VIDEO Odliv mozgov zo Slovenska stúpa, varuje vedkyňa zo SAV. Robiť vedu u nás nie je ľahké a porovnávať sa so zahraničím môžeme len veľmi ťažko

14.11.2017 17:00

Boj proti odlivu talentovaných ľudí zo Slovenska do zahraničia je cieľom projektu Slovenskej akadémie vied (SAV) SASPRO. Podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka na ňom už tri roky pracuje 38 zahraničných a slovenských vedcov. Parlamentné listy sa o projekte porozprávali aj s jeho koordinátorkou Zuzanou Hrabovskou.

VIDEO Odliv mozgov zo Slovenska stúpa, varuje vedkyňa zo SAV. Robiť vedu u nás nie je ľahké a porovnávať sa so zahraničím môžeme len veľmi ťažko
Foto: pixabay.com
Popis: Ilustračná foto.

Jedným z problémov na Slovensku je odliv ľudí do zahraničia nielen za štúdiom, ale aj za prácou. Získať mladých ľudí do laboratórií je čoraz väčší problém," povedal Šajgalík. Program Ľudia priniesol SAV od roku 2015 vedcov zo zahraničia, ktorí opustili svoje pracoviská a prišli robiť vedu na Slovensko.

V programe SASPRO je zapojených dovedna 16 Slovákov a 22 zahraničných výskumníkov," poznamenal Šajgalík. Práve táto schéma je podľa jeho slov v našich podmienkach najúčinnejším prostriedkom, ako bojovať proti odlivu mozgov do zahraničia. 

Jedným z príkladov, že sa talentovaný človek vráti zo zahraničia na Slovensko, je aj Andrea Bábelová, ktorá pracuje v Biomedicínskom centre SAV. Po desiatich rokoch výskumnej práce v Nemecku sa vrátila na Slovensko a venuje sa výskumu v oblasti nanomedicíny.

Skúmam najmä terapeutické nanomateriály ako úplne nové formy liečiv," povedala Bábelová. Zároveň zdôraznila, že robiť vedu na Slovensku nie je ľahké a porovnávať sa so zahraničím sa môžeme len veľmi ťažko. V Nemecku bolo prístrojové vybavenie a aj finančné ohodnotenie úplne iné. Vidím však zmeny k lepšiemu aj na Slovensku," zhodnotila.

Predseda SAV Pavol Šajgalík Zdroj: TASR

Ukrajinka Oleksandra Ivanova prišla na Astronomický ústav SAV do Tatranskej Lomnice z Kyjeva a na Slovensku skúma nové kométy a ich fyzikálne aktivity. Nemec Dirk Dalberg na Ústave politických vied SAV rozpracoval projekt Politické myslenie českého a slovenského disentu v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Jeho projekt pomôže lepšie pochopiť obdobie takzvaného reálneho realizmu.

Na Slovensku mi chýba viac odbornej literatúry, pozitívne však hodnotím prístup kolegov, ktorí mi pomáhajú pri lepšom pochopení našich dejín. Predtým som žil v Prahe, teraz sa mi v Bratislave páči viac ako v Prahe," povedal Dalberg. Doplnil, že po skončení projektu je otázne, či ostane žiť na Slovensku, alebo sa vráti do zahraničia. 

Parlamentné listy oslovili aj RNDr. Zuzanu Hrabovskú PhD., ktorá projekt SASPRO zastrešuje

Aké riziká so sebou prináša to, čomu hovoríme takzvaný odliv mozgov alebo teda odchádzanie mladých vedcov do zahraničia?

Hlavným rizikom je, samozrejme, že nám budú chýbať. Keď hovoríme o odlive mozgov, hovoríme totiž o odchádzaní intelektuálnej elity a to je problém. Krajina, ktorá sa borí s takýmto problémom, bude stagnovať a nebude stíhať držať krok s ostatnými štátmi.

Aká je motivácia mladých vedeckých pracovníkov odchádzať do zahraničia?

Mobilita ako taká je žiaducim prvkom vedeckej kariéry. Je žiaduce, aby mladí vedci odišli do zahraničia, videli, ako sa pracuje inde, nadviazali nové kontakty a nové spolupráce. Druhá vec potom je, či sa títo ľudia vráti späť domov. A môžu mať problém sa vrátiť, lebo napríklad domovská krajina im neposkytuje také podmienky, aké potrebujú na svoju prácu. V našom prípade, keď je veda podfinancovaná, napríklad vedia, že polovicu času by tu strávili administratívnou prácou a vede sa ani nebudú môcť poriadne venovať. Takže sa nevrátia a to je problém.

Pri ich rozhodovaní zrejme zohráva svoju úlohu aj platové ohodnotenie...

Určite áno. Lebo ak človek napríklad príde zo zahraničia, kde mal istý štandard, má rodinu, ktorú zabezpečuje, a teraz príde na Slovensko a plat mu niekoľkonásobne klesne a ešte, dajme tomu, príde do Bratislavy, ktorá bola vyhodnotená ako jedno z najdrahších miest na život, tak už len bežné fungovanie pre takéhoto človeka je veľmi ťažké.

Mladých vedcov odchádza za hranice čoraz viac, myslí si Hrabovská. Zdroj: pixabay.com

Je v niektorých vedeckých odboroch viditeľný vyšší úbytok mladých vedcov a, naopak, existujú odbory, z ktorých ľudia odchádzajú do zahraničia len zriedka?

Nemám presnú štatistiku, ale viem si predstaviť, že pri ľuďoch pracujúcich na Slovensku v špecifických odvetviach, ako je napríklad u nás Ústav slovenskej literatúry SAV, ten počet odchodov nie je až taký markantný. Ale zase technické vedy, fyzikálne, matematické, ale aj biologické, medicína, tam odchádzajú ľudia veľmi často.

Zmenila sa táto situácia pokiaľ ide o odliv mozgov v posledných rokoch?

Myslím, že sa to zhoršilo. Odchádza viac ľudí. Ten odliv už výrazne vidieť aj u študentov, ktorí často preferujú české školy, ale blízko je im aj Rakúsko. Takže dnes odchádzajú už aj študenti a častejšie aj doktorandi. Možnosti sú dnes pre nich skrátka väčšie.

Dá sa nejako vyčísliť, aké množstvo mladých odchádza do zahraničia?

Neviem a netrúfam si to ani odhadnúť, ale do budúcnosti by sme radili urobili prieskum aj na tomto poli. Koľko ľudí odchádza, z akých dôvodov, či sa plánujú vrátiť, v akom horizonte sa plánujú vrátiť, ale aj prečo.

Pod záštitou SAV zastrešujete projekt SASPRO. O čom je tento projekt?

Dlho sa hovorilo o tom, že so spomínaným odlivom mozgov treba niečo robiť a na Slovensku dlho chýbal projekt, ktorý by sa tým zaoberal. Keď sa teda vypísala výzva, tak sme vypracovali projekt a uspeli sme s ním. Projekt SASPRO vznikol na základe projektu spolufinancovaného EÚ zo 7. rámcového programu – Akcií Marie Curie a ide vlastne o mobilitnú schému. Všetci ľudia, ktorí k nám prišli, sú štipendisti programu Marie Curie, čo je jednak samo o sebe vo vedeckej obci určitá prestíž, ale zároveň majú v rámci neho možnosť zamestnať sa v inštitúciách SAV. Náš projekt teda týmto ľuďom umožňuje pôsobiť a riešiť svoj projekt na Slovensku.

Ako sa zahraniční vedci dozvedia o existencii projektu SASPRO?

Jednou z podmienok výzvy bolo aj to, aby bol celý projekt inzerovaný na viacerých veľkých a navštevovaných vedeckých zahraničných webových portáloch. A, samozrejme, aj jednotlivé ústavy SAV si to promovali po vlastných linkách.

Naplnil projekt vaše očakávania? Do akej miery ho hodnotíte ako efektívny?

Projekt určite hodnotím ako úspešný a moje očakávania až predčil. Naozaj k nám prišli kvalitní ľudia, pracujú na kvalitných projektoch a aj spolupráca v rámci ústavov je veľmi úspešná.

Projekt bol vypracovaný na obdobie piatich rokov a v roku 2018 sa skončí. Čo bude nasledovať?

Plánujeme v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou (STU) a Univerzitou Komenského (UK) spustiť projekt SASPRO2. Pevne dúfame, že bude tiež úspešný a ak áno, tak bude pokračovať ďalších päť rokov.

Bude druhý projekt v niečom odlišný?

Jednoznačne sme sa snažili vyhnúť niektorým veciam, ktoré boli pri prvom projekte nie práve šťastne nastavené. Čo sa týka pridanej hodnoty, tak už budú v projekte aj univerzity, a teda zahraniční vedci si budú môcť vybrať zo širšieho množstva potenciálnych pôsobísk a budú už môcť aj priamo učiť na spomínaných univerzitách.

Čo podľa vás dnes najviac chýba slovenskej vede?

Najmä podpora. Či už zhora, alebo zdola. Určite treba zvýšiť povedomie a spopularizovať vedu ľuďom a na to potrebuje aj viac priestoru v médiách. Aby ľudia vedeli, že veda má zmysel a nie je to len nejaké hranie sa v laboratóriu na piesočku, ale že veľa vecí, ktoré používame v našom bežnom živote, je tu len vďaka vede. Bez nej sa ďaleko nedostaneme.  

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: df
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Kapitalizmus priniesol zlo. Nepoznám príliš veľa ľudí, ktorým 17. november poskytol slobodu a demokraciu. Mytológii o dobrých Havloch a zlých komunistoch verí čoraz menej ľudí, bije smerák Blaha

17:10 Kapitalizmus priniesol zlo. Nepoznám príliš veľa ľudí, ktorým 17. november poskytol slobodu a demokraciu. Mytológii o dobrých Havloch a zlých komunistoch verí čoraz menej ľudí, bije smerák Blaha

Za socializmu mali ľudia prácu, bývanie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Decká nefetovali, nebo…