Kiska sa na úvod poďakoval predsedovi EP Antoniovi Tajanimu za pozvanie vystúpiť v pléne europarlamentu a pripomenul, že nemohlo byť lepšie načasovanie, lebo Slováci o dva dni oslávia deň, keď “sme urobili naše prvé kroky k demokracii”, keď najmä mladí ľudia a študenti otvorili dvere Nežnej revolúcii.
“Keď sa pokúšam pochopiť to, čo sme dosiahli od 17. novembra 1989, takmer sa mi nechce veriť, ako ďaleko sme sa dostali,” povedal hrdý na to, že v pléne EP stojí ako “prezident hrdého, slobodného a demokratického štátu – člena EÚ -, ktorého občania sa môžu voľne pohybovať po celom kontinente a používať rovnakú menu ako krajiny z opačnej strany železnej opony”.
Nebezpečenstvo populizmu, nacionalizmu a extrémizmu
Upozornil, že nič z toho by nebolo možné bez atraktívnej vízie európskeho projektu, ktorá Slovenskej republike pomohla stať sa “súčasťou Západu”, a v tejto súvislosti Slovensko označil za úspech európskej integrácie.
Prezident s odkazom na nárast pesimizmu a nebezpečenstvo populizmu, nacionalizmu a extrémizmu v EÚ uviedol, že netreba podceňovať tento fenomén, avšak nesúhlasí s myšlienkou, že v architektúre EÚ sú základné nedostatky, ktoré vedú “k bezútešnej budúcnosti”.
Potrebujeme silnejšie vedenie, väčšiu dôveru a oddanosť, keď konáme a hovoríme v mene EÚ
Zdôraznil pritom, že odmieta “obľúbenú hru” na obviňovanie Bruselu vždy, keď to poslúži na prekrytie niektorých naliehavých problémov domácej politickej scény.
“Dovoľte mi poukázať na to, kde vidím slabinu pri presadzovaní projektu EÚ. (…) Fakty hovoria o úspechoch európskej integrácie. Protieurópski populisti a extrémisti nás nemôžu poraziť v ponuke riešení na zlepšenie života našich občanov. Ale príliš často to vyzerá, že nás bijú svojou neobmedzenou sebadôverou a vášňou. Potrebujeme silnejšie vedenie, väčšiu dôveru a oddanosť, keď konáme a hovoríme v mene EÚ,” uviedol.
Dodal, že to platí aj pre Slovensko, a pripomenul spoločné vyhlásenie s predsedom parlamentu a premiérom, ktoré dôrazne zakotvuje naše členstvo v EÚ bez akejkoľvek alternatívy pre budúcnosť našej krajiny. Upozornil, že slovenskí vrcholoví politici nebudú používať dvojaký jazyk v zahraničí a doma o rozhodnutiach EÚ, aby to nemohli zneužívať populisti.
Kiska dodal, že nesúhlasí s názormi, že EÚ je “potápajúca sa loď”, a nežiada radikálnu reformu spôsobu riadenia Únie, lebo najnaliehavejšie problémy možno vyriešiť dokončením toho, čo sme začali pred 60 rokmi, čo platí pre eurozónu, Schengen a jednotný trh.
Migrácia: je našou morálnou povinnosťou pomáhať deťom, ženám a mužom, ktorí utekajú, aby si zachránili svoje životy
Ohľadom migračnej krízy priznal, že naštrbila vzájomnú dôveru medzi členmi EÚ, dodal však, že je našou morálnou povinnosťou pomáhať deťom, ženám a mužom, ktorí utekajú, aby si zachránili svoje životy. “Slovensko by nikdy nemalo váhavo prejavovať solidaritu s našimi priateľmi a partnermi v EÚ,” odkázal.
Podľa Kisku SR otvorene hovorí, že chce byť v jadre európskej integrácie, ale odsúdil zbytočné diskusie o viacrýchlostnej Európe.
Slovenská republika je podľa neho zástancom toho, aby EÚ mala ambicióznejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku a nezohrávala iba úlohu štedrého dobrodinca, ktorý pomáha celému svetu. “EÚ sa potrebuje premeniť na silnejšieho globálneho hráča,” povedal a ocenil, že Slovensko podpísalo dohodu o bezpečnostnej spolupráci (PESCO).
„EÚ je dnes hospodárskou superveľmocou, ale jej hlas v bezpečnostných výzvach okolo nás je dosť obmedzený. Či ide o nezákonné pripojenie Krymu Ruskom a jeho podporu separatistov v Donbase, alebo o situáciu v Sýrii a Líbyi. EÚ však bola vybudovaná ako projekt mierovej ekonomickej integrácie, nie ako spoločná vojenská moc,“ priznal.
„Sledujem prebiehajúce vyšetrovanie v Spojených štátoch o rozsahu ruského zasahovania do prezidentských volieb. U nás doma nevidím takmer žiadnu akciu. A povedal som si, akí sme šťastní, že žijeme v Európe. Tu sa zrejme nevyskytuje žiadny ruský vplyv, pretože nikoho intenzívne nevyšetrujú,“ zavtipkoval prezident.
„Keď začneme hovoriť o európskych obranných projektoch, mali by sme spoločne konať proti hroziaceja nebezpečnej hrozbe, ktorej čelíme všetci – ruskej propagande a informačnej vojne,“ dodal s tým, že by bolo škoda nechať európsky projekt zlyhať kvôli našej neschopnosti zastaviť šírenie podvodov a falošných správ.
Ruská propaganda má reálne dôsledky v každodennom živote
„Propaganda má reálne dôsledky v každodennom živote, vytvára nálady v EÚ a ovplyvňuje postoje našich občanov. Snaží sa šíriť chaos, oslabiť našu stabilitu, podkopať dôveru ľudí v naše inštitúcie a vzbudzovať obavy z každých nadchádzajúcich volieb,“ pokračoval Kiska, pričom jedna z najväčších hrozieb podľa neho pochádza zvnútra.
„Treba prešetriť organizované finančné a osobné intrigy spojené s médiami, mimovládnymi organizáciami, podnikateľskými subjektmi alebo politickými stranami. Nie je žiadnym tajomstvom, že ľudí v našich krajinách najímali a používali na destabilizáciu našej spoločnosti,“ konštatoval, hoci v mnohých prípadoch to jednoducho ignorujeme, alebo považujeme za nevhodné konať. „Rusko sa však stáva odvážnejším v úsilí o destabilizáciu Európy a je pripravené na tento účel využiť akúkoľvek situáciu,“ nazdáva sa hlava štátu.
Preto oceňuje, že Európsky parlament schválil minulý rok uznesenie o ruskej propagande. „Bol to odvážny a veľmi potrebný prvý krok. Je jasné, že problému by sa mala venovať maximálna politická a odborná pozornosť na európskej úrovni a mala by viesť k aktívnej obrane. Nebudeme tolerovať, aby dezinformácia zasahovala do našich strategických záujmov. Musíme sa brániť. Slovami aj skutkami,“ navrhol Kiska.
Pomoc západnému Balkánu, Gruzínsku a Ukrajine a protiruské sankcie
Osud krajín západného Balkánu musí podľa neho zostať jednou z našich priorít. Neposkytnutie nádeje, naopak, posilňuje protivníkov prosperujúcej, mierovej a integrovanej Európy. Prezident prešiel aj ku konkrétnym príkladom. „Moldavsko je jednou z najchudobnejších častí Európy. Ľudia tam zúfalo túžia po lepších životoch – to sa dá dosiahnuť prostredníctvom reforiem a realistickej vízie lepšej budúcnosti. Niečo, čo môže EÚ ponúknuť najlepšie. Bez našej pomoci zostanú zraniteľní voči zasahovaniu Kremľa,“ obáva sa.
Prezidenta trápi osud Gruzínska, ktoré považuje za nášho skutočného spojenca v regióne. „Veľká časť jeho územia je stále nelegálne obsadená a ľudia sú ponechaní napospas utrpeniu,“ uviedol a pripomenul, že napriek tomu Gruzínsko neupustilo od svojho strategického smerovania k Západu. „Takže neohrozujme túto väzbu našou ignoranciou a ľahostajnosťou, ktoré by mohli viesť k nenapraviteľným škodám,“ vyzval prítomných.
Napokon sa zmienil o Ukrajine, bojujúcej vo vojne o svoju územnú celistvosť pri súčasnom uskutočňovaní reforiem. „Často som počul, že nerobia dosť. Ale nebude to lepšie, ak stratíme náš záujem, odrežeme našu podporu a necháme ich samých. Okrem toho, ak sa vrátime k bežnému podnikaniu s Putinovým režimom, ak zrušíme sankcie bez toho, aby sme donútili Kremeľ rešpektovať medzinárodné právo a zásady, potom sme ochotní vymeniť vlastnú dlhodobú bezpečnosť a stabilitu za pochybné individuálne krátkodobé zisky a záujmy,“ podnietil Kiska nepriamo k pokračovaniu sankcií.
Autor. TASR, rp
Zdroj: Facebook/Európsky parlament
