Ak by sa Rusko rozhodlo viesť vojnu proti NATO, pravdepodobne by sa všetko nezačalo útokom konvenčných ozbrojených síl, ale sériou kybernetických útokov a šírením dezinformácií medzi spojencami v NATO, uviedol generál Herbert „Hawk“ Carlisle. Práve toto šírenie dezinformácií by malo Alianciu varovať, že sa niečo chystá. Spojené štáty by obdobie rastúceho napätia mali využiť na presun väčšieho počtu ozbrojených jednotiek do Európy. Nemožno však zároveň vylúčiť, že Rusi využijú americké presuny ozbrojených síl ako zámienku na urýchlenie vlastných útočných operácií. Početne relatívne slabé jednotky NATO by mohli byť podľa expertov prevalcované.
Do pohybu by sa dali nielen pozemné ozbrojené sily Ruskej federácie, ale aj letectvo a námorníctvo. Boj o nadvládu vo vzdušnom priestore by predstavoval jednu z najdôležitejších a najťažších úloh leteckých síl NATO. Ruské pozemné sily by v priebehu niekoľkých desiatok hodín fatálne ohrozili Tallinn a Rigu, hlavné mestá Estónska a Lotyšska. Otázkou zostáva, koľko územia by dokázali ruské ozbrojené sily obsadiť, než by bola schopná Severoatlantická aliancia adekvátne zareagovať. Čím pomalšia by bola reakcia NATO, tým väčší kus územia by museli spojenci získavať späť, čo nikdy nie je ľahké.
Problém by mala Aliancia aj na mori. Spojené štáty by proti Rusku nemohli vyslať všetku svoju námornú silu. Keby sa americké námorné sily stiahli z Tichého oceánu, mohli by to využiť Irán alebo Čína. Washington neopustí svojich ázijských spojencov. Časť amerických námorných síl by sa do Európy nepochybne presunula, lenže americkým lodiam by značne znepríjemňovali život napríklad ruské ponorky.
Rusi by súčasne mohli zaútočiť na poľské raketové systémy protivzdušnej obrany.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
