Trump vydesil OSN, škoda, že Kiska nereagoval hneď, zhodujú sa Chmelár a Hrabko

22.9.2017 22:42

Ešte nikto v histórii, dokonca ani diktátori či komunistickí vodcovia ako Nikita Chruščov, ktorý v OSN búchal topánkou po stole, alebo Muammar Kaddáfí, ktorý roztrhal Chartu OSN, si nedovolil pred Valným zhromaždením (VZ) varovať niektorú z krajín, že môže byť totálne zničená.

Trump vydesil OSN, škoda, že Kiska nereagoval hneď, zhodujú sa Chmelár a Hrabko
Foto: SITA
Popis: Prezident Andrej Kiska s prejavom v OSN
„Nevyhrážal sa režimu v KĽDR, ale krajine ako takej. A to je absolútne neprijateľné. To nebol šum, ale zdesenie, ktoré vtedy v sále nastalo,“ komentoval politický analytik Eduard Chmelár v diskusii TABLET.TV s publicistom Jurajom Hrabkom prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa pred Valným zhromaždením OSN.
 
„Bolo zvykom, že americký prezident vo svojom prejave akoby načrtne globálne úlohy pre najbližší rok. Tento prejav Donalda Trumpa bol spolovice určený jeho fanúšikom. Hovoril o veciach, ktoré tam nemali čo robiť, hovoril o Amerike. A často si protirečil,“ povedal Chmelár.
 
„Ešte nikdy nezaznel takýto prejav, ale ešte nikdy v OSN neprednášal americký prezident Donald Trump. On už asi iný nebude. Odkedy je v úrade, sa nič nenaučil a je stále akoby vo volebnej kampani,“ reagoval Hrabko. 
 
Vzhľadom na to, že sme predsedajúcou krajinou, nasledoval prejav slovenského prezidenta krátko po americkom. Mal šancu na jeho slová bezprostredne reagovať, ale neurobil to. Až neskôr pre médiá uviedol, že rétorika Donalda Trumpa bola veľmi silná a podľa neho by malo OSN riešiť problémy kolektívne.
 
„Prezident Kiska mlčky prešiel Trumpove prešľapy, bol príliš ostrý voči Rusku a nepovedal nič, čo by mohlo zviditeľniť túto krajinu alebo jeho osobu. Urobil si len povinnú jazdu,“ vyhlásil Chmelár.
 
Podľa Hrabka sa však prejavy pred OSN neimprovizujú, pripravujú sa dlhodobo a náš prezident zrejme ešte nemal svoju pozíciu odkonzultovanú, preto sa otázke Trumpových vyjadrení v prejave vyhol. S Chmelárom sa zhodol na tom, že je v záujme Slovenska mať dobré vzťahy s Ruskom, nevyčítal by však slovenskému prezidentovi, že v prejave kritizoval problémy na Ukrajine.
 
„Ja by som voči Kiskovmu prejavu až taký príkry nebol. Stále treba pripomínať agresiu Ruska, veď ju odsúdilo celé medzinárodné spoločenstvo. Nie je dobré, ak to robí iba Andrej Kiska. Samozrejme, s Ruskom treba spolupracovať, ale anexiu Krymu mu treba pripomínať stále,“ povedal Hrabko.

Premárnená šanca

Chmelár považuje prejav prezidenta SR za „premárnenú šancu“. „Vyzdvihol by som, že po prvý raz spomenul otázku klimatickej zmeny. Ale ostatné veci boli frázy a klišé,“ uviedol. „Keď už raz máte šancu prihovoriť sa svetu, je zbytočné hlásiť sa ako satelit k tomu, čo aj tak povedia veľmoci. Je zbytočné vyzývať Severnú Kóreu, aby odzbrojila. A je kontraproduktívne, ak pri takejto príležitosti začne 'rýpať' do Ruska. Niežeby nebolo čo na Rusku kritizovať. Ale v tomto kontexte sa mi to zdalo byť úplne zbytočné,“ povedal. 
 
„Nejde o anexiu Krymu, tú musíme z principiálnych dôvodov odmietať. Ale úplne nezmyselne tam zakomponoval aj Gruzínsko,“ povedal Chmelár s poukázaním na to, že posledný vojenský stret v Gruzínsku inicioval jeho exprezident Micheil Saakašvili, ktorý medzitým stratil gruzínske aj ukrajinské občianstvo a vo vlasti ho stíhajú za spreneveru.
 
„Rakúsky prezident Alexander van der Bellen priamo na rokovaní OSN, po stretnutí s iránskym prezidentom, ponúkol Viedeň na sprostredkovanie nových rozhovorov o iránskom jadrovom programe. To bolo významné. Náš prezident sa stretol iba s ukrajinským prezidentom Porošenkom, aj to na žiadosť Porošenka,“ poznamenal Chmelár.
 
Dodal, že aj podľa neho je záujmom Slovenska, aby spor Ruska a Ukrajiny spel k urovnaniu. Ale k tomu podľa neho nevyváženou rétorikou neprispejeme. „Slovensko má vynikajúce vzťahy s Ukrajinou a dobré vzťahy aj s Ruskom. Ale prezident veľmi jednostranne raz nazve Rusko nepriateľom, potom agresorom. Andrejovi Kiskovi sa ako prezidentovi zatiaľ nepodarilo zhola nič,“ tvrdí Chmelár.
 
Chmelár aj Hrabko sa zhodli na tom, že funkcia predsedu 72. zasadnutia VZ OSN, ktorú získal slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, je šancou na zviditeľnenie Slovenska. „Je to protokolárne naozaj najvyššia funkcia, akú Slovensko zatiaľ získalo. Nie je to iba honor pre Lajčáka. Už prvé dni ukazujú, že tam nejde ani tak o samotné vedenie Valného zhromaždenia, ale o príležitosti, keď sa náš minister zahraničných vecí stretáva s desiatkami štátnikov, s ktorými doteraz Slovenská republika nemala žiadne kontakty,“ povedal Chmelár. 
 
„Slovenský predstaviteľ sa po prvý raz v histórii stretol s bolívijským prezidentom Evom Moralesom. Po prvý raz sa stretol s Donaldom Trumpom. Množstvo premiérov, prezidentov, ministrov zahraničných vecí... Ak to minister Lajčák bude vedieť zúročiť, tak sa tieto kontakty dajú v prospech Slovenskej republiky využiť,“ dodal.
 
„Je dobre, že je tam slovenský predstaviteľ. Na hodnotenie je ešte priskoro a dôležité sú najmä kuloárne rokovania, o ktorých výsledkoch sa buď nedozvieme, alebo dozvieme až spätne. Ale je to meno pre Slovensko a ja si myslím, že to bude dobré meno,“ doplnil Chmelára Hrabko.
 
Obaja krátko komentovali aj nové anonymné maily s daňovými materiálmi firmy Andreja Kisku, ktoré boli tento týždeň rozoslané médiám.
 
„Myslím si, že v tejto chvíli to má v rukách prezident Kiska. Ak môžem dať radu, podľa môjho názoru už nemá inú možnosť, len sa k tomu postaviť čelom a zverejniť faktúry, zmluvy, všetko. Aby nebol vydierateľný. Lebo sa dá predpokladať, že niekto má v šuplíku ešte niečo. A bude neustále traumatizovať celú spoločnosť touto kauzou,“ povedal Chmelár s tým, že metódu zverejňovania anonymov odsudzuje. „Mám problém s tým, že sa úniky informácií stali politickou metódou,“ dodal. 
 
Hrabko reagoval, že kompletné zverejnenie by prezidentovi pomohlo iba vtedy, ak naozaj v ničom nepochybil. „Samozrejme, môže to aj zahrať do autu, ale potom si ponesie následky,“ povedal. „Tie metódy, ako sa to zverejnilo, sú zlé. Ale ak by Andrej Kiska a jeho firma nerobili to, čo robili, nič z toho by neexistovalo,“ dodal.

Voľby do VÚC

Hrabko aj Chmelár sa v diskusii vyjadrili aj k prieskumom verejnej mienky ohľadom nadchádzajúcich regionálnych volieb na Slovensku. Podľa agentúr AKO aj Focus vedie v Bratislavskom kraji nezávislý kandidát Milan Ftáčnik s podporou viac ako 20 percent voličov. S odstupom päť, v druhom prieskume takmer desať percent nasleduje v tesnom rozstupe skupina pravicových kandidátov. 
 
V oboch prieskumoch je v nej súčasný predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo a starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý, v jednom z prieskumov aj kandidát koalície SaS/OĽaNO/OKS/NOVA/Zmena zdola Juraj Droba a v druhom politik a publicista Daniel Krajcer s podporou Mosta–Híd a strany SKOK.
 
„Milan Ftáčnik sa považuje za sociálneho demokrata a berie na seba celú túto časť názorového spektra Bratislavského kraja a ostatné hlasy sú rozdelené medzi jeho protikandidátov. Naľavo je jeden relevantný kandidát a napravo sa tlačia štyria alebo piati,“ reagoval Hrabko.
 
„Prieskumy treba vždy brať s rezervou. Z tých štyroch kandidátov asi najväčším súperom Milana Ftáčnika bude Rudolf Kusý. Jeho kampaň je veľmi dynamická a on stúpa,“ odhadol Chmelár. Reagoval aj na poznámku, že sociálny demokrat Ftáčnik by mal získať podporu Smeru-SD. „Spochybnil by som istotu, že Milan Ftáčnik bude mať podporu Smeru-SD. Zachytil som v médiách nepotvrdenú informáciu, podľa ktorej Robert Fico uvažuje o tom, že by Smer podporil Pavla Freša. S Frešovou agendou o doprave zadarmo Smer nemusí mať problém,“ povedal Chmelár.
 
„Podpora Smeru Pavlovi Frešovi mi pripadá úsmevná. Milan Ftáčnik je v komunálnej politike skúsený a ak sa nepohnú ľady napravo, má blízko k víťazstvu,“ reagoval Hrabko.
 
Chmelár poznamenal, že napríklad v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) Smer-SD nevyslovil podporu ľavicovému Stanislavovi Mičevovi, ale podnikateľovi Jánovi Lunterovi.
 
Okrem toho sa až šesť súperov Mariana Kotlebu už niekoľko mesiacov nevie dohodnúť na tom, na základe akého mechanizmu by sa slabší kandidáti napokon vzdali, aby zvýšili šance najsilnejšieho súpera lídra ĽSNS. „Je to prekombinované. Všetci demokratickí kandidáti veľmi riskujú tým, čo teraz robia. A ak vyhlásili, že im stačí urobiť rozhodnutie týždeň alebo dva pred voľbami, strašne riskujú. Hádam ani netušia, že v takom prípade volič túto zmenu ani nemusí zaregistrovať. Chaosom, ktorý sa vytvoril, sa možnosť, že Marian Kotleba ostane županom, veľmi priblížila realite,“ povedal Chmelár.
 
„Mne to celé pripadá tristné. Smer dostal v predchádzajúcich voľbách zaucho. A teraz, ako najsilnejšia strana, sa bojí postaviť kandidáta. Hovoríme tu o tom, kto si dá urobiť prieskum verejnej mienky... O to predsa vo voľbách vôbec nejde. Ide o zlepšenie života ľudí v regióne. S tým tieto politické čachre–machre nič nemajú,“ reagoval Hrabko.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Sulíkovi záleží na bohatstve podnikateľov, ktorých zisky stoja na nízkych mzdách a zlých pracovných podmienkach, vyhlásil Fico. Ak sa spoja SaS, OĽaNO a Sme rodina, budú to presadzovať

18:05 Sulíkovi záleží na bohatstve podnikateľov, ktorých zisky stoja na nízkych mzdách a zlých pracovných podmienkach, vyhlásil Fico. Ak sa spoja SaS, OĽaNO a Sme rodina, budú to presadzovať

Svojimi vyjadreniami o zrade záujmov slovenských kamionistov Richard Sulík (SaS) potvrdil, že neprek…