Utečenecká kríza mení európsku politiku. Pozrite si, ako sa darí v Európe protiislamským stranám

3.1.2016 15:00

Utečenecká kríza roku 2015 sa viditeľne prejavila v náraste popularity protiimigrantských a protiislamských strán po celkom starom kontinente. Krajná pravica, ako ju mnohí označujú, bodovala vo Švédsku, Francúzsku, Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Prinášame vám prehľad, ako sa stranícka politická mapa za posledný rok v Európe zmenila aj s komentárom politického analytika Jána Baránka.

Utečenecká kríza mení európsku politiku. Pozrite si, ako sa darí v Európe protiislamským stranám
Foto: SITA
Popis: Marine Le Pen, šéfka Národného frontu a spolupredsedníčka skupiny Európa národov a slobôd (ENF) v Europarlamente

Vo Francúzsku začiatkom decembra šokoval v prvom kole regionálnych volieb Národný front Jean-Marine Le Penovej, keď so ziskom 27,7 percenta hlasov dosiahol svoj najlepší výsledok na celoštátnej úrovni. Predbehol aj Republikánov (26,7 percenta) a socialistov (23,1 percenta). V druhom kole volieb sa nakoniec FN nepodarilo vyhrať ani v jednom z regiónov, ukázalo sa však, že utečenecká kríza a niekoľko vykonaných teroristických útokov vo Francúzsku nesporne mení politické zmýšľanie Francúzov.

Myslí si to koniec koncov aj francúzsky premiér Manuel Valls, ktorý po voľbách konštatoval, že hrozba predstavovaná krajnou pravicou nie je týmito voľbami zažehnaná, a niet preto dôvodu na úľavu ani triumf. Teraz treba "rýchlejšie konať, aby sa rýchlejšie dosiahli výsledky", pričom spomenul nezamestnanosť a vzdelávanie mladých ľudí.

Podľa politického analytika Jána Baránka nemôže za vzostup Národného frontu iba utečenecká kríza. "Je to vyvrcholenie, ktorému predchádzali veľké protesty hnutia La Manif pour tous (Protesty pre všetkých), ktoré protestovalo za rodinu, proti uzákoneniu manželstiev osôb rovnakého pohlavia alebo proti tomu, že niektorí starostovia si nemohli uplatňovať výhradu vo svedomí, keď nechceli sobášiť tieto páry. Pritom to bolo v rozpore s predvolebnými sľubmi Francoisa Hollanda,“ vyjadril sa pre ParlamentnéListy.sk Baránek.

Francúzsko je podľa Baránka príkladom toho, ako sa posúva politika k stredu a ku konzervativizmu, pričom tento trend nie je možné odbiť ako posun k fašizmu.

„Mozart“ na vzostupe

Vo víťaznom politickom ťažení pokračuje aj jeden z najtvrdších kritikov islamu v Európe, Holanďan Gert Wilders. Keby sa voľby konali teraz, získala by Wildersova Strana slobody 39 kresiel, kým súčasná vládna Ľudová strana slobody a demokracie (VVD) len 20. Antiislamská rétorika je stredobodom politickej kampane Wildersovej strany, ktorá odmieta imigráciu z moslimských krajín, členstvo Turecka v NATO a chce zaviesť daň za nosenie moslimskej šatky. Wilders sa niekoľkokrát vyslovil aj za zákaz Koránu, ktorý nazýva nenávistnou knihou a porovnáva ho s Hitlerovým Mein Kampf.

Strana slobody podľa posledných prieskumov získala asi štvrtinu všetkých hlasov, čo je oproti jej volebnému výsledku z roku 2012, keď jej hlas dalo iba 10 percent zúčastnených voličov, významný nárast. Naopak vládna liberálna VVD prišla od minulých volieb, keď ju volilo takmer 27 percent ľudí o asi polovicu preferencií. Ešte horšie je na tom koaličná ľavicová Strana práce, ktorá vo voľbách v roku 2012 získala 25 percent hlasov. Teraz sa však jej preferencie pohybujú na úrovni 6 percent.

Voľby v Holandsku sa budú konať o 17 mesiacov a Wilders si je vedomý, že dovtedy sa môžu volebné preferencie ešte zásadne zmeniť. „V politike je všetko možné. Od konca druhej svetovej vojny sa však u nás konalo šestnásť predčasných volieb. Nikde nie je napísané, že súčasná vláda vydrží pri moci až do roku 2017. Je mi jasné, že za rok môžeme mať napríklad až sto kresiel v parlamente, ale rovnako napríklad len desať,“ tvrdí Wilders s tým, že v prípade volebného úspechu by sa jeho strana snažila okrem premiérskeho postu získať aj ministerstvo, ktoré rieši imigráciu, zdravotníctvo, spravodlivosť a zahraničnú politiku.

Britský odklon vpravo

Dôsledky imigračnej krízy boli tento rok cítiť aj v Spojenom kráľovstve, kde si iba sedem percent Britov praje, aby sa počet imigrantov prichádzajúcich do krajiny zvýšil. Konzervatívna strana Davida Camerona si nielenže svoje prvenstvo po predchádzajúcich voľbách obhájila, ale dokonca aj počet svojich poslaneckých mandátov zvýšila. Prvýkrát od roku 1997 sa tak v Británii objavila jednofarebná konzervatívna vláda.

Britskí konzervatívci sa vyslovujú pre obmedzenie imigrácie a plánujú v roku 2017 zorganizovať referendum o Brexite, teda vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Vo svojom postoji k referendu sa zatiaľ Cameron stavia nejednoznačne, pričom teraz sa snaží obiehať európskych lídrov s cieľom dosiahnuť výnimky, s ktorými by Briti boli ochotní v Európskej únii zotrvať. Jedna zo základných Cameronových požiadaviek je práve aj obmedzenie sociálnych dávok pre imigrantov z EÚ.

V obmedzovaní imigrácie sa však aj napriek prísľubom konzervatívcov Británii nedarí. Opak je pravdou. Podľa Národného štatistického úradu sa pri súčasnom nápore migrantov imigrácia do Británie, za posledných 12 mesiacov do septembra 2015, zvýšila z 210-tisíc na 298-tisíc imigrantov.

Keďže britskí konzervatívci o obmedzovaní imigrácie aspoň hovoria, a zdá sa, že svojím vystupovaním v EÚ sa o túto politiku aj snažia, dokázali viac proimigrantsky nastavených ľavicových labouristov poraziť.

Rastúci protiimigračný, antiislamský a euroskeptický sentiment sa však viac než v prípade konzervatívcov prejavil v hlasoch odovzdaných pre euroskeptickú a antiislamistickú Stranu slobody Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá získala tretí najväčší počet hlasov a oproti minulým voľbách zvýšila svoj preferenčný zisk z troch na takmer 13 percent. Pre väčšinový volebný systém v Británii získal UKIP iba jeden poslanecký mandát,  hlasy, ktoré však táto strana získala, poukázali na jasné zmeny v britskej verejnej mienke.

Koniec švédskej tolerancie?

Až neuveriteľne sa vyvíja politická situácia v tradične tolerantnom Švédsku, kde sa podpredsedníčka vlády Asa Romsonová rozplakala pred kamerami. Slzy političky vyhŕkli počas jej prejavu, v ktorom oznámila, že Švédsko obmedzí prijímanie imigrantov, keďže stojí „pred otázkou pripustenia si reality".

Niekedy nepredstaviteľné čísla v prieskumoch verejnej mienky teraz u severanov dosahujú Švédski demokrati, strana s neonacistickými koreňmi. Keď sa Švédski demokrati, ktorých cieľom je obmedziť prijímanie žiadateľov o azyl až o 90 percent, prebojovali v roku 2010 so ziskom 5,7 percenta hlasov do parlamentu, štandardné švédske strany bili na poplach. To ešte netušili, že v budúcnosti by sa z takého výsledku Švédskych demokratov mohli tešiť. Vo voľbách, ktoré sa konali vlani, získala strana takmer 13 percent hlasov a stala sa tak tretím najsilnejším hráčom v parlamente. Odvtedy iba naďalej rastie, pričom podľa niektorých prieskumov sú Švédski demokrati najpopulárnejšou švédskou politickou stranou. Volil by ich každý štvrtý Švéd. 

Alpy bez minaretov

Protiimigračné a protiislamské sily bodovali tento rok aj vo Švajčiarsku, kde sa téma imigrácie stala rozhodujúcim faktorom v presune množstva hlasov. Voľby nakoniec so ziskom takmer 30 percent hlasov vyhrala Švajčiarska ľudová strana (SVP), čím oproti minulým voľbám posilnila svoju pozíciu o 11 poslaneckých miest. SVP odmieta masovú migráciu, jej členovia sa pravidelne vyjadrujú kriticky na adresu islamu, pričom mnohí z nich stále podporovali aj kontroverzné hlasovanie Švajčiarov o zákaze výstavby nových minaretov.

Vo Švajčiarsku od konca 50. rokov zostavujú vládu štyri najsilnejšie strany – Kresťanskodemokratická strana (CVP), Liberálnodemokratická strana (FDP), Sociálnodemokratická strana (SPS) a ľudovci. Napriek tomu, že SVP už tretí raz vyhrala voľby, nemá zodpovedajúce zastúpenie vo vláde.  Podľa dohody z roku 1959 jej totiž koaliční partneri priznávali doteraz len jedno ministerské kreslo zo siedmich. Ostatné vládne strany majú po dve kreslá.  Ľudovci sa teraz snažia získať druhé kreslo na úkor kresťanských demokratov, ktorí kontinuálne strácajú hlasy.

Čo na to analytik?

Za vzostup protiimigrantsky a protiislamsky orientovaných strán môže podľa Baránka ľavicovo-liberálna politika. „Dnes sa ten liberalizmus odklonil od tradičného ponímania a pretransformoval sa až do neomarxizmu, najmä s prvkami Engelsovej filozofie ani nie tak Marxovej. Klasický liberalizmu ako keby sa ignoroval. To, čo sa dnes vydáva za liberalizmus, vôbec liberalizmom nie je,“ tvrdí Baránek.

„Je to návrat k realistickému vnímaniu politiky, ktorý ja dúfam, že bude trvalý,“ priznáva politický analytik. „To, čo robí liberálna ľavica sú experimenty, ktoré sa neosvedčujú, lebo nemajú väčšinovú podporu. Darmo budeme mudrovať, aké sú národy xenofóbne a fašizujúce. Jednoducho to nemá väčšinovú podporu. Ukázalo sa, že miešanie kultúr jednoducho nefunguje,“ myslí si.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Peter Števkov

Ďalšie články z rubriky

Bratislavu čaká šialená sobota. Do ulíc vyrazia homosexuáli i kotlebovci. Tí svoj pochod proti „úchylákom“ propagujú fotografiou exprimátora Ftáčnika

20:30 Bratislavu čaká šialená sobota. Do ulíc vyrazia homosexuáli i kotlebovci. Tí svoj pochod proti „úchylákom“ propagujú fotografiou exprimátora Ftáčnika

V sobotu bude v Bratislave opäť rušno. Na Hviezdoslavovom námestí sa má uskutočniť Dúhový pride, poc…