Stal sa prvým porevolučným prezidentom Čechov a Slovákov. Bol dramatikom, v istom období svojho života pracoval dokonca ako robotník v pivovare. Do povedomia verejnosti sa zapísal neutíchajúcou kritikou bývalého režimu, vystúpil proti politickej represii, bol jedným z prvých hovorcov Charty 77, disident, ktorý prispieval do samizdatových novín. Aj taký bol Václav Havel, ktorý by dnes oslávil nedožité životné jubileum – 80. narodeniny.
Názor na vedúcu osobnosť politických zmien v novembri 1989, na prvého a zároveň posledného československého prezidenta a prvého prezidenta Českej republiky pre ParlamentnéListy.sk prezradili viacerí slovenskí politici.
Bol to veľký bojovník
Spolu s Parlamentnými Listami si na dramatika Havla zaspomínal aj europoslanec a zároveň predseda najsilnejšej opozičnej strany SaS Richard Sulík. „Rozhodne to bol veľký bojovník za slobodu a demokraciu, to bezpochyby,“ vyjadril sa a jedným dychom dodal, že je to tak napriek tomu, že niektoré jeho vyjadrenia sú kontroverzné.
„Veľkých štátnikov je vždy málo, čiže čím viac, tým lepšie,“ poznamenal na otázku, či štátnik, akým Havel bol, na súčasnej politickej scéne chýba.
Mal schopnosť ľudí zjednocovať
Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová sa pre ParlamentnéListy vyjadrila, že „Václav Havel mal schopnosť ľudí zjednocovať pre nejakú myšlienku.“ Považuje ho za symbol zmien, ktoré sa udiali koncom osemdesiatych rokov. Europoslankyňa tiež poukázala na viacerú kritiku jeho rozhodnutí, ako napríklad zbrojársky priemysel, ale jedným dychom dodáva, že ak by exprezident nebol svojho času obmedzil alebo ukončil túto výrobu, tak by ju Mečiar alebo Dzurinda sprivatizovali a dotknuté firmy by dnes už buď neexistovali, alebo by aj tak patrili zahraničným výrobcom.
„Takže používať toto ako argument, že Václav Havel nejako poškodil Slovensko, je úplne smiešne a pozrime sa na súčasných politikov, čo so Slovenskom dokázali dorobiť a ako ho dokázali priemyselne zlikvidovať,“ vyjadrila sa a uzavrela, že Havel bol najmä morálnym symbolom slobody. V závere vyjadrenia Beňová spomenula, že si jeho spomienku pôjde uctiť dnes večer v Európskom parlametne, kde ju organizujú jej českí kolegovia.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár si na novembrovú revolúciu pamätá živo. Ako pre PL.sk povedal, dodnes má odložené VHS kazety, na ktorých je zaznamenaný začiatok revolúcie. Priznáva, že exprezident spravil záslužnú prácu a na súčasnej politickej scéne chýba štátnik ako on, ale nie je všetko zlato, čo sa blyští.
„Cesta do pekla je vydláždená vždy tými najlepšími úmyslami,“ hovorí Kollár s tým, že Havel to asi myslel dobre, čo konal, ale upozorňuje na fatálne chyby, ktoré urobil. „Vypustil zlodejov, vrahov a okamžite stúpla kriminalita v Československu. Kopec ľudí bolo zavraždených, jednoducho, nastalo peklo,“ približuje jeden z problémov. Ako druhý problém uvádza jeho pričinenie sa na tom, že sa na Slovensku zrušila zbrojárska výroba. „Samozrejme, že mu dali pomaly metál v Amerike, lebo všetky tie trhy jednoducho obsadili Američania,“ vyjadril sa a dodal, „viete, to je taká tá slniečkarská naivnosť, ktorá jednoducho dovedie potom ten štát k iným problémom. No tak tam vás v New Yorku pochvália a dajú vám pomaly nejakú cenu mieru, ale na druhej strane zdecimujete ľudí, zamestnanosť, prácu na Slovensku,“ uzavrel.
Chýba nám, vyhlásil Kiska
K tým, čo na disidenta Havla spomínajú v dobrom, sa zaradil aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Podľa jeho názoru mali Česi aj Slováci šťastie, že bol ich prvým porevolučným prezidentom práve Havel: „Pretože to bol človek, ktorý mal jasne a nekompromisne nastavené morálne hodnoty, ktorých sa vždy držal.“
“Chýba nám – na Slovensku, v Česku, vo Vyšehradskej štvorke, v Európe i vo svete. Chýba nám osobnosť, ktorá dokáže dobre pomenovať javy a veci, ktoré sa dejú, a pritom neustúpiť zo základných ľudských hodnôt, ktorých sa musíme držať,“ uviedol slovenský prezident.
Viac z jeho vyjadrení si môžete prečítať TU.
