V akej miere ťaží body Národný front Le Penovej z toho, že Hollande nedokázal udržať bezpečnú situáciu v krajine?
Nízka popularita ľavicovej vlády a vôbec najnižšia popularita francúzskeho prezidenta od založenia Piatej republiky je odrazom predovšetkým nesplnených sľubov týkajúcich sa zníženia nezamestnanosti a zlepšenia ekonomickej situácie v krajine. Akákoľvek vláda by dnes bola vo Francúzsku, čelila by teroristickým útokom zhruba na rovnakej úrovni. Vďaka opatreniam, ktoré môžu štátne orgány a orgány verejnej správy robiť v rámci stále pretrvávajúceho výnimočného stavu, sa ale podarilo viacerým útokom zabrániť.
Podarilo sa uzavrieť okolo dvadsať mešít, odkiaľ sa šírila radikalizácia, množstvo podozrivých ľudí sa dostalo pod policajný dohľad alebo ich umiestnili do domáceho väzenia. Pri tejto činnosti sa však vykoná aj množstvo administratívnych pochybení a veľakrát sú zacielené na osoby so vzhľadom ortodoxných moslimov, no bez akejkoľvek väzby na terorizmus.
V júli 2016 ukázal prieskum, že 33 % Francúzov verí vláde, pokiaľ ide o boj proti terorizmu. Obviňovať vládu, že robí málo pri takých citlivých veciach, ako je ochrana života a bezpečnosti občanov, je to najjednoduchšie, čo môžu robiť opoziční Republikáni i Národný front. To sú lacné politické body, ktoré sa snaží získať akákoľvek strana s ambíciou vymeniť súčasnú garnitúru. Nedá sa však povedať, že zatiaľ čo socialistom preferencie klesali, by vďaka takejto kritike Národný front v poslednom období závratne rástol. V januárových prieskumoch však už tesne vedie Marine Le Penová pred Françoisom Fillonom, pokiaľ ide o prvé kolo prezidentských volieb.
Ustupuje francúzska vláda moslimským požiadavkám v záujme vyhnutiu sa konfliktom?
V prvom rade sa nedá povedať, že by moslimovia vo Francúzsku tvorili nejakú celistvú, homogénnu skupinu, ktorá dokáže artikulovať svoje požiadavky jednotným hlasom. Roztrieštenosť moslimskej komunity spojená s množstvom duchovných prúdov a národností pôvodu v jednotlivých komunitách nijako neuľahčuje organizáciu islamu vo Francúzsku. Existuje medzi nimi veľa vnútorných rozdielov, nezhôd a hlavne nie sú tak politicky organizovaní, aby dokázali skutočne tlačiť na vládu.
Nedá sa presne odhadnúť, koľko moslimov žije vo Francúzsku dnes, ale bude to zrejme päť až šesť miliónov (necelých 10 % z populácie Francúzska). Z toho sa však za veriacich a aktívne praktizujúcich veriacich považuje asi iba jedna tretina. To znamená, že je medzi nimi veľká časť tých, ktorí nemajú záujem nárokovať si na nejaké požiadavky náboženského charakteru. Zákon z roku 2005 o odluke cirkví od štátu neumožňuje, aby z verejných financií bolo možné platiť výstavbu mešity alebo imáma. Príkladom toho, že to moslimovia nemajú s francúzskymi orgánmi ľahké, je aj projekt veľkej mešity v Marseille, kde miestna samospráva prispieva k dlhodobej stagnácii jej výstavby, no zároveň tu moslimovia doplácajú na svoju nejednotu a neschopnosť zorganizovať sa za svoje záujmy.
Z leta 2016 poznáme aj zákaz kúpacieho úboru známeho ako burkiny na niektorých francúzskych plážach. Síce súd toto rozhodnutie pozastavil, ale aj zákaz nosenia burky spred niekoľkých rokov svedčí o tom, že francúzska vláda stále preferuje silný sekularizmus vo verejnom priestore a neustupuje moslimským náboženským požiadavkám.
Je rozdiel medzi vládou premiéra Vallsa a súčasného premiéra Cazeneuvea v boji proti radikálom?
Keďže Cazeneuve pôsobil vo Vallsovej vláde ako minister vnútra, väčšina opatrení v boji proti terorizmu pochádzala práve z jeho rezortu. V tomto smere je možné vidieť kontinuitu medzi vládou Vallsa a Cazeneuva a nenastal tu nejaký zlom v protiteroristických opatreniach, pokračuje sa vo vykonávaní už zavedených opatrení.
Nie je medzi francúzskou politickou elitou príliš veľa politickej korektnosti?
Politická kampaň Nicolasa Sarkozyho pred pravicovými primárkami ukázala, že pre ciele politického boja aj politici hlavného prúdu dokážu skĺznuť do agresívnejšej rétoriky. Voliči či sympatizanti pravice a centra však takýto štýl politiky odmietli, no odmietli aj jeho protiklad – liberálneho Alaina Juppého s jeho predstavou multikulturalizmu. Dá sa povedať, že Francúzi negatívne hodnotia neštandardnosť vo vystupovaní politika. Toho si je vedomé aj súčasné vedenie Národného frontu.
Od roku 2012 frontisti výrazne upravili slovník, ktorý bol v časoch Jeana-Marieho Le Pena pre stranu charakteristický. Napriek tomu Le Penová svojich rivalov za prílišnú politickú korektnosť kritizuje a vníma ju ako problém politickej diskusie vo Francúzsku. Dnes je problém politickej korektnosti vo Francúzsku pomerne diskutovaným, v niektorých kruhoch sa hovorí o konci politickej korektnosti, no nedá sa povedať, že by väčšinová občianska politická kultúra hodnotila politickú korektnosť ako škodlivý fenomén.
