Tak teda, čo sa to, preboha, stalo? Ako je možné, že Donald Trump vyhral? Napriek všetkým médiám, prieskumným agentúram, celebritám, osobnostiam, akademikom, veľkým sponzorom… Niečo sa pokazilo alebo to skrátka títo páni už nedržia v rukách a moc elít je v skutočnosti papierový šarkan? V USA, ale aj v Európe?
Však viete, že som bola presvedčená, že zvíťazí Hillary Clintonová. Nie preto, že by bola lepšou kandidátkou, ale preto, že bola establishmentom, stovkami miliónov dolárov, médiami aj propagandou k víťazstvu jednoznačne „odsúdená“. Pri pohľade na tú silu som neverila, že by mohla prehrať. Ale stalo sa. Značné množstvo ľudí už malo dosť sociálnej nerovnosti, politickej korektnosti, ktorá obmedzuje slobodu slova a svojím spôsobom zahmlieva realitu, globalizácie, na ktorej štedro zarába pár ľudí, zatiaľ čo väčšina zostáva bez práce, a nad tým všetkým hlavne udržiavania politiky, ktorá to všetko len petrifikovala. Trump, ktorý miluje filmy, za najlepšieho herca vraj považuje Clinta Eastwooda a podľa všetkého sa prinajmenšom niektoré jeho tvrďácké roly snaží, či už vedome, alebo nie, predvádzať aj v realite, pritom ho nevolili len rasisti, ako sa snažila podsúvať protistrana, pretože si u černochov alebo Hispáncov viedol lepšie než jeho „politicky korektný“ republikánsky kolega Mitt Romney. Zdá sa, že v jeho reči o potrebe zmien uverili hlavne „zabudnutí“ robotníci a pracujúci. V súbežných referendách v štyroch štátoch voliči odhlasovali aj navýšenie minimálnych miezd…
Výsledok volieb súčasne značí, že silne preceňujeme význam mainstreamových médií, ktoré pre obyčajných ľudí nepredstavujú takú autoritu, akou by chceli byť, a možno dokonca pre protežovaných politikov alebo politiku pôsobia ako akýsi „bozk smrti“. A niečo podobné platí aj pre rôzne aktivistické spolky, think-tanky alebo mediálne „expertné hovoriace hlavy“, ktoré si žijú v akomsi svojom svete vlastnej pravdy, úplne mimo svet skutočný, pričom platí, že síce chcú vytvárať vlastnú realitu pre všetkých, ale veľa ľudí žijúcich v skutočnom svete nezaujímajú. Čo budú ony médiá, zástupy konkrétnych novinárov, komentátorov, propagandistov, aktivistov, skrátka ľudí, ktorí z Trumpa urobili „Putinovho agenta“, robiť teraz? Ospravedlnia sa? Spáchajú čestne harakiri? Alebo pôjdu ďalej, akoby sa nechumelilo, a len si k výpadom proti Rusku a Číne priberú ešte Biely dom a začnú obhajovať právo na zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta nielen tu u nás, ale aj v Amerike? A keď k tomu pridajú ešte Orbána, Wildersa, Le Penovú a ďalších, premenia si „svoju realitu“ v totálny blázinec obkľúčený hrozbami azda zo všetkých strán… Ako dlho s tým môžu asi tak vydržať?
Pre značnú časť politického establishmentu je Trumpovo zvolenie tvrdou ranou, ale nemyslím si, že moc „elít“ už je len akýmsi papierovým šarkanom, ako hovoríte. Preskupením sa vymyslia nejakú novú agendu a zase to rozbehnú, prinajmenšom do posledného sorosovského dolára. Avšak po brexite je to už druhý príklad, keď voliči prehlasovali establishmentom predkreslenú líniu. Bez toho, aby som prepadala nejakému nadšeniu z toho, že bol zvolený jeden z dvoch neuveriteľných kandidátov, je pre mňa Trumpovo víťazstvo príjemným prekvapením. Mám na mysli skutočnosť, že „to ide“. Na staré kolená hádam začnem veriť, že demokracia ako „vôľa ľudu“ tvárou v tvár oligarchii a korporáciám ešte stále môže fungovať.
Čo sa teraz pre svet zmení? Niektorí hlásajú, že teraz sa určite Trump dohovorí s Ruskom a Čínou. Iní však upozorňujú, že nastupujúci viceprezident Mike Pence má voči Rusku omnoho drsnejšie postoje než sama Clintonová. Navyše Trumpa podporuje vyše 200 generálov a admirálov, ktorí asi holubičiu povahu mať nebudú. Zaznieva dokonca, že Bushovi jastrabi sú späť. Do akej miery je teda naivné myslieť si, že vzťahy USA s Ruskom teraz budú lepšie? Na druhú stranu, tiež zaznieva, že Trump sa sústredí na domáce záležitosti a na rolu „svetového policajta“ sa vykašle… Tak teda ako?
Z pohľadu medzinárodnej politiky americkí voliči, všeobecne vzaté, uprednostnili odchod z globálnej arény, hlasovali za záchranu toho, čo im ešte doma zostáva, pred politikou globálnej dominancie. A ak nový prezident tento sľúbený trend udrží, tak sme svedkami začiatku konca unipolárneho sveta. Je to dôležité v čase, keď sa oddiely NATO hromadia na ruskej hranici a teoretická „ruská hrozba“ sa stala súčasťou každodenného slovníka a myslenia. A je to veľmi dôležité pre nás, ktorí žijeme vlastne len kúsok vzdušnou čiarou od miest, kde konflikt s Ruskom mohol prepuknúť. Čiže veľmi opatrne by som si tipla, že tretia svetová vojna hádam môže byť na nejaký čas zažehnaná. Súčasne ale platí, že bez ohľadu na Trumpove sľuby ohľadom premeny americkej ekonomiky bude zbrojný priemysel ešte dlho chrbticou tamojšej produkcie, takže vývoz vojen a zabíjanie sa zrejme hneď tak neskončí.
Avšak predpokladaný ústup Spojených štátov z pozície „svetového žandára“ prichádza v čase, keď neexistuje žiadna iná sila, ktorá by vzniknuté vákuum mohla vyplniť. Preto je pravdepodobné, že do priestoru by mohli vstúpiť regionálne zoskupenia typu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, BRICS, ASEAN, GCC a v neposlednom rade aj Európska únia. Teda ak sa pokračujúcim tlakom na prehĺbenie integrácie, naopak, nemieni rozsypať. Svet by mohol byť skutočne multipolárny, teda fakticky úplne nový, a „zdravá“ EÚ by v ňom mohla hrať zaujímavú úlohu.
Máte ale pravdu, že s Trumpom, ktorý sa zdá byť až superpragmatický a ochotný so všetkými štátmi riešiť problémy rokovaním, vystúpilo k moci veľa radikálov a ešte len uvidíme, čo všetko to konkrétne bude znamenať, nehovoriac o jasne republikánskej dominancii v Senáte a Snemovni reprezentantov, odkiaľ by mohli začať padať naozaj šialené nápady.
Á propos, veľmi, veľmi nešťastní sú strojcovia „boja proti ruskej propagande“. Vraj Putin zmanipuloval voľby v USA, vraj USA nebudú mať záujem uvedomelo brániť nešťastnú Európu pred ruským vplyvom a, čo je najhoršie, Trumpova administratíva nebude chcieť pomáhať Ukrajine a pripustí ohrozenie tak Ukrajiny, ako aj Pobaltia. Jakub Janda bedáka, že teraz bude mať Putin chuť ich okupovať. Majú chlapci dôvod byť takí smutní?
Na európskych hodnotách obdivujem ich výdrž, už pár rokov každým dňom očakávajú ruskú agresiu tam či tam a ono stále nič. Dokonca už aj jehovisti dávno zrušili čakanie na konkrétny súdny deň, ale EH nepoľavujú. Podľa mňa by mali byť všeobecne frustrovaní predovšetkým z toho, že Putin neútočí, a nie, že mu to teraz Trump akoby uľahčí, pretože na fakte neútočenia sa tým vlastne nič nemení.
To ukrajinské vedenie má na skutočné obavy právo, pretože „novému“ Washingtonu neverí. Trump vraj pred časom dokonca vyhlásil, že Krym je ruský alebo také niečo neslýchané. Ukrajinskí oligarchovia pritom nastrkali do Clintonovej nadácie viac miliárd než saudskoarabskí monarchovia, a zbytočne. Pochybujem totiž, že sú to peniaze vratné.
Neviem, kto a či vôbec, prevezme úlohu Joa Bidena ako hlavného mentora „kyjevských“, ale zdá sa, že časy prísunu miliárd výmenou za protiruské vyhlásenia sa pomaly končia. Neviem, do akej miery je len zhodou náhod, že sa svojej funkcie gubernátora Odesy aktuálne vzdal importovaný bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý sa nikdy netajil skvelými väzbami na americký establishment, ale robí to dojem krýs, ktoré opúšťajú potápajúcu sa loď. Nuž uvidíme, ale v každom prípade platí, že prežitie/neprežitie Ukrajiny teraz ešte väčšou váhou dopadne na vrecká európskych daňových poplatníkov. Jupí!
Mimochodom, na Ukrajine teraz zvažujú nápad, že by občanom Ruska umožnili vstup na svoje územie len za podmienky, že hneď na hranici a pekne na kameru opľujú Putina. To je fakt ale partia zúfalcov!
Blízky východ a Afrika. Zničená Sýria, zničený Irak, nestabilná Saudská Arábia, rozložená Líbya, zdevastovaný Afganistan. Čo s týmito dôsledkami minulej politiky bude chcieť Trump robiť? A čo Irán, keď dohodu s ním označil opakovane za príšernú? A potom tu máme Turecko, ktoré sa predtým spoliehalo totálne na USA, ale teraz sa neštíti prichyľovať sa k Putinovi.
Neviem, čo bude Trump robiť s dôsledkami doterajšej americkej politiky na Blízkom východe, ale z jeho doterajších vyjadrení vyplýva, že si veľmi váži egyptského prezidenta Sísího, ktorý mu včera tiež gratuloval ako vôbec prvý z celého Blízkeho východu, že sa mu nepáči mierová zmluva s Iránom, ale nechápem presne prečo, že Saudskú Arábiu nepovažuje za neoceniteľný pilier americkej regionálnej politiky, ale skôr len za „balík peňazí“, že stojí na strane Izraela proti Palestínčanom alebo že Asada síce nemá rád, ale pretože bojuje proti terorizmu, tak je vlastne dobrý. Inými slovami, zatiaľ čo v Damasku včera búchalo šampanské, teroristi z al-Káidy vo východnom Aleppe sa zrejme hromadne a hekticky vrhli na modlenie. Keď sa hlavný ochrancovia „umiernených rebelov“ strácajú z obzoru, nič iné už im vlastne ani nezostáva.
Trump pred časom Blízky východ označil za „jeden veľký zmätok“, do ktorého by sa USA radšej vôbec nemali miešať. Po dekádach amerických vojen a udržiavania rôznych diktatúr to môže byť pre občanov mnohých blízkovýchodných krajín vítaná zmena. A nielen pre nich, koniec koncov. Menej deštrukcie, viac radosti zo života a menej potreby migrovať. Trebárs do Európy.
Uvoľňuje sa tým aspoň teoreticky väčší priestor pre ostatných, predovšetkým potom pre Rusko, a sme znovu pri multipolárnom svete. Trump je ochotný s Putinom rokovať ako rovný s rovným, Putin chce dialóg „s rešpektom, aj napriek prípadným nesúhlasom“, a dosiahnutie spoločnej zodpovednosti za Blízky východ, pretože predpokladá, že by sa tým do budúcnosti eliminovali mnohé riziká. Tým skôr za situácie, keď Rusko na prevzatie americkej „dozerateľskej“ roly nad Blízkym východom nemá kapacity. Uvidíme. Veľa bude záležať na tom, do akej miery Trump myslel svoje reči vážne, a ak áno, či sa mu podarí „zlomiť“ mechanizmy nastavené po dekády jedným smerom. Teda či bude schopný urobiť v americkej zahraničnej politike „revolúciu“ alebo či sa to vo finále neskončí, ako s tým neustále zatváraným Guantánamom.
V televízii nám defiluje celý rad zničených tvárí európskych politikov. Angela Merkelová je zhrozená, zástupcovia EÚ vyzerajú na umretie, generálny tajomník NATO je tiež trochu nepokojný. Uvedomili si západoeurópske elity, že potopa dosiahla až k nim a že „extrémisti“ môžu zvíťaziť? Ako teraz predikujú výsledky volieb vo Francúzsku a v Nemecku? Čo by teraz mala urobiť Európska únia, čo v skutočnosti v reakcii na voľby v USA urobí?
Je príznačné, že väčšina európskych politikov bedáka, že „nás“ Trumpov Washington nechá v problémoch. Dlho boli zvyknutí prijímať rozkazy, skrývať sa Amerike za chrbtom a nechodiť na trh s vlastnou kožou a teraz sa zdajú byť stratení. A bez povelov aj zmätení. A platí to napokon pre celé to spektrum, teda od pražskej kaviarne až po Brusel. Je neuveriteľné, na akých bezduchých „robotoch“ celý „systém“ stojí. Je to vlastne veľmi smutný pohľad.
Môj skepticizmus mi zabránil „trafiť“ brexit aj Trumpa, tak odo mňa, prosím, nechcite prognózy ďalších volieb alebo toho, čo bude EÚ robiť. Avšak nejaké záchytné body by tu azda boli. Tento rok v apríli Holanďania v rámci svojho pidibrexitu v referende odmietli asociačnú dohodu s Ukrajinou. Vláda sa teraz pokúša „hlas ľudu“ obísť a nebrať ho do úvahy. Nebolo by to nič divné, pretože Brusel od roku 2003 referendá, ktorá preň dopadnú zle, ignoruje alebo ich necháva opakovať dovtedy, kým sa skončia tak, ako „majú“. Avšak teraz by niečo podobné viedlo k tomu, že parlamentné voľby v budúcom roku v Holandsku zaručene vyhrajú Wildersovi protibruselskí pravičiari. V Taliansku radšej neustále odsúvajú referendum, ktoré podľa všetkého zvrhne vládu, ktorá pritom ale sama prehru v ľudovom hlasovaní zviazala s demisiou. Budúci rok sa má hlasovať aj v Nemecku a vo Francúzsku, pričom bavorská CSU už Angelu Merkelovú nepozýva na svoje zjazdy, pretože „nepotrebuje hrať divadlo“, zatiaľ čo Marine Le Penová má vykročené k volebnému víťazstvu v krajine na pokraji skutočnej občianskej/migračnej vojny. Čiže v hyperbole povedané, ak niekto bude chcieť uchovať aspoň súčasný status quo, bude musieť všetky hlasovania pre istotu zrušiť, pretože „kauza Trump“ jasne ukázala, že „systém“ prestal byť všemocný, zlosť a zúfalstvo obyčajných ľudí je oveľa silnejšia, než si systém pripúšťa, a tak dostáva jednu ranu za druhou.
EÚ by pre svoju záchranu potrebovala šíky sebavedomých a inteligentných politikov, ktorí by boli schopní pomenovať súčasný stav bez akýchkoľvek príkras a na tomto základe navrhnúť racionálne riešenie. Nikoho takého ale nevidím. Možno sa len hlúpo pozerám, ale mám pocit, že „elity“ stále ešte netušia, že doviedli EÚ a jej členské štáty na hranicu zlomu.
Tie nešťastné tváre vidíme aj v Čechách. Počnúc redaktormi Českej televízie cez ich hostí a končiac politikmi. Ako vnímate to, že 99 % týchto ľudí stavilo na zlú kartu a teraz sa s tým musí vyrovnávať? Bolo šťastné, keď premiér Sobotka včera odsúdil Trumpa ako populistu? Ako veľmi teraz posilní Miloš Zeman, keď má „svojho muža“ v Bielom dome? Bude teraz silnejší potom, čo sa celá krajina bavila útokmi na neho? A je tu ešte faktor fungovania ambasády USA v Čechách: špekuluje sa, či sa veľvyslankyňou nestane Ivana Trumpová…
Každé nešťastie časom prebolí, chce to hlavne zhlboka dýchať, pretože žiadny koniec sveta nenastáva. A začať myslieť. Trebárs onen výrok o Trumpovom populizme je z kategórie tých „nemysliacich“, lebo všeobecne platí, že za „demokraciu“ naše „elity“ považujú len to, čo sa hodí onomu 0,1 percenta „tam hore“, zatiaľ čo „populizmus“ je všetko, z čoho by mohli mať prospech aj obyčajní ľudia. Ak to takto vidí aj premiér českej vlády, vypovedá to čosi nepekné skôr o ňom ako o Trumpovi.
No neverím, že by mal Miloš Zeman „svojho muža“ v Bielom dome. Oboch spája len to, že vedia oslovovať davy a hovoriť, ako keby patrili k „tým dole“, čo je obzvlášť v prípade miliardára Trumpa veľmi cynické. Možno ale Zemanovi Trumpovo zvolenie predsa len pomôže, prinajmenšom tým, že sa do neho bude jeho kritikom horšie triafať, vždy sa zastrešovali „demokraciou“, ale tá ich vlastne „zradila“ a vygenerovala im za morom „Zemana 2.0“. A asi takých bude pribúdať, ako už sme spomenuli. Takže na Zemana im proste ostane len menej energie, nehovoriac o tom, že sa nebezpečne scvrkáva onen „Západ“, ku ktorému chcú Zemanovi kritici toľko patriť.
Čo sa týka tých amerických veľvyslancov: už sme tu mali okrem iného zostarnutú detskú televíznu star, experta na estetiku a stolovanie alebo predajcu ojazdených áut a vy teraz ešte hovoríte o bývalej lyžiarke? Neviem, ja by som možno konečne uprednostnila nejakého kariérneho diplomata, ktorý by chápal náš región v súvislostiach a nesprával sa tu ako namyslený, zato amatérsky miestodržiteľ. Skutočný diplomat v čele americkej ambasády v Prahe by pre mňa bol dôkazom, že Česko a strednú Európu Washington berie vážne, a nielen ako nejakú trafiku pre kohokoľvek, kto prispeje nejakému prezidentovi na kampaň alebo sa s ním nejaký čas delí o stôl i lôžko.
Trump volebne profitoval z ochudobnenia priemyselných oblastí, z ktorých výroba odkráčala do Číny. O tom spieval už v 80. rokoch Bruce Springsteen:
Now Main Street 's whitewashed windows and vacant stores
Seems like there is not nobody wants to come down here no more
They are closing down the textile mill across the railroad tracks
Foreman says these jobs are going boys and they is not coming back to your hometown.
Čo s tým teraz, keď sa globalizácia javí ako základ fungovania svetovej ekonomiky? A čo s tým, keď „Čáááájna“ drží také gigantické množstvo amerických dlhopisov? Čo bude tým ľuďom, ktorí ho volili napr. v Pensylvánii, schopný Trump splniť z toho, čo im v tomto smere sľúbil?
Fakt netuším, ako chce vrátiť výrobu späť do USA. Zbadala som akési nápady s dvojitým clom pre americkú produkciu dovážanú z Ázie späť do USA… Fakt však je, že Trump musí čeliť extrémne polarizovanej spoločnosti a situácia by sa mu najlepšie upokojila nejakými hmatateľnými úspechmi. Pritom čísla sú naozaj zvláštne a vypovedajú o podstate problému, od roku 2014 v USA pribudlo 547-tisíc pracovných miest barmanov a čašníkov, ale ubudlo 36-tisíc miest vo výrobnej sfére, pričom od roku 2000 je to dokonca strata viac ako piatich miliónov „produktívnych“ miest. Tento rok v auguste vzrástla miera podnikových bankrotov medziročne o 29 percent a len 48 percent Američanov má prácu na plný úväzok. Štátnych/vládnych zamestnancov je dnes o 10 miliónov viac než ľudí pracujúcich v priemysle, 47 percent občanov USA si nemôže dovoliť návštevu na pohotovosti, kde sa platí 400 dolárov… Bude fuška s tým pohnúť a „Make America Great Again“…
Záverom tradičná otázka. Čo ďalšie by sme mali počas budúceho týždňa sledovať?
Svet bude Trumpovi visieť na perách, aby si aspoň trochu ujasnil, čo ho vlastne čaká. Možno sa tiež dozvieme niečo zaujímavé.
