Podrobnú analýzu toho, ako Nemci hlasovali o novom zložení Bundestagu, priniesol na svojom webe denník Financial Times. Ten v úvode pripomína, že veľké strany utrpeli najväčšiu stratu volebnej podpory v dejinách. Merkelovej kresťanskí demokrati prišli v porovnaní s rokom 2013 o 8,5 percenta hlasov a sociálni demokrati (SPD) stratili vyše 5 percent voličskej základne.
Namiesto tradičných politických zoskupení sa voliči v Nemecku priklonili na stranu menších hráčov. Až jeden milión bývalých voličov Merkelovej CDU/CSU dalo v týchto voľbách svoj hlas radšej antiimigračnej, krajne pravicovej Alternatíve pre Nemecko (AfD) a ešte viac volilo liberálov z FDP.
Sociálnych demokratov (SPD) zase pripravili o hlasy liberáli, ľavičiari (Die Linke), Zelení (Grüne) a v neposlednom rade aj ultranacionalisti z AfD.
Pozoruhodné je potom aj rozdelenie hlasov na východ a západ Nemecka. V bývalej NDR, teda východnom Nemecku, ktoré bolo pod kontrolou Sovietskeho zväzu, mala prevahu Ľavica (Die Linke) a Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktoré získali najviac hlasov v tejto časti krajiny.
Zaujímavosťou je, že nemecký parlament bude po týchto voľbách najpočetnejší v histórii Nemecka. Prvýkrát od roku 1950 sa do Bundestagu posadí 7 strán (CDU a CSU tvoria koalíciu) a poslancov bude až 709, čo je viac, ako bol doterajší rekord z roku 1994, keď mal nemecký zákonodarný zbor 672 členov. Nárast počtu poslancov je spôsobený proporcionálnym volebným systémom.
- Reklama -
