Aj keď spojenie pravice a ľavice v jednej vláde nie je pre Slovensko novou skúsenosťou, Vašečka v rozhovore pre Denník N uvádza, že súčasné zloženie vlády napriek tomu prekonáva 25 rokov zaužívané delenie straníckeho spektra na Slovensku. „Prvýkrát vzniká vláda, ktorá ide naprieč tradičnému deleniu politickej scény na „my a oni“. Toto delenie trvá od čias Vladimíra Mečiara a Slovensko sa z neho nikdy nevedelo vymaniť. Považovalo sa to dokonca za otázku morálnosti, byť na jednej alebo druhej strane a svoj postoj nemeniť. V tomto je to veľmi nová skúsenosť a je to vidieť aj na tom, že sa vo vláde stretávajú ľudia, ktorí si len nedávno nevedeli prísť na meno. Stačí menovať pána Danka a pána Bugára,“ vysvetľuje Vašečka.
Vašečka sa tiež nediví pocitu zrady u voličov strán Sieť a Most-Híd, že sa tieto strany rozhodli ísť do vlády s Robertom Ficom. Aj keď voliči Smeru a SNS tiež nebudú brať prítomnosť ostatných dvoch strán vo vláde nadšene, vzájomnú spoluprácu týchto dvoch strán predpokladali a oveľa ľahšie vysvetlia nevyhnutnosť spojenia sa so svojimi koaličnými partnermi, ako to bude v Sieti a v strane Most-Híd. Tieto dve strany mali postupovať iným spôsobom. Pokojne rokovať o všetkých možných kombináciách aj tri mesiace, kým by nedospeli k záveru, že je nutné prísť k obrovským kompromisom. Po takom čase by sa o zrade hovorilo oveľa menej, ako sa to deje v súčasnosti. “Usmievam sa najmä nad rýchlosťou vytvorenia tejto vlády,” konštatuje v rozhovore sociológ.
Vašečka tiež poukazuje na zaujímavú skutočnosť, že v prípade strany Sieť došlo k najväčšiemu prepadu konečného volebného výsledku oproti preferenciám, ktoré mali pred voľbami. Na pravom spektre sa tradične konal súboj o podobne zmýšľajúcich voličov, pričom najmä v posledných predvolebných diskusiách pôsobili Matovič a Sulík oveľa presvedčivejšie ako Procházka.
Menšie zlo
Vašečka si tiež myslí, že súčasné riešenie je lepšie ako vláda širokej pravicovej koalície so SNS a Borisom Kollárom. „Takáto vláda v skutočnosti nebola ani pravicová, ani proreformná, ani stabilná a už vôbec nie proeurópska. Pri koalícii, ktorá vzniká teraz, sa mi zdá, že bude viac proeurópska a mierne stabilnejšia, i keď o jej stabilite si veľké ilúzie nerobím. Veľmi reformná, prirodzene, nebude tiež,“ vysvetľuje svoj názor sociológ.
Obe možnosti však zrejme budú nahrávať rastu extrémistov a antisystémových strán. Kauzy pravdepodobne prídu a stále prítomným bude aj pocit zrady na voličoch. Agendu, ktorú majú tieto strany vo svojich programoch mohla s chladnejšou hlavou riešiť úradnícka vláda. Úloha zamedziť rastu extrémizmu je však úlohou celého systému, nielen konkrétnych aktérov či strán, dodáva Vašečka.
