Lekárnik Necattin Topel zo Solingenu na západe Nemecka zažíva krušné časy. Niekto mu už dvakrát rozrezal pneumatiky, tureckí susedia bojkotujú jeho lekáreň a na ulici sa mu vyhýbajú. Čím sa previnil? Sympatizuje s názormi duchovného Fethullaha Gülena, ktorého Ankara obviňuje z organizácie minuloročného neúspešného puču.
Topel hovorí, že na nadávky a vyhrážky si už dávno zvykol. Nemôže sa však vyrovnať s tým, že svoje meno objavil na zozname Gülenových priaznivcov, ktorý zostavili duchovní v miestnej mešite. „Do mešity sa chodíte modliť a nie preto, aby vás sledovali a udávali. Je to ako v 30. rokoch,“ povedal pre denník Financial Times.
Otec troch detí je jednou z obetí hlbokého rozkolu v tureckej diaspóre v Nemecku. Príbuzní, priatelia a susedia sú rozdelení v názore na minuloročný neúspešný pokus o puč aj na snahu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zaviesť v Turecku prezidentský systém. „Takéto rozpory nemajú obdobu. Erdoganovi kritici a jeho stúpenci spolu dokázali vždy pokojne diskutovať, ale dnes už to neplatí,“ cituje server šéfa tureckej komunity v Nemecku Gökaya Sofuoglua.
Sám sa podľa svojich slov stal terčom vyhrážok, lebo odmietol slepo nasledovať líniu nastolenú tureckou vládnou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP). Erdoganovi odporcovia čelia vyhrážkam na internete aj udávaniu zo strany krajanov. „Majú dojem, že nahlásením kritických príspevkov na internete úradom pomôžu obrane Turecka,“ vysvetľuje Sofuoglu ich motiváciu.
V Nemecku žijú asi tri milióny prisťahovalcov z Turecka a ich potomkov. Asi polovica z nich má turecký pas a môže sa zúčastniť aprílového referenda o ústavných zmenách zavádzajúcich prezidentský systém. Vedenie Sofuogluovho združenia sa vyslovilo proti. Turecká komunita podľa vyhlásenia organizácie „odmieta akékoľvek pokusy zaviesť vládu jedného muža“.
Nemci mobilizáciu proerdoganovských síl sledujú so znepokojením. Experti sa domnievajú, že turecká tajná služba MIT má v Nemecku tisíce informátorov a prostredníctvom náboženskej organizácie DITIB sa snaží zastrašiť opozíciu. Napätie eskalovalo potom, keď nemecké úrady zrušili niekoľko mítingov tureckých politikov, čo Erdogan zhodnotil ako „nacistické praktiky“. „To je neslýchane nemiestna poznámka despotu z Bosporu,“ zareagoval generálny tajomník Kresťansko-sociálnej únie Bavorska Andreas Scheuer, píše server.
Kancelárka Angela Merkelová sa vyhrotenú atmosféru pokúša upokojiť. „Ste súčasťou našej krajiny,“ odkázala pred niekoľkými dňami nemeckým Turkom. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby turecké vnútorné konflikty nenarušili našu koexistenciu. Je to niečo, čo nám skutočne leží na srdci,“ dodala.
Ako server upozorňuje, pre Erdogana sú hlasy nemeckých Turkov viac než dôležité. Do Nemecka vždy emigrovali predovšetkým chudobnejší ľudia z vidieka, ktorí majú konzervatívne názory a predstavujú voličskú základňu AKP. Kým v zatiaľ posledných parlamentných voľbách strana získala doma 49,5 percenta, v Nemecku za ňu hlasovalo takmer 60 percent ľudí.
Hoci Nemci teraz zakazujú mítingy Erdoganových ministrov, AKP sa môže oprieť o svoje mešity aj silu prorežimových médií. Tureckú televíziu sledujú v Nemecku milióny domácností, podotýka server.
Ťaží z toho Putinovo Rusko
Problému vzťahu Turecka ku krajinám EÚ sa na svojom blogu na serveri Aktuálně.cz venuje aj bývalá česká ministerka Džamila Stehlíková.
Poukazuje na to, že ľudia s diktátorskými sklonmi sú väčšinou obratnejšími politikmi a vyhrávajú v čelných súbojoch. Konajú pragmaticky a bezzásadovo, zatiaľ čo demokratický politik je obmedzený mantinelmi slušnosti, úcty k humanistickým hodnotám a politickej korektnosti.
Erdogan obvinil holandského premiéra, že v mene svojich volebných výsledkov obetuje vzťah medzi Holandskom a Tureckom. A neobetuje Erdogan vzťah Turecka k Európe a budúcnosť svojej krajiny len pre svoju podporu v referende a získanie absolútnej moci? Nepochybne áno. Ale ukázalo sa, že si počína geopoliticky oveľa obratnejšie ako holandský premiér, ktorému sa po vyhostení tureckých ministrov situácia vymkla z rúk, píše Stehlíková.
Turecká ministerka pre rodinu sa postavila do roly obete, lebo Holandsko vraj porušilo jej ľudské práva. Erdogan potom prirovnal krajinu k banánovej republike. Nielenže holandský premiér oslabil sám seba v nadchádzajúcich voľbách do holandského parlamentu a uvoľnil cestu pravicovému populistovi Geertovi Wildersovi, ale navyše priblížil referendum o odchode svojej krajiny z EÚ a urýchlil odklon Turecka od západného bloku a EÚ smerom na východ, k Putinovmu Rusku, domnieva sa Stehlíková.
Z tohto zvratu podľa nej ťaží predovšetkým spomínané Putinovo Rusko, ktorého dlhodobým cieľom je rozvrátiť Európsku úniu a oddeliť nových spojencov od Západu. Európske krajiny si čoraz častejšie dávajú vlastné góly, a to za jasotu svojich občanov, ktorí nechápu, že z Európy sa tak stáva zase o niečo slabšie miesto pre život, podotýka Stehlíková.
Celý text si môžete prečítať TU.
