Čelik v estónskej metropole Tallinn povedal, že krajiny, ktoré vyzývajú na ukončenie rokovaní medzi EÚ a Tureckom, sa snažia “využiť Európsku úniu, aby si vyriešili bilaterálne problémy”.
Minister sa zároveň znova vyslovil nielen za obnovenie, ale aj rozšírenie prístupových rozhovorov medzi EÚ a Tureckom. Dodal, že Ankara je v súlade s týmto rámcom pripravená hovoriť o otázkach ako základné ľudské práva a nezávislé súdnictvo.
Turecko začalo rokovania o členstve v EÚ v roku 2005, prístupové rozhovory sa však ocitli na bode mrazu aj napriek tomu, že Únia začiatkom minulého roka prisľúbila, že ich urýchli, ak vláda v Ankare zastaví masívny tok migrantov do Európy.
K zmene postoja EÚ došlo po neúspešnom vojenskom prevrate v Turecku v júli 2016. Následné autoritárske sklony prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, jeho konfrontačný tón s niektorými členmi EÚ, zatýkanie členov opozície, predstaviteľov domácich aj európskych médií a občianskych hnutí a rozsiahle čistky v štátnom aparáte vyvolali v Bruseli obavy, či Ankara dokáže dodržiavať a rešpektovať ľudské práva a princípy právneho štátu, čiže hodnoty, na ktorých je založená EÚ.