Taksimské námestie, ktoré si Erdoganovi prívrženci zvolili za miesto svojich osláv, je miestom veľmi symbolickým. Už od čias Osmanskej ríše tu žili prevažne cudzinci a ľudia liberálne zmýšľajúci. Toto sa príliš nezmenilo ani v súčasnosti a Taksim nachádzajúci sa v európskej časti Istanbulu tak aj naďalej zostáva akousi mekkou tureckých metropolitov, liberálov, homosexuálov a podobných skupín.
„Taksim sme si pre náš pochod vybrali práve z týchto dôvodov. Obyčajne je to miesto, kam chodíme veľmi zriedka, nie je to nič pre nás. V súvislosti s piatkovým pokusom o štátny prevrat sme sa však rozhodli prísť vyjadriť podporu prezidentovi Erdoganovi práve sem. Chceli sme tým dať najavo, že máme právo vyjadriť svoju vieru, a to aj na tomto mieste, inak rezervovanom pre takzvaných demokratov,“ uviedol v rozhovore pre Parlamentné Listy dvadsaťsedemročný inžinier pôvodom z východného Turecka Ibrahim Karlidag.
Karlidag je jedným z mnohých ortodoxných moslimov, ktorí do Istanbulu prišli za štúdiom či prácou. Pôvodom je z veľmi tradičného tureckého mesta Trebisonde, ktoré leží na brehu Čierneho mora neďaleko od hraníc s Iránom. Mladý inžinier si aj po príchode do o poznanie liberálnejšieho Istanbulu zachoval svoje tradície.
Z toho dôvodu sa miestam ako Taksimské námestie alebo bohatšia istanbulská štvrť Kadikoy radšej vyhýba. „V Kadikoy som sa bol včera pozrieť po dlhom čase, je to zrejme najlepšia časť Istanbulu, čo znamená, že tam nežijú skoro žiadni moslimovia. Sú tam prevažne cudzinci a Turci, ktorí sa snažia byť ako Európania. Dlho som tam nevydržal – všetci tam ohovárali vládu a prezidenta Erdogana, ľudia tam boli viditeľne sklamaní z toho, že sa prevrat nepodaril. Očakávali úplne iný výsledok,“ objasnil Karlidag.
Kemalisti proti moslimom
Toto je problém nielen v Istanbule, ale aj vo zvyšných častiach Turecka; vo veľkých mestách je to len najviditeľnejšie. Zem je de facto rozdelená do dvoch táborov: kemalistov a moslimov. Predtým to bolo tak, že sekulárni kemalisti mali navrch a tradičnejší moslimovia, ktorí do Istanbulu prichádzajú najčastejšie z Anatólie a ktorých je v Istanbule okolo 60 percent, boli utláčaní.
S nástupom Erdogana a jeho nábožensky konzervatívnej strany (AKP) k moci sa situácia v Turecku však zmenila. Kemalisti začali rýchlo strácať pôdu pod nohami a Erdogana začali obviňovať z toho, že sa z Turecka snaží vytvoriť teokratický štát.
„Je to čím ďalej väčší problém – dovtedy, ako sa Erdogan dostal k moci, sa turecká elita skladala čisto len zo sekularistov. Teraz títo ľudia tvoria približne 30 % tureckej populácie. Na druhej strane vždy stála utlačovaná, väčšinou menej vzdelaná moslimská väčšina. Kedykoľvek získali trochu viac politickej moci, armáda to prevratom zarazila,“ objasnil pre Parlamentné Listy pôvod súčasnej situácie v Turecku kanadský trhový analytik z Oxford Business Group pôsobiacej v Istanbule, ktorý si z bezpečnostných dôvodov neželal byť menovaný.
„Keď sa potom objavil Erdogan, táto historicky utlačáná väčšina ho ohromne podporila. Spočiatku to nebolo len z čisto náboženských dôvodov, on naozaj urobil veľa pre modernizáciu krajiny a zlepšenie ekonomickej situácie. Mal teda širšiu volebnú základňu. Avšak s tým, ako sa jeho vláda stávala čím ďalej, tým viac autokratickou, si dokázal udržať podporu prevažne len tých menej vzdelaných, konzervatívnych moslimov,“ myslí si expert.
Toto však nie je prípad Ibrahima Karlidaga. Dvadsaťsedemročný inžinier získal magisterský titul v Hamburgu, kde aj nejaký čas pracoval pre známu stavebnú firmu. O nedostatok vzdelania teda nejde, v hre je niečo iné.
Na pohovore sa ma pýtali, ako často sa modlím
„V období pred Erdoganom pre nás (moslimov, pozn. red.) bolo všetko zložitejšie. Nemohli sme napríklad do armády; vojaci kontrolovali naše domy a ak v nich našli literatúru s náboženskou tematikou, bol to problém. Takmer nemožné bolo aj získať zamestnanie v štátnom sektore. Pamätám si, že som bol na pohovore a zamestnávateľ sa ma pýtal, koľkokrát denne sa modlím. Zaprieť svoju vieru som nechcel, tak som mu povedal, že päťkrát. Prácu som nedostal,“ vášnivo vykresľuje situáciu mladý Turek.
Karlidag pripomenul aj situáciu odohrávajúcu sa pred tromi rokmi, keď turecká polícia v Istanbule zasiahla proti demonštrantom rovnako na preslávenom Taksimskom námestí. „V tom čase sa tou témou zaoberali médiá po celom svete. Avšak to, čo si málokto uvedomil, bolo to, že mnohí z tých policajtov, ktorí proti demonštrantom zakročili, boli členmi Hizmetu a prílišnú tvrdosť použili úplne úmyselne – snažili sa docieliť, aby Erdoganova vláda vyzerala pred svetovou verejnosťou autoritársky,“ uviedol.
Tu je potrebné objasniť, čo že je to ten Hizmet. V súčasnosti sa v médiách neustále omieľa meno tureckého sultána žijúceho v Spojených štátoch Fethullaha Gülena, ktorého Erdogan viní z organizácie pokusu o vojenský prevrat. Hizmet, čo je turecké slovo označujúce službu, je liberálne medzinárodné sociálne hnutie, ktoré Gülen zo Spojených štátov riadi. Hizmet je podľa Erdogana onou „paralelnou štruktúrou“ v tureckom štáte.
Gülen si buduje osobnú armádu
„Hizmet si vyberá tých najmúdrejších a najtalentovanejších mladých ľudí, ktorých finančne podporuje. Pomáha im najmä s prípravou na prijímacie skúšky do vysokých škôl, tieto kurzy sú normálne veľmi drahé a nie každý si ich môže dovoliť; pritom ich absolvovanie výrazne zvyšuje šancu na prijatie do niektorého z prestížnych odborov. Hizmet vybraných študentov na prijímacie skúšky pripraví bezplatne. Tým sa uistí, že sa ich ľudia dostanú do najlepších škôl a zostanú mu zaviazaní,“ vysvetlil Karlidag.
„Niektorých zo svojich študentov Hizmet dokonca bezplatne ubytováva v takzvaných abileroch (doslova veľkí bratia), teda v akýchsi internátoch, kde sú mladí študenti vystavení indoktrinácii. Presvedčí ich o tom, že sú vyvolení a že v budúcnosti budú zastávať tie najvyššie posty v Turecku,“ povedal.
„To, čo sledujeme teraz, je produktom týchto praktík Hizmetu. Mladí študenti z 80. a 90. rokov sa postupne dostali na dôležité posty – infiltrovali sa do polície, armády, súdov. Sú úplne všade. Práve s týmito ľuďmi sa musí Erdogan neustále boriť. Problém je v tom, že sa títo ľudia nedajú jednoducho identifikovať,“ tvrdí Karlidag.
„V posledných rokoch Erdoganovej vlády začali však strácať na sile, práve preto sa teraz uchýlili k poslednému zúfalému činu – pokusu o prevrat,“ povedal pre PL s istotou Karlidag.
„Ako to všetko viem? Samotného sa ma snažili regrutovať. Ešte v strednej škole v Trebisonde. Úmyselne si vyberajú silne veriacich chlapcov zo sociálne slabších rodín, s tými sa dá ľahšie manipulovať. Hrajú na city, sprvu organizujú také náboženske stretnutia, kde sa hovorí len o Bohu, neskôr prídu ponuky na štipendiá. Mám známych, ktorí vďaka ich finančnej podpore odišli študovať do Spojených štátov,“ objasnil praktiky paralelného štátu Karlidag.
„Ja som mal to šťastie, že ma od nich otec odradil. Dobre vedel, čo sú zač,“ povedal v závere rozhovoru mladý Turek.
