Pomerne nová strana AfD získala v nedeľňajších parlamentných voľbách 12,6 percenta hlasov a po prvýkrát sa tak dostala do Spolkového snemu (Bundestag).
Voličov oslovila aj tvrdou kritikou migračnej politiky kancelárky Merkelovej a odmietaním prijímania moslimských prisťahovalcov.
Spomedzi 93 poslancov AfD, ktorí zasadnú do lavíc Bundestagu, bude až 7,5 percenta pochádzať z prisťahovaleckých rodín. Medzi omnoho početnejšími konzervatívcami (246 kresiel) tento podiel dosiahne len 2,9 percenta. Oba bloky budú mať zhodne po sedem zákonodarcov s pomerne nedávnym prisťahovaleckým pozadím.
“Protiimigračná strana AfD svojím vstupom do parlamentu paradoxne prispela k zvýšeniu počtu poslancov s prisťahovaleckým zázemím,” komentoval uvedené zistenia profesor Jannis Panagiotidis z univerzity v Osnabrücku.
V novom Bundestagu zasadne celkovo 709 poslancov, spomedzi ktorých bude 57 s imigračným pozadím. Bude to o 20 viac než v doterajšom 630-člennom Spolkovom sneme. Najvyšší podiel takýchto zákonodarcov bude mať strana Ľavica (18,8 percenta), nasledovaná zelenými (14,9 percenta), sociálnymi demokratmi (9,8 percenta) a AfD.
Spomedzi 82 miliónov obyvateľov Nemecka má migračné pozadie 22,5 percenta. Do tejto skupiny sa rátajú osoby, ktoré buď nezískali nemecké občianstvo hneď pri narodení, alebo mali aspoň jedného rodiča, ktorý nebol rodený nemecký občan.
