Toto robí V4 unikátnou oproti zvyšku novej Európy. Ekonóm sa rozhovoril a nie každému to bude po chuti

    0
    Vladimír Vaňo (Autor: Vladimír Bačišin)

    V akej ekonomickej kondícii je dnes Slovenská republika?

    Slovenská ekonomika sa pomerne rýchlo zotavila zo stagnácie, ktorá prišla po finančnej kríze v roku 2008. Prvé roky zotavenia boli postavené výlučne na dopyte po výrobkoch vyrobených na Slovensku zo strany zahraničných odberateľov. Tým krajina potvrdila svoje postavenie vývozcu, ktorý je schopný konkurovať iným dodávateľom nadnárodných spoločností. Bolo to v rokoch 2011 – 2012. Trh práce ako zaostávajúci makroekonomický ukazovateľ priniesol svoje ovocie. Ukázalo sa, že Slovensko je úspešne integrované do západoeurópskych dodávateľských štruktúr. Vďaka zahraničnému dopytu sa zlepšila nielen situácia na trhu práce, ale stúpol aj domáci dopyt. Obyvatelia začali viac nakupovať. K ekonomickému rastu začala prispievať konečná spotreba domácností.

    V nasledujúcich rokoch sa ukázalo, že ekonomický rast bol oveľa vyváženejší aj vďaka investíciám. Koniec rozpočtovacieho obdobia Európskej komisie ukázal, že väčšina investícií bola financovaná z eurofondov. Súkromné investície zaostávajú aj napriek tomu, že Slovensko je členom eurozóny a má nízke úrokové miery. Slovensko má dobré makroekonomické ukazovatele, ako je dostupnosť kapitálu, úverov a relatívna stabilita makroekonomickej situácie. Nechuť súkromného sektora investovať je možno spojená s mäkkými ukazovateľmi, ako je podnikateľské prostredie, vymáhateľnosť práva. Slovensko je stabilným prvkom stredoeurópskeho priestoru, vďaka rastu na úrovni troch percent, konečnej spotrebe domácností a najnižšej miere nezamestnanosti od roku 2008, vďaka príspevku zahraničného dopytu. Z krátkodobého hľadiska je to povzbudivé. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska to nevyzerá až tak optimisticky, pretože zaostávajú súkromné investície.

    Je odôvodnené zvyšovanie minimálnej mzdy?

    Samotná minimálna mzda sa nedotýka až takého veľkého množstva ľudí, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Minimálna mzda viac ovplyvňuje financie štátu ako ekonomiku súkromného sektora. Vypočítajú sa na základe nej viaceré dávky. Tému minimálnej mzdy by som nepreceňoval. Pokiaľ ide o mzdy vo všeobecnosti. To, že v ekonomickom „tigrovi“ strednej Európy je vôbec témou minimálna mzda a jej zvyšovanie vládou, je škandalózne. To, kde sú mzdy v Nemecku a Rakúsku, ovplyvnili nielen úspechy ich ekonomík, ale aj schopnosť vyjednávacej sily tamojších odborov. To, že minimálna mzda je témou, je dôkazom zaostávania spoločenského vývoja, ale aj nedostatočnej organizovanosti zamestnancov.

    Čo ovplyvnilo situáciu v najlepšie vyvíjajúcej sa ekonomike v našom regióne, teda českej ekonomike?

    V prípade Českej republiky sa Česká národná banka rozhodla, že predvedie silu nezávislej menovej politiky. Rozhodla sa pre švajčiarsky scenár. Oslabovala kurz českej koruny voči voľne vymeniteľným menám. V úvodných fázach to bolo medzi obyvateľstvom veľmi nepopulárne. Zdraželi cudzie meny, teda dovážané tovary, ale aj zahraničné dovolenky. Z večera naráno euro stálo nie 25,50 českej koruny, ale niečo viac ako 27 českých korún. Bolo to od novembra 2013 do apríla 2017. Česká národná banka strojnásobila objem svojich devízových rezerv. Teraz ich bude pomaly predávať. Spôsobí to kurzové straty. Podhodnotený kurz českej koruny rast konkurencieschopnosti českého priemyslu. Podporilo to trh práce a domáci dopyt.

    Druhou stranou mince je to, že v Českej republike je najnižšia nezamestnanosť od leta 2008, od pádu americkej banky Lehman Brother, ktorý spustil finančnú krízu. Je otázkou času, kedy bude nezamestnanosť ešte nižšia. So stúpajúcim dopytom je spojená aj viac ako dvojpercentná inflácia. Je otázne, aký bude výsledok tohto trojročného experimentu s umelým podhodnotením kurzu českej koruny. Treba povedať, že úroveň nezamestnanosti v strednej Európe je aj výsledkom demografie, teda toho, že čoraz viac ľudí odchádza do dôchodku a menej prichádza do produktívneho veku.

    Poľská ekonomika prežila krízu vďaka domácemu dopytu. Aká je jej situácia dnes?

    Veľký domáci trh je pre poľskú ekonomiku požehnaním, ale prekliatím zároveň. Je príspevkom pre hospodársky rast. Poľská ekonomika je oproti iným ekonomikám V4 najmenej zraniteľná oproti vonkajším ekonomickým šokom, teda spomaleniu rastu v západnej Európe či v Spojených štátoch amerických. Poľská ekonomika bola jedinou ekonomikou, ktorá sa dokázal vyhnúť v roku 2009 recesii. Vtedy celá Európska únia bola v recesii.

    Veľký poľský trh robí z krajiny magnet pre zahraničné investície. Mnohé úspešné poľské firmy, ktoré najprv ťažili zo zväčšovania svojho trhového podielu na domácom trhu, v istom momente musia rozširovať svoju činnosť v zahraničí. Prechod z čisto poľských firiem na medzinárodné firmy je relatívnou výzvou. Úloha poľských lídrov v zahraničí je oveľa menšia ako napríklad významných českých firiem v medzinárodnom meradle. Poľský trh je pre existujúce odvetvia a aj pre novovznikajúce firmy dvojsečná zbraň. Poľsko má dôležitejšiu ambíciu hrať dôležitejšiu úlohu v strednej a východnej Európe. Veľkosť domácich firiem by mohla odôvodňovať také veľké ambície. Schopnosť operovať v zahraničí spochybňuje tieto ambície. Ekonomika diktuje politiku. Tak to bolo v histórii vždy. Z tohto pohľadu je pre menšie krajiny schopnosť operovať v zahraničí v podstate devízou. Schopnosť operovať v zahraničí a komunikovať s ním je možno dôležitejšia ako ekonomická sila firmy.

    Maďarsko si v čase krízy požičalo od Číny, ako sa mu podarilo prekonať krízu?

    V Maďarsku je najnižšia nezamestnanosť od roku 2001. Maďarskí ekonómovia upozorňujú, že je to aj v dôsledku administratívnych zásahov do ekonomiky. Vláda viac zasahuje do trhu práce. Je to prostredníctvom rôznych nástrojov, napríklad schémy verejných prác. Maďarsko sa tento rok teší najväčšiemu rastu hrubého domáceho produktu od čias krízy. Hrubý domáci produkt je súčet hodnoty vyrobených tovarov a služieb. V Maďarsku sa objavila ambícia hrať prvé husle vo vzťahu k nadnárodným korporáciám. Otázne je, ako táto snaha ovplyvnila atraktivitu krajiny pre zahraničných investorov.

    Ďalšou otázkou môže byť kvalita pracovnej sily a geografická poloha. Avšak Budapešť ako hlavné mesto vzhľadom na svoju príťažlivosť môže konkurovať aj Londýnu v pobočkách firiem, ktoré tu umiestňujú administratívne činnosti. Maďarsko je na prvých stránkach médií v súčasnosti skôr vďaka politickým udalostiam, nie ekonomike. Má však veľký potenciál v kvalitných zamestnancoch. Má možno trochu podceňovanú úlohu mosta medzi východnou a západnou Európu. Výhodu má však v tom, že politická situácia je predvídateľnejšia ako v iných krajinách strednej a výhodnej Európy.

    Aká je výhoda ekonomík V4 oproti iným krajinám strednej a východnej Európy a krajinám západnej vyspelej“ Európy?

    Hlavnou výhodou je, ak sa pozrieme na rozširovanie pôsobnosti nadnárodných firiem v odvetví finančných služieb v týchto krajinách, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa tam tešili veľkým ziskom a veľmi lukratívnemu prostrediu. Mysleli si, že to bude aj v iných krajinách strednej a východnej Európy. No ukázalo sa, že sa tam dramaticky popálili. Povedzme si, čo robí krajiny V4 unikátnymi oproti zvyšku novej Európy. Je to historická tradícia vo vzťahu k takým dôležitým inštitúciám, ako je vláda zákona a dodržiavanie pravidiel. Ak sa pozrieme na podiel nesplácaných úverov v novej Európe, je na ich mape výrazný dramatický rozdiel. V krajinách V4 boli výrazne ovplyvnené Habsburskou monarchiou, ich vzťah k dodržiavaniu pravidiel je lepší ako v iných krajinách novej Európy. Tam vzťah k pravidlám ovplyvňujú súčasné mocenské štruktúry. Vidíme to na západnom Balkáne, kde je miera nesplácaných úverov podstatne vyššia ako v krajinách V4. V tomto regióne je aj postoj politikov k splácaniu záväzkov iný ako v krajinách V4. Nevýhodou krajín V4 je to, že model, na ktorom sa zviezla celá stredná a východná Európa, teda model prílevu priamych zahraničných investícií, sa zrejme vyčerpal.

    Autor: Vladimír Bačišin

    - Reklama -