Reportérke z Vice sa podarilo urobiť rozhovor so študentkou jednej tajnej baletnej školy v Iráne. Mladá žena, ktorá si hovorí Ada, vravela aj o tom, že dostať sa na hodiny je veľmi náročné. Počas niekoľkých týždňov sledovala miestne noviny a hľadala „tú správnu reklamu“, volala na neznáme čísla či naslepo písala cudzím ľuďom. Musela si tiež vytvoriť tie správne kontakty, ktoré jej potom pri prihlasovaní poskytli správne referencie.
Tvrdia, že vyučujú šport
Po islamskej revolúcii, ktorá v krajine nastala koncom 70. rokov, v Iráne tanec vyhlásili za niečo mimoriadne hriešne a jeho praktizovanie úplne zakázali. Mnohí tanečníci sa rozhodli Irán opustiť alebo zavesili svoje staré povolanie na klinec. Našli sa však aj takí, ktorí na seba zobrali riziko a pokračovali vo výučbe v ilegalite.
V Teheráne existuje tiež mnoho pololegálnych tanečných škôl, ktoré oficiálne vyučujú gymnastiku či rôzne iné tolerované športy. Podľa France 24 to iránske úrady do istej miery tolerujú, mladé talenty v krajine však nedostávajú potrebné vedomosti a tréning, a preto sú v porovnaní so svetovými tanečníkmi na nízkej úrovni. V Iráne je zakázaný aj ženský spev či tetovanie. V pomyselnej sivej zóne sa nachádzajú niektoré športy, ktoré sú však praktizované v tichosti.
Vystúpenie sólistky Les Ballets Persians pôsobiacej v exile Zdroj: YouTube/Dayse Tarakdian
Ženy učia aj chlapcov
Do pololegálnych baletných škôl v posledných rokoch začali prichádzať aj zahraničné inštruktorky najmä z Ukrajiny a tanec sa stal populárnym aj medzi malými chlapcami. Tieto hodiny sa však tiež musia držať v tajnosti, lebo v Iráne je to, aby žena učila chlapcov, nemysliteľné.
Predstavenia sú utajované už úplne. Hostia sa pozývajú len osobne a konajú sa v telocvičniach či súkromných domoch ľudí. Účinkujúci však majú stále obavy, že si ich niekto nafilmuje na telefón.
O tom, že dnes 28-ročná Ada chodí už osem rokov na tanečnú, nevedia ani jej rodičia, ktorý by jej to s najväčšou pravdepodobnosťou zatrhli. V prípade odhalenia by jej totiž hrozilo väzenie a okamžité vylúčenie z univerzity. Polícia vraj v mnohých prípadoch o utajovaných baletných školách vie, a keď učitelia nezaplatia dostatočne veľké úplatky, do triedy vtrhne a rozpustí ju. Baletné školy si učitelia zakladajú v opustených nemocniciach či kancelárskych budovách a niekedy tiež vo vlastnom dome. Niektorí vyučujúci majú taký strach, aby nevzbudili neželanú pozornosť, študentom nepúšťajú hudbu, iba im slovne odrátavajú tempo.
Tancujeme s myšlienkou, že každú chvíľu k nám vtrhne polícia
„Tancujeme stále s myšlienkou, že každú chvíľu k nám môže vtrhnúť polícia,“ hovorí postaršia učiteľka tanca, ktorá sa necháva oslovovať Azar. „Svojim študentom stále opakujem, že im nemôžem garantovať bezpečnosť. Snažím sa však byť opatrná a beriem len tých nováčikov, ktorí dostanú odporúčanie od ľudí, ktorým dôverujem,“ dodáva Azar. Niektorí učitelia sa však odvážia aj rozdávať letáky na ulici.
Reklama je však veľmi komplikovaná záležitosť, ak to s ňou baletné školy preženú, pritiahnu neželanú pozornosť, ak však žiadnu mať nebudú, triedy ostanú prázdne.
„Vláda stále prízvukuje že tanec je hriešny a ľudia tancovať nesmú, iba ak dávajú úplatky. Potom tancovať môžu, ale len v tichosti,“ hovorí Ada. Iná baletka, Yassi, hovorí, že po zvolení súčasného prezidenta Hassana Rouhaniho v roku 2013 sa veci trochu zmenili k lepšiemu. „Vzniklo viac príležitostí vystupovať, ale pýtajú si za to veľa peňazí. Musíme platiť vysoké sumy za každé predstavenie, jedno stojí asi 200 miliónov rialov (takmer sedemtisíc eur), čo je dosť veľa.“
Vláda ľudí udržiava v strachu
Yassi, ktorá dnes sama vyučuje, si spomína aj na svoju mentorku, ktorá tlak v krajine nevydržala a odišla pracovať do zahraničia. “Bola veľmi opatrná, niekoľkokrát jej však volali policajti na príkaz Aliho Khamenenia (jeden z iránskych lídrov), ktorí ju pozývali vystupovať na rôzne festivaly či ambasády. Nikdy však ponuku neprijala,” hovorí Yassi a dodáva, že učiteľka ju pri odchode upozorňovala, aby za žiadnych okolností podobné výhodné ponuky od vlády neprijala.
“Režim taží z toho, že nie je jasne určená hranica medzi tým, čo je legálne a čo nie,” hovorí Ada. “V takejto atmosfére je ešte ťažšie sa im postaviť a väčšina ľudí sa v snahe vyhnúť nebezpečenstvu výrazne obmedzuje svoje životy. Zahmlievanie a strach je najjednoduchšia cesta, ako kontrolovať ľudí,” myslí si mladá baletka, ktorá spomína aj na adrenalín, ktorý zažívala, keď si ako tínedžerka nalakovala nechty. Podľa jej slov ich polícia často kontrolovala, raz im dokonca utiekla cez zadné dvere obchodu. “Nosili sme rukavice, aby sme si zakryli nechty a používali rôzne triky, ktorými sme testovali, koľko mejkapu si môžeme dať, aby si to nevšimli. Toto nám robí vláda. Necháva nás si myslieť, že maľovať si nechty je veľká rebélia. Nechajú nás zaoberať sa takýmito maličkosťami a človek potom nemá silu bojovať s tými podstatnými,” hovorí Ada.
Iránsky baletný súbor bol kedysi svetoznámy, dnes pôsobí v exile
V Iráne do roku 1979 pôsobil známy baletný súbor. Iránska národná baletná spoločnosť bola na Blízkom východe tou najlepšou tanečnou skupinou a sústreďovala sa najmä na kombinovanie tradičných tancov a kultúry s moderným baletom. Súbor založilo v roku 1958 vtedajšie ministerstvo kultúry a počas 21 rokov svojej existencie dosiahol mnoho svetových úspechov. Po jeho rozpustení sa tanečníci na celých 23 rokov odmlčali. Jednu z najdôležitejších iránskych kultúrnych inštitúcií však v roku 2001 obnovil baletný choreograf Nima Kiann pod názvom Les Ballets Persans. Súbor momentálne pôsobí v exile v švédskom Štokholme.
Stará nahrávka z čias najväčšej slávy iránskeho baletu Zdroj: YouTube/
