Na spoločnom riešení sa predsedovia koaličných strán dohodli v pondelok (13. 3.), dnes po stretnutí koaličnej rady predstavili konkrétny návrh, o ktorom následne rokoval kabinet. Netýka sa iba roky diskutovanej otázky zrušenia Mečiarových amnestií, ale zakotvuje aj novú kompetenciu Národnej rady SR do budúcnosti.
Parlament by mal mať možnosť zasiahnuť v prípade individuálneho zlyhania prezidenta SR pri udelení amnestie alebo milosti. Rozhodnutie poslancov musí následne v lehote 60 dní potvrdiť Ústavný súd SR. To má platiť i v prípade dnes vládou schváleného návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča. O tom má parlament rokovať na marcovej schôdzi.
Cieľom návrhu ústavného zákona je zveriť Národnej rade SR právomoc zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť a zároveň zveriť Ústavnému súdu SR právomoc preskúmať ústavnosť, tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou SR, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti, píše sa v materiáli.
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) označila vládou schválené návrhy za prejav vôle zrušiť amnestie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998. Na otázku, či je koaličné riešenie lepšie ako návrh opozičného poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) uviedla, že z jej pohľadu bude najlepší ten návrh, ktorý získa v parlamente potrebnú ústavnú väčšinu.
„Akékoľvek riešenie v tejto chvíli je zrejmé, že vyžaduje 90 hlasov, a to je z tohto pohľadu kľúčové,“ zdôraznila ministerka. „Všetci vieme, že sme v neštandardnej situácii, pretože Mečiarove amnestie spôsobili neštandardnú situáciu, na ktorú môžeme reagovať len neštandardným riešením. Čiže, akékoľvek riešenie je neštandardné, a preto asi jediná cesta je také riešenie, za ktoré sa postaví 90 poslancov parlamentu,“ uviedla Žitňanská.
Ministerka zároveň zdôraznila, že do návrhu bolo vsunuté opatrenie, podľa ktorého v prípade zrušenia amnestií Mečiara budú zrušené aj všetky rozhodnutia v trestných konaniach urobené na základe amnestií. Ako môže obnovené stíhanie aktérov amnestovaných činov dopadnúť, nechcela z jej pozície komentovať.
Rovnako nechcela hovoriť o tom, či môže byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť voči Mečiarovi. „To nie je otázka pre politika, ale naozaj pre orgány činné v trestnom konaní pokiaľ budú mať rozviazané ruky, čo verím, že sa deväťdesiatimi hlasmi stane,“ doplnila ministerka s tým, že politická zodpovednosť voči Mečiarovi už bola vyvodená, keďže nie je súčasťou politiky.
Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
