„Spojené štáty sa na Blízkom východe ocitajú na slepej koľaji, región prejavuje čoraz väčší vzdor a jednoznačným úspechom nemusí skončiť ani pokus o oslobodenie Mosulu,“ píše v úvode komentára pre server Literárky.cz Spencerová. Americká vláda teraz stojí podľa jej názoru medzi Islamským štátom a odnožou al-Káidy. Bude to teda voľba medzi veľkým a ešte horším zlom. Nie príliš vrúcne zostávajú aj vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou. Mocnosti sa síce ako-tak zhodujú na tom, že by si mali o osude vlastnej krajiny rozhodnúť samotní Sýrčania, ale rozchádzajú sa už v otázke, koho každého možno zaradiť medzi Sýrčanov, ktorí smú rozhodnúť o budúcnosti svojej krajiny.
Američania nemajú pod kontrolou tzv. umiernenú opozíciu, ale odmietajú uznať právo prezidenta Bašára Asada vládnuť svojej krajine, pretože ho považujú za krvavého vládcu.
„Spojené štáty aj ich najhlasnejší spojenci typu Británie alebo Francúzska sa tak v Sýrii – ale skôr na Blízkom východe všeobecne – ocitli na slepej koľaji, kde čelia mnohým nevyriešeným alebo novo vznikajúcim problémom či otvorenému ,výsmechu‘, a tak im nezostáva nič iné, než zasypávať Rusko kritikou jeho vojnových zločinov a hrozbou ďalších sankcií. Aj tento postup má však svoje mantinely. Zatiaľ čo Rusko reaguje na americké a britské obvinenia bohorovne a neprejavuje väčšiu snahu s Washingtonom alebo Londýnom o čomkoľvek diskutovať, solidárna už nie je ani EÚ. Dospela síce k záveru, že ruské nálety na východné Aleppo by sa ,mohli blížiť vojnovým zločinom‘, ale na uvalení požadovaných sankcií sa podľa očakávania nezhodla, hoci ČR hlásila ,vždy pripravená‘. V európskych metropolách chýba nadšenie aj pre prípadnú vojnu so Sýriou (a Ruskom), zato v samotnom Londýne došlo na svojho druhu ,vzburu‘, keď najväčšie britské protivojnové hnutie Stop the War odmietlo protestovať proti Rusku v Sýrii a líder labouristov Jeremy Corbyn poslal prípadných protivojnových demonštrantov rovno pred ambasádu Spojených štátov,“ píše ďalej Spencerová.
V sýrskom Aleppe už podľa analytičky nemajú vplyv na situáciu v meste. Navyše sa Turecko, Katar a Saudská Arábia podľa autorky dohodli na tom, ako z mesta odstrániť „svojich džihádistov“, čo sa Američanom nikdy nepodarilo. Údajne teda ide o akúsi „facku Washingtonu“. Otázkou je, či to pomôže prostým občanom Aleppa, pretože tí najtvrdší radikáli sa s vysokou pravdepodobnosťou odmietnu vzdať, a to aj napriek ruským náletom. A civilistov si vezmú so sebou do zabudnutia.
Situáciu by nemusela zmierniť ani operácia na oslobodenie Mosulu, pretože koalícia, ktorá má druhé najväčšie mesto oslobodiť, je veľmi rôznorodá. Vedľa seba stoja islamskí šiíti, sunniti, Američania, Kurdi a dáva o sebe vedieť aj turecký prezident Erdogan, ktorý nezastiera svoje snahy o priame vojenské ovplyvňovanie situácie na území cudzieho štátu.
Celý text si môžete prečítať TU.
