VIDEO Šírime len chaos, ľuďom spôsobujeme utrpenie! Donald Trump si vzal na paškál svetovú politiku USA a hneď je veselo

    0
    Donald Trump (Autor: SITA)

    „Ako čas plynul, naša zahraničná politika pomaly prestávala dávať zmysel. Logiku nahradili hlúposť a arogancia, čo viedlo k mnohým zahraničnopolitickým katastrofám. Od chýb v Iraku cez Egypt, Líbyu až po prezidenta Obamu ležiaceho v piesku Sýrie,“ povedal Trump a dodal, že toto všetko začalo nápadom, že krajiny na východe chcú západnú demokraciu.

    A tento nápad spôsobil mnoho smrtí, občianskych vojen, nešťastí, pomohol vzostupu Islamského štátu a ďalších teroristických organizácií a vlastne ani nikde tú západnú demokraciu úspešne nezaložil. „Naša zahraničná politika je totálna a úplná katastrofa. Žiadna vízia, žiadny cieľ, žiadny smer, žiadna stratégia,“ zhrnul Trump.

    Veľkú vinu kladie na plecia Barackovi Obamovi, ktorý podľa neho USA ešte viac zadlžil. Zdôraznil tiež, že je absolútne nevyhnutné obrátiť svoje záujmy späť k vlastnému územiu a zveľaďovať vlastný priestor, nie sa snažiť vybudovať lepší svet za vlastnými hranicami.

    Pripomenul, že má problém s NATO, ktoré z veľkej časti financujú USA, ale ostatné členské krajiny neplnia podmienky, ktoré sa prijatím do Aliancie zaviazali splniť. Je teda nutné im vysvetliť, že môže nastať možnosť, že by sa o seba museli postarať samy.

    „Naši rivali nás už nerešpektujú. V skutočnosti sú rovnako zmätení ako naši spojenci. Ale ešte väčší problém je, že nás vôbec neberú vážne,“ podotkol Trump a pripomenul, že pri prílete Baracka Obamu na Kubu ho tam nikto neprivítal rovnako ako v prípade jeho návštevy v Saudskej Arábii.

    „Jeden deň bombardujeme Líbyu a zbavujeme ju diktátora, aby sme podporili demokraciu pre jej obyvateľov. O deň neskôr sledujeme, ako títo obyvatelia trpia, zatiaľ čo sa ich krajina úplne rozpadá,“ povedal Trump s tým, že USA nemajú „ucelenú zahraničnú politiku“ a ponesú si odkaz intervencií Obamu a Clintonovej ešte mnoho rokov.

    „Urobili sme z Blízkeho východu chaotickú a oveľa nestabilnejšiu krajinu, akou bola kedykoľvek predtým. Nechali sme kresťanov vystavených intenzívnej perzekúcii a dokonca genocíde. Neurobili sme pre nich nič a mali by sme sa za to hanbiť. Za našu nečinnosť,“ dodal Trump s tým, že nepriateľom USA je radikálny islam, pričom Obama aj Clintonová sa štítia toto spojenie vysloviť.

    Následne sa pustil do Clintonovej, ktorá vo chvíli, keď prebiehal útok na americkú ambasádu v líbyjskom meste Bengházi, spala akoby sa vôbec nič nedialo.

    Vysvetlil tiež, že vo chvíli, keď sa stane prezidentom, sa postará o to, aby Islamský štát zmizol zo zemského povrchu. Tiež by sa zasadil o to, aby boli USA opäť rešpektovanou krajinou, a preto treba mať silnú armádu, konzistentnú zahraničnú politiku a silnú ekonomiku. A zahraničná politika sa musí vytvárať na základe národných záujmov.

    Povedal ďalej, že je veľmi dôležité, aby USA udržiavali dobré vzťahy s Ruskom a Čínou, čo nie je nedosiahnuteľné, len sa treba vzájomne rešpektovať. Pokiaľ k tomu nedôjde, mohla by podľa jeho slov eventuálne Čína USA ekonomicky pohltiť.

    Spomenul, že keď ho ľudia zvolia za prezidenta, zasadí sa o reformu NATO, ktoré vzišlo z potreby brániť sa studenej vojne. To by totiž malo bojovať aj s migráciou či islamským terorizmom, čo však pre jeho zastaranú štruktúru nie je vôbec možné. Zároveň dodal, že chce dosiahnuť, aby USA už nepodnikli žiadne zahraničné intervencie.

    „Nebudem váhať ohľadom nasadenia vojenských jednotiek, pokiaľ to bude nevyhnutné,“ povedal Trump a hneď dodal, že tento prípad môže nastať jedine v situácii, keď budú mať USA jasný plán, ako zvíťaziť.

    Trump bol jedným z kritikov americkej intervencie v Iraku, ktorá nakoniec viedla k posilneniu Iránu a vzostupu Islamského štátu. Globálna veľmoc by podľa neho mala byť zdržanlivá a agresia by nemala byť jej prvou reakciou. Zdôraznil dôležitosť diplomacie v riešení konfliktov.

    „Budem hľadať takú zahraničnú politiku, ktorú budú môcť podporiť všetci občania bez ohľadu na stranícku príslušnosť,“ prisľúbil Trump a dodal, že dohoda je vždy viac ako konflikt. Jeho cieľom je vraj zasadiť sa o svetový mier, ale dôležité je mať pritom vlastných občanov na prvom mieste. „Americký zamestnanec bude vždy mojou prvou prioritou.“

    „Som skeptický voči medzinárodným spojenectvám, ktoré nás zväzujú a zhadzujú Ameriku. V priebehu mojej administratívy nikdy nepristúpime na žiadnu dohodu, ktorá by obmedzila rozhodovaciu schopnosť USA o vlastných záležitostiach.“

    „Svet sa má najlepšie, keď je Amerika silná,“ dodal Trump s tým, že sa vždy bude zasadzovať o mier a záchranu ľudských životov. Preto treba, aby bola Amerika v lepšej pozícii, silnejšia a stabilnejšia ako predtým.

    Trumpov príhovor rozčúlil zahraničné médiá, ktoré ho začali okamžite slovo po slove rozobrať, pričom sa snažili ukázať, že podnikateľ vôbec netuší, o čom hovorí.

    Spravodajca webu The Guardian Dan Roberts našiel spolu desať bodov Trumpovho príhovoru, ktoré v skratke označil za protirečenia. Pridal k nim aj vyjadrenie niekdajšej americkej ministerky zahraničia Madeleine Albrightovej, ktorá uviedla, že v živote nepočula toľko „zjednodušujúcich sloganov, protirečení a mylných konštatovaní“ v jednom ucelenom príhovore.

    Tým najväčším z nich je vraj Trumpov pohľad na intervencionizmus v porovnaní s izolacionizmom. „V jednej chvíli Trump volá po pragmatickejšom a realistickejšom prístupe k moci USA, ktorý by nezväzovala zrnitosť politickej korektnosti, a pritom kritizuje Obamu za to, že nemá žiadnu víziu, žiadny cieľ, žiadny smer, žiadnu stratégiu.“

    Podľa CNN sa Trump vo svojom najnovšom prejave tváril, akoby sa zo seba snažil vytvoriť v očiach ľudí dôveryhodného vodcu národa. Jeho hlavnou témou bolo potom postaviť USA pred všetkých ostatných a venovať sa im zo všetkého najviac. Napriek tomu sa mu však nepodarilo vymaniť zo svojej rebélie voči zabehnutým americkým poriadkom.

    Opäť si vyslúžil kritiku z oboch táborov amerického politického spektra. Republikán Lindsey Graham sa po Trumpovom príhovore vyjadril, že „Ronald Reagan sa otáča v hrobe“. Mnohí kritizujú aj jeho otvorenosť voči Rusku a Číne, s ktorými „zaobchádza ako v rukavičkách“.

    Problém pre niektorých politikov predstavuje aj Trumpovo tvrdenie, že je „Amerika na prvom mieste“, ktoré v ich očiach odkazuje na tridsiate roky, keď sa letec Charles A. Lindbergh s týmito slovami na jazyku snažil dosiahnuť, aby sa USA nezúčastnili v svetovej vojne. „To, ako nesie zástavu Amerika na prvom mieste, ukazuje, že buď má historickú amnéziu, alebo histórii vôbec nerozumie,“ okomentoval poradca Hillary Clintonovej Nicholas Burns.

    - Reklama -