Prvým mýtom je, že utečenci prišli do Európy na pozvanie Merkelovej. „Pohľad na štatistiky počtu utečencov prichádzajúcich do Európy v priebehu roku 2015 však ukazuje, že výsledkom tohto gesta nebol exodus. Počet utečencov podľa údajov Európskeho podporného úradu pre azyl narastal vytrvalo už od apríla, najdramatickejšie od mája do septembra – teda ešte predtým, ako Merkelová predniesla svoje ´pozvanie´. Na migračnú dynamiku, ako sa zdá, mali jej slová oveľa menší vplyv, než si myslíme,“ píše Jurečková.
Do Nemecka prišli pre strach z barelových bômb
Sýrskych utečencov vraj prinútil na cestu do Nemecka strach z barelových bômb, ktoré Asadov režim necháva zvrhnúť na preňho nepriateľské územia. „Strach z týchto bômb a bezprostredného ohrozenia života uviedlo ako hlavný dôvod úteku do Nemecka v prieskume Berlínskeho vedeckého centra pre sociálny výskum z vlaňajšieho októbra tiež 70 % utečencov zo Sýrie. Ďalšími dôvodmi boli obavy zo zajatia, únosu alebo z donútenia bojovať v Asadovej armáde. Len 13 % utečencov uvádza ekonomické motívy, 8 % nasledovalo do Nemecka svojich príbuzných. Len cynik môže vo svetle týchto príčin tvrdiť, že títo ľudia prišli do Nemecka hlavne pre vľúdnu tvár nemeckej kancelárky a jej selfíčkam s utečencami,“ tvrdí Jurečková. A dodáva: „V mozaike dôvodov, prečo sa vydať na cestu do Európy, tak mohla byť vľúdna tvár Angely Merkelovej len jedným kamienkom. Ten síce mohol zohrať svoju úlohu na miske váh, svojou tiažou však nestačil, aby strhol lavínu.“
Druhým mýtom, ktorý sa snaží Jurečková vyvrátiť, je, že „Nemci ústretovosť k utečencom nepodporujú a Merkelová to ignoruje“.
Jurečková argumentuje prieskumom pre televíziu ARD z minulého leta, keď súhlasilo 93 % Nemcov s tvrdením, že je potrebné prijímať utečencov z vojnových oblastí; 57 % ľudí sa vyslovilo, aby do ich krajiny prichádzal aj naďalej rovnaký alebo vyšší počet utečencov, ale 38 % z nich ho chcelo obmedziť. Humanitárne gesto Merkelovej tak malo vo verejnej mienke silnú oporu.
Kurz Merkelovej nezodpovedá jej imidžu
Teraz už ale kancelárkin politický kurz vraj nezodpovedá jej imidžu. „Okrem iného pre drastické sprísnenie azylového práva alebo dohodu EÚ s Tureckom, ktorá obmedzila prílev utečencov cez Egejské more na minimum. Kancelárkina tvrdá ruka je späť. Českí odporcovia migrácie si to zatiaľ nestačili príliš všimnúť a Merkelovú majú naďalej za predsedníčku uvítacieho výboru pre utečencov,“ tvrdí Jurečková.
Tretím mýtom, ktorý sa snaží vyvrátiť, je, že „Merkelová šíri ideológiu multikulturalizmu“. Poukázala na jej výrok z roku 2010 na stretnutí mládežníckej organizácie CDU: „Multikulturalizmus stroskotal, ťažko stroskotal.“ Lenže o šesť rokov neskôr Merkelovej odporcovia v Nemecku jej vyčítajú, že prepadla ideológii multikulturalizmu.
Podľa Jurečkovej je ale Merkelová názorovo konzistentná. Naposledy to kancelárka demonštrovala minulý týždeň, keď zopakovala, že „islam patrí k Nemecku, ak je vyznávaný v súlade s ústavou“. Že z požiadavky na integráciu nezľavuje ani v prípade utečencov, to dokladá aj nový integračný zákon, ktorého mottom je „fördern und fordern“, teda “podporovať a vyžadovať“. Ten nemá s multikulti v zmysle rovnosti kultúr veľa spoločné – azylanti sa majú naučiť po nemecky, absolvovať integračné kurzy. Kto odmietne, nemá nárok na trvalý pobyt. Podľa aktuálneho prieskumu Berlínskej vysokej školy médií, komunikácie a ekonomiky v utečeneckých táboroch väčšina žiadateľov o azyl tieto ponuky víta. Pre 92 % z nich je dôležité naučiť sa po nemecky, 60 % sa chce vzdelávať a zvýšiť svoje šance na trhu práce. Drvivá väčšina sa tiež hlási k demokracii a označuje náboženstvo za súkromnú záležitosť.
Otázka podľa Jurečkovej je, ako sa Merkelová vyrovná s menšinou tých, ktorí tieto hodnoty nezdieľajú alebo si ich vykladajú po svojom – medzi migrantmi aj v nemeckej spoločnosti. Pretože teroristické ani podpaľačské útoky na domy sa s európskymi hodnotami, ústavou a právom nezlučujú. „Namiesto vypískavania tak skôr držme Merkelovej palce. Je aj v našom v záujme, aby to Nemecko zvládlo,“ uzatvára svoje zamyslenie Adela Jurečková.
- Reklama -
