Čitateľka Antónia poukázala na to, že naše nerastné a prírodné bohatstvo je dar od Boha, a spýtala sa, či by sme nemali mať záujem ho chrániť, zveľaďovať a ošetrovať namiesto jeho predaja. Zaujímalo ju aj, čo v tejto veci robí poslankyňa a jej strana. Zemanová v tejto súvislosti odkázala na program SaS. „Presadzujem názor, že krajinu treba racionálne užívať tak, aby zostala minimálne v takom stave, ako sme ju zdedili. Taktiež je dôležité, aby sa do ekonomickej bilancie čistého bohatstva Slovenska započítavalo aj prírodné bohatstvo na strane aktív a ekologické dlhy a záväzky na strane pasív,“ napísala.
Titusa zaujímalo, či existuje relevantná, vplyvmi ochranárov a lobistov nepoznačená správa o stave životného prostredia na Slovensku. Poslankyňa ho informovala o správe o životnom prostredí, ktorá je štatistickým výkazom každoročne predkladaným ministerstvom životného prostredia. „Zatiaľ však neexistuje ucelené hodnotenie ekosystémových služieb prírodných hodnôt a ani sumár environmentálnych dlhov voči spoločnosti,“ objasnila poslankyňa a priložila odkaz na svoj prejav v parlamente pri prerokovávaní výročnej správy o Slovensku za rok 2016.
V kauze zmarenia investície v ťažbe mastenca nezákonne rozhodli banské úrady
Titus sa okrem toho zdôveril, že člen jeho rodiny pracoval v bani, a preto ho zaujímalo, či má podľa poslankyne uhlie ešte budúcnosť medzi palivami a či súhlasí, že by malo ísť o pomalý útlm, aby si baníci vedeli nájsť náhradnú prácu. „Práce je dosť aj v regióne hornej Nitry. Tí, čo si ťažko nájdu prácu, sú práve baníci so silno poškodeným zdravím a z toho dôvodu ich nechcú noví zamestnávatelia zamestnať. Tým bude treba pomôcť,“ odpísala Zemanová, pričom čím skôr sa určí definitívne ukončenie spaľovania uhlia v EON, tým bude prechod na novú ekonomiku v regióne jednoduchší. Ako optimálny čas uviedla rok 2021.
K otázke, kto je v práve v súvislosti so zmarením investície v ťažbe mastenca, za ktoré EuroGas AG hrozí Slovensku arbitrážnym súdom, poslankyňa poznamenala, že kauza má oveľa hlbšie súvislosti, ako sa v médiách prezentuje. „Malo by sa ísť na koreň problému, ktorý spôsobil súčasnú situáciu a ktorá v konečnom dôsledku určite bude Slovensko stáť milióny eur a možno, ak prehráme, tak aj miliardy eur. Spor vyvolalo nezákonné rozhodnutie Obvodného banského úradu v SNV a Hlavného banského úradu pod vedením Ing. Petra Kúkeľčíka a Ing. Antonína Baffiho, o čom rozhodol Najvyšší súd SR ešte v roku 2013,“ dôvodila Zemanová a čudovala sa, ako je možné, že stále sú na svojich miestach.
Kristína chcela vedieť, či by sa nedala regulovať a kontrolovať bezbrehá ťažba dreva, aby sme nemali namiesto lesov pasienky, čo bude neblaho vplývať na zadržiavanie spodnej vody, spôsobovať eróziu pôdy a podobne. Podľa poslankyne je smutné, že ťažba sa deje pod rúškom platnej legislatívy. „Je to tzv. Program starostlivosti o les (bývalý Lesný hospodársky plán), ten sa schvaľuje spravidla na 10 rokov a je pre obhospodarovateľa lesa záväzný,“ uviedla s tým, že už trikrát v parlamente predkladala návrh zákona, aby sa posudzoval aj dosah na životné prostredie v tzv. procese EIA. „To by umožnilo odbornej aj širokej verejnosti ho pripomienkovať a poukázať na riziká. V súčasnosti v ňom ide skôr o výnosy z ťažby,“ tvrdí Zemanová.
Horšie ako s návrhmi našich zákonov je to s ich vymožiteľnosťou
„Naše zákony nie sú najhoršie, žiaľ, úplne najhoršia je ich vymožiteľnosť spojená s ľahostajnosťou príslušných úradov a nezriedka spojená aj s korupciou. Treba výmenu vlády a jej chobotnice a začať dodržiavať zákony a dohodnuté pravidlá,“ odvetila poslankyňa na podobnú otázku čitateľa z Kysúc, ktorý poslankyňu informoval, že v oblasti Lazy pod Makytou dochádza k intenzívnemu výrubu lesov údajne rakúskym vlastníkom, pričom stromy odvážajú do Rakúska. Pobúrilo ho, že aby celú ťažbu urýchlili, budujú asfaltové cesty bez súhlasu úradov.
Petra Halvoníka zasa zaujímalo, ako zabezpečiť, aby sme v budúcnosti neprišli o vodu, a či by štát nemal už dnes uvažovať, ako ju chrániť. Poslankyňa s ním súhlasila, že intenzívny odtok z krajiny je veľkým problémom. Riešenie je podľa nej dostupné a netreba ani meniť zákony. Najväčšiu moc v tejto oblasti má samospráva cez územné plány obcí a miest. „Žiaľ, pričasto sa stáva, že urbanizmus a krajinné plánovanie je na vedľajšej koľaji a zmeny v územných plánoch sa dejú cez lobing developerov a krátkozrakosť obecných a mestských zastupiteľstiev,“ konštatovala členka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Dlhodobé vízie a koncepčné riešenia sa podľa nej nenosia, štátne orgány sú schopné umiestniť automobilku do takmer inundačného územia rieky či neprispôsobiť spôsob hospodárenia štátnej firmy v lesoch.
Kvalita vody je problém, znečisťovanie jej podzemných zásob alarmujúce
Čitateľ Tuli sa domnieva, že ak v zákonoch nie je priamo zakotvená „nepredajnosť“ vody, malo by sa to určite spraviť aspoň na 100 rokov dopredu, pretože lobistické skupiny idú na plné obrátky. „Ja to nevidím tak dramaticky. Voda je v princípe obnoviteľný zdroj, ak si ho sami neznehodnotíme a nezlikvidujeme tak, ako na Žitnom ostrove. Nedá sa vyťažiť a vyviezť v takej forme ako iné nerasty,“ odtušila Zemanová. Za najväčší problém Slovenska nepovažuje prípadný predaj vody, ale alarmujúcu situáciu s jej kvalitou a znečisťovaním podzemných zásob. „Otrasná situácia je aj so znečistením niektorých povrchových tokov. S týmto ministerstvo prakticky nič nerobí, čo považujem za trestuhodné!“ nezdržala sa.
Tereza sa spýtala, či Slovensko využilo možnosť zakázať pestovanie a používanie geneticky modifikovaných rastlín a plodín. „GMO sú na Slovensku stále povolené. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná sa však v máji vyjadrila, že ambíciou vlády je produkovať potraviny bez GMO,“ priblížila poslankyňa a dodala, že ministerka má zhodný názor aj s inými ministrami pôdohospodárstva krajín strednej a východnej Európy, ktorí plánujú iniciovať vypracovanie legislatívy na úrovni Európskej komisie, vďaka ktorej by sa EÚ mohla stať producentom potravín bez GMO.
Surovinovú aj energetickú politiku je rozumné diverzifikovať
Čitateľ s priezviskom Kalvoda polemizoval nad tým, či nie sú naivné domnienky vysokých komisárov EÚ, že zníženie nezávislosti od ruskej ropy a plynu by bolo prospešné. Obáva sa, že ide len o politikárčenie a EÚ by nevedela vykryť výpadok ruských dodávok plynu drahým bridlicovým plynom z USA. Podľa Zemanovej je riešením rozumná diverzifikácia surovinovej aj energetickej politiky.
Karola Mokrého znechutilo, že nový expert SaS na zbrane Boris Draškaba je prokuristom firmy na výrobu zbraní Jaroslava Kuracinu, donora a otvoreného podporovateľa Mariana Kotlebu. Spýtal sa, či je to hon na Kotlebových voličov. „Pán Draškaba je právnik a právnici poskytujú služby rôznym klientom,“ odvetila poslankyňa, pričom spresnila, že medzitým bol podaný návrh na vymazanie z registra, čo však trvá nejaký čas.
Mahulena upozornila, že porušenie práv kandidátov ústavného súdu zo strany prezidenta Andreja Kisku potvrdilo päť verdiktov. Spýtala sa, či SaS podá návrh na obžalobu prezidenta, tak ako to predseda strany učinil v prípade bývalého prezidenta Gašparoviča, kde bol jeden nález ústavného súdu. „Žiaľ, náš ústavný súd je vysoko nedôveryhodný, je to smutné, ale iný nemáme,“ odvetila Zemanová.
Soňa Horňáková sa potešila zatvoreniu obchodov cez sviatky a navrhla tento stav rozšíriť aj na posledný deň v týždni. „Myslím, že štát by nemal vstupovať do obchodných záležitostí obchodníkov. Nikto nenúti ľudí chodiť cez sviatky na nákupy. Ak tam nebudú, tak oni ich sami zatvoria, lebo sa im to neoplatí,“ argumentovala saskárka.
