„Nech si o tureckom prezidentovi Recepovi Erdoganovi ktokoľvek myslí čokoľvek, je majstrom svojho remesla. Teraz sa však vydáva na cestu, o ktorej toho možno veľa nevie ani on sám,” poznamenala Spencerová.
Konštatuje tiež, že v uplynulých pätnástich rokoch dokázal Erdogan vyhrať vo všetkých 11 hlasovaniach, ktoré sa konali, zvíťazil aj v 12. teste – v nedeľňajšom referende. „Turci rozhodovali o reforme politického systému. Návrh okrem iného predpokladal zrušenie funkcie premiéra, ktorého právomoci by prevzal sám prezident menujúci vládu, rovnako ako sudcov alebo prokurátorov. Súčasne mala s konečnou platnosťou skončiť aj ´éra vojakov´, ktorí krajine kedysi – bez západných námietok voči absencii demokracie – vládli pevnou rukou, ale po novom už by nesmeli zastávať akékoľvek štátne alebo politické funkcie,” opisuje Spencerová s tým, že tureckí voliči si tieto zmeny tesnou nadpolovičnou väčšinou odhlasovali.
Erdoganove snahy o všemocnosť podľa nej narazili na nesúhlas predovšetkým na kurdskom juhovýchode krajiny a prehral tiež v piatich najväčších mestách, hoci v Istanbule a Ankare len tesne. „Svoj mimoriadny význam má pritom skutočnosť, že ´zahraniční´ Turci Erdogana podporili výraznejšie než tí ´domáci´: V Nemecku ich pre reformu hlasovalo 63 percent, v Holandsku 70 percent,” dodala Spencerová.
Svoju úlohu v Erdoganovom víťazstve musel podľa Spencerovej zohrať fakt, že opozícia nebola schopná voličom vierohodne zabezpečiť členstvo Turecka v EÚ. To by vraj asi bolo heslo, na ktoré by mnohí “počuli”, zatiaľ čo Erdogan sám o vstupe dlho vyjednával, kým sa kľučkujúcej a neochotnej Európe rozhodol – pri absencii lepších možností – “hrdo” ukázať chrbát.
Pôvodný text TU.
„Prezidentovej ´veľkosti´ zrejme dopomohol aj jeho postup v sýrskej vojne, v ktorej si prinajmenšom rétoricky udržal aureolu ´hýbateľa´ sunnitského sveta, pričom však treba pripomenúť, že protisýrskou kartou rozohrávala aj hlavná opozičná, nominálne ľavicová Republikánska strana (CHP). A nad tým všetkým sa týči zrejme hlavný dôvod Erdoganovho víťazstva, teda skutočnosť, že nacionalisticky orientovaní Turci vo svojej väčšine dávajú jednoducho prednosť ´silnému´ Turecku pred Tureckom ´demokratickým',” uviedla.
Záverom Spencerová dodala, že sa síce očakávalo, že Erdogan po víťaznom referende zmierni svoju protizápadnú rétoriku, ktorá mu pomáhala v kampani, zdá sa však, že má v pláne pravý opak. Už napríklad tým, že chce vyvolať otázku o obnovení trestu smrti. „A nemožno vylúčiť, že Turecko, ktoré však ďalej trvá na liberalizácii vízového režimu s EÚ, čakajú ďalšie a ďalšie referendá, ktorými Erdogan posvätí budúce kroky, o ktorých možno dnes len špekulovať. Rovnako, ako sa dá len dohadovať, aký bude mať turecké referendum a jeho dôsledky vplyv na politický vývoj v Európe, o Blízkom východe ani nehovoriac,” uzavrela.
- Reklama -
