a Spravodlivého Ruska.
Podľa názoru profesora politológie Mníchovskej univerzity Petra Stykowa prenesenie volieb na september necháva stranám len veľmi málo času k predvolebnej agitácii. „To najviac uškodí opozičným stranám,“ myslí si expert.
V lete sa o politiku nikto nezaujíma
„Leto ľudia poväčšine trávia na chatách a politikou sa v podstate vôbec nezaoberajú, tiež v tejto časti roka nie sú príliš ochotní počúvať kritické hlasy opozície,“ objasnil Stykow v rozhovore pre DW.
Na začiatku roka 2016 boli v Rusku navyše prijaté dva zákony, ktoré silne „obmedzujú práva voličov“.
Z iniciatívy Jednotného Ruska bol presadený zákon, ktorý jednotlivým kandidátom a politickým stranám umožňuje vyslať k voľbám iba dvoch pozorovateľov. Predtým žiadny limit na počet pozorovateľov neexistoval. Súpis pozorovateľov musí byť navyše odovzdaný Izbirkomu už tri dni pred voľbami.
Druhý zákon, ktorý tiež iniciovali poslanci z Jednotného Ruska, obmedzuje prácu novinárov v deň volieb. Od tohtoročných volieb sa budú potrebovať akreditovať do troch dní pred začiatkom volieb. To navyše môžu urobiť len tí novinári, ktorí majú priamo zmluvu s nejakou konkrétnu redakciou. To v praxi znamená, že nezávislí korešpondenti k voľbám nebudú mať prístup.
„Vo výsledku sa dá konštatovať, že parlamentné voľby v Rusku sa stali akýmsi štátnym sviatkom,“ píše pre Deutsche Welle politologička Petra Styova.
„V duchu sovietskych tradícií nemajú voľby takmer žiadny význam, skôr predstavujú akýsi ojedinelý typ štátneho sviatku, ktorý ľud oslavuje v septembri po tom, čo sa vráti zo svojich chát,“ myslí si politologička.
- Reklama -
