Určitý záujem v tejto súvislosti vyvolali slová predsedu strany Jaroslawa Kaczyńského, ktorý sa k veci vyjadril v rozhovore pre denník Gazeta Polska. Kaczyński projekt ako celok podporil, ale povedal, že sa bude zrejme meniť dátum pamätného dňa na uctenie pamiatky obetí genocídy tak, aby zjednotilo spomienku obetí zločinov, ktoré na území Volyne a východnej Haliče spáchali príslušníci UPA, ale aj Sovieti. Pôvodný dátum v návrhu je 11. júla. Kaczyński povedal k veci konkrétne: „Tento dátum sa bude pravdepodobne meniť. Deň utrpenia obyvateľov pohraničia sa bude oslavovať 17. septembra, lebo ten deň kombinuje všetky zločiny spáchané proti Poliakom na východe. Je to viac univerzálne. Ešte musím dodať, že zločiny, ktorých sa na našich krajanoch dopustila UPA, musia byť nazvané ako genocída. Nedopustíme žiadne spôsoby vylepšovania tohto hrozného obdobia v našej histórii pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Nemôžete si v istom zmysle zahrávať s tragédiou tisícov Poliakov, lebo národ, ktorý neberie do úvahy vraždu svojich vlastných ľudí, možno v budúcnosti na seba privolá niečo také znova.“
K vraždeniu poľského obyvateľstva na Volyni a vo východnej Haliči došlo medzi jarou 1943 a koncom roka 1944 a podieľali sa na ňom príslušníci UPA (Ukrajinská povstalecká armáda) a nemeckí okupanti. Odhady obetí vraždenia sa rôznia, ale zvyčajne sa uvádza, že na Volyni išlo o 35-tisíc až 60-tisíc ľudí a na západnej Haliči 25-tisíc až 10-tisíc obetí z radov miestnych Poliakov. Na ukrajinskej strane malo ísť o asi dvetisíc až tritisíc Ukrajincov, ktorých zabili Poliaci alebo príslušníci UPA. K masovým vraždám Poliakov v iných častiach bývalého poľského pohraničia došlo tiež v roku 1939, v čase sovietskeho napadnutia Poľska, a tiež v priebehu vojny, a to zo strany sovietskych jednotiek alebo nemeckých jednotiek a ich miestnych kolaborantov.
Otázka volyňských a haličských masakrov zostáva problematickou témou vo vzťahoch medzi Poľskom a Ukrajinou. Na súčasnej Ukrajine dochádza na oficiálnej úrovni k rehabilitácii jednotiek Ukrajinskej povstaleckej armády a obe strany si dianie z obdobia pred viac ako siedmimi desiatkami rokov vykladajú inak.
Súčasná iniciatíva poľských poslancov nie je v Poľsku po prvý raz. Poľský Sejm k tragickému osudu Poliakov na východe vydal deklaráciu už v roku 2009 a poľský Ústav pamäti národa uskutočnil výskum udalostí, v ktorom dospel k záverom, že masové vraždy mali charakter genocídy.
Na ukrajinskej strane prezident Viktor Juščenko ocenil v roku 2007 Romana Šuchevyča, jedného z členov UPA, ktorý bol zástancom etnickej čistky Poliakov, ako hrdinu Ukrajiny. Jeho rozhodnutie v krajine spôsobilo značnú nevôľu, a to hlavne na východe krajiny. Juščenkovo rozhodnutie prejednával Ústavný súd, ktorý ho v roku 2010 zrušil.
Celý text nájdete TU.
Autor: Veronika Sušová-Salminen
