Podnet na prešetrenie postupu vyšetrovateľa v tejto veci podali na prokuratúru bývalí pracovníci vojenskej tajnej služby Vladimír Suchodolinský, Ivan Macko a poslanec za SaS Ľubomír Galko. „Pri písaní podnetu ste sa neopierali o relevantné skutočnosti, ale písomne ste vyjadrili len vlastné predpoklady, ktoré sa pri dodatočnom dokumentačnom dohľadaní nepotvrdili,“ napísal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v uznesení z 11. augusta 2015, ktorým odmietol podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa v tejto veci.
Bývalý riaditeľ VSS Roman Mikulec v Týždni hovorí, že keď sa stal po voľbách 2010 riaditeľom VSS, začali mu chodiť faktúry za rôzne stavby, rekonštrukcie, nákupy a predaje majetku. Keďže išlo o vysoké sumy a netransparentné platby, snažili sme sa zistiť, čo je vo veci, uviedol. Podľa informácií Týždňa a Via Iuris bola na faktúrach často uvedená len suma a názov firmy – s odvolaním sa na zmluvu o dielo. Mikulec preto poveril vtedajšieho príslušníka VSS Ivana Macka, aby preveril, či bývalé vedenie vojenských tajných neporušilo – aj v súvislosti so spomínanou výstavbou objektu na okraji Bratislavy – interné pravidlá služby. „Zosumarizoval som základné dokumenty, aby sa v tom mohli zorientovať orgány činné v trestnom konaní,“ hovorí Macko. Bola spracovaná aj právna analýza, z ktorej vyplývalo podozrenie z porušenia zákona o správe cudzieho majetku. K spracovaniu trestného oznámenia však napokon pre krátkosť času (pád vlády Ivety Radičovej a predčasné voľby) neprišlo.
Podľa Macka vzbudzovalo pochybnosti už samotné výberové konanie na dodávateľa stavby asi za 1,5 milióna eur. Z dostupných dokumentov totiž nebolo možné zrekonštruovať jeho priebeh: „Keďže nešlo o operatívnu činnosť, ktorá je utajovaná, aj vojenská spravodajská služba musí rešpektovať zákon o verejnom obstarávaní, hoci podľa špecifickej vnútornej normy. Inak sa nedá spätne preveriť, či boli peniaze na výstavbu objektu vynaložené efektívne,“ uviedol. Podľa informácií Týždňa a Via Iuris bolo v dokumentoch uvedené len to, že bývalé vedenie VSS vybralo konkrétnu firmu – plus názvy ďalších dvoch spoločností, ktoré sa mali na súťaži zúčastniť: to znamená, že ich ponuky nebolo možné porovnať.
Macko ďalej pre týždenník tvrdí, že boli neštandardné aj vystavené faktúry: „Nebolo jasné, za čo máme platiť, neboli tam rozpísané jednotlivé položky a podobne. Nemôžem zachádzať do podrobností, ale bol v tom neuveriteľný chaos.“ Bývalého riaditeľa VSS Mikulca zarazili aj vysoké sumy, ktoré boli vyberané a vyplácané konkrétnym firmám v hotovosti – ako zálohové platby v plnej výške ceny za dielo. Podľa informácií Týždňa a Via Iuris bolo vyplácanie peňazí často zdôvodnené len jednou či dvoma vetami.
Podľa Mikulca tiež zistili, že medzi bývalými funkcionármi VSS a ľuďmi z firiem, ktoré profitovali zo spomínaných stavebných zákaziek, boli buď osobné vzťahy, alebo spolu v minulosti podnikali. Špeciálny prokurátor Kováčik napriek tomu tvrdí, že vyšetrovateľ ani dozorujúci prokurátor nič nepodcenili: „Zhodnotenie škody bolo vykonané a zrealizované na základe dokumentácie, ktorá bola odovzdaná Vojenským spravodajstvom (VS), pričom predmetná dokumentácia obsahuje podrobné zhodnotenie kauzy k jednotlivým bodom.“ Riaditeľom VS, ktoré vzniklo v roku 2013 zlúčením VSS a Vojenského obranného spravodajstva, je pritom Skuhra – teda človek podozrivý z tunelovania majetku vojenských tajných za prvej Ficovej vlády, pripomína Týždeň.
