Guy Verhofstadt predniesol zaujímavú myšlienku k nadchádzajúcim voľbám vo Francúzsku, Nemecku a Holandsku. Tamojších populistov, ktorí predstavujú hrozbu posilnenia ruského vplyvu, možno poraziť jedine „pravdou, rozumom a poctivou vierou v demokraciu“. Bude to stačiť? Ako sa to vyvíja najmä vo Francúzsku, kde sa pretriasala téma Alžírska a Marine Le Penovú to ľahko priblížilo k úspechu v druhom kole proti Macronovi? Existuje vraj nebezpečenstvo, že všetci ostatní demokratickí kandidáti budú útočiť na Macrona… a nakoniec vyhrá Le Penová. Húfne píše aj mainstreamová tlač. A ešte raz Verhofstadt, tentoraz na tému volieb v Nemecku: Pred Merkelovou či Schulzom podľa neho bude stáť úloha „viesť globálnu koalíciu tých, ktorí chcú obhajovať to, čo zostalo z povojnového poriadku“. Čo to je za vetu?
No myslím si, že k onomu prejavu o „pravde, rozume a poctivej viere v demokraciu“ by, aby to fungovalo, bolo potrebné do mažiara prihodiť ešte trochu netopierích nôh, morčacích krídel, nejaké čarovné porasty zozbierané za splnu a navrch je potrebná veľká dávka nejakej bežne dostupnej drogy na pozdvihnutie sebavedomia. Nie, vážne, súčasné únijné alebo národné politické reprezentácie a, bohužiaľ, ani európska inteligencia vo svojej väčšine nemajú napospol žiadne odpovede na reálne problémy, a tak len omieľajú slová, o ktorých praktickom obsahu by sme mohli pri pohľade na realitu okolo diskutovať pomerne krátko. Je totiž príznačné, že politici typu Verhofstadta už ani neskúšajú hovoriť o problémoch, ktoré sa v Európe nahromadili, a sústredia sa plne len a len na „ruský vplyv“. A to je fakt na psychiatrickú diagnózu.
Neviem, ako dopadnú voľby vo Francúzsku, opakujem, že po „neuhádnutom“ brexite a Trumpovi už sa nechcem znovu blamovať, ale je isté, že do apríla sa tam vyvalia ešte hektolitre špiny na všetkých kandidátov, pričom ale niektorí, hlavne ten establishmentový Macron, budú predsa len čistejší. Netuším ale, či podobné „demokratické politické hry“ ešte majú na voliča nejaký väčší vplyv.
V onom druhom citáte má ale Verhofstadt čiastočne pravdu, pretože sme teraz vo fáze, keď sa pomaly končí svet založený na dohodách z Jalty a Postupimu, ktoré sa stali základom Charty OSN. Z rôznych dôvodov sa na politickom severe dali do pohybu neliberálne prúdy, ktoré naznačujú, že nič neplatí naveky. Či to zachráni práve Merkelová sa Schulzom, tak to neviem, ale skôr o tom pochybujem, tým skôr, ak by to malo byť naozaj chápané v globálnom meradle. A keď navyše Schulz razí nápad, že by v Európe mali voliť aj všetci aktuálni migranti, namiesto záchrany „starých čias“ čakám skôr len väčší guláš. A ten guláš už hustne, pretože Nemecko medzitým začalo premýšľať, ako migrantov vracať kamsi späť, a to vrátane detí. Takže proklamovaný humanizmus dostáva za uši aj vo svojej doterajšej bašte. Ale to už sme zase pri tom konci Jalty a Postupimu.
Húfne sa varovalo, že turecký prezident Erdogan drží zbraň Európe pri hlave, že môže z Turecka začať vypúšťať hromady utečencov, ktorí tam „táboria“. Je táto hrozba ešte aktuálna alebo Erdogan trochu „skrotol“? Aj vy ste tento týždeň písali, že v Sýrii mu to nevychádza. Alebo žeby si nevedel rady s Donaldom Trumpom? Alebo čakal, čo urobí Putin? Nejako o „sultánovi“ nepočujeme v európskej tlači, to sa ho už nemusíme báť?
Iste, teoreticky vzaté Turecko môže začať „vypúšťať“ migrantov do Európy. Prečo nie? Podľa najnovších, tureckých a nijako overiteľných, údajov je v Turecku 3,5 milióna migrantov zo Sýrie, Afganistanu, Pakistanu, Iraku, Iránu, Barmy, Gruzínska, Eritrey, Uzbekistanu a Turkménska. Ráčte si vybrať, kto z nich dostane prednosť. A čisto teoreticky, riziko ďalšieho tureckého „migračného“ tlaku na Európu narastá s tým, ako sa Erdoganovi nedarí politika v Sýrii, a teda ani na Blízkom východe, lavíruje medzi Ruskom, USA a Perzským zálivom, pričom všetkým sľubuje protichodné veci. A čím dlhšie to bude trvať, tým menej ho uvedení budú brať vážne. A ako si potom turecký prezident, ktorý sa chcel stať novým sultánom, asi tak zvýši sebavedomie, než tlakom na rozhádanú a slabú Európsku úniu? Je zrejmé, že svoje „svaly“ a medzinárodný „význam“ bude chcieť ukázať v čase okolo referenda, ktoré mu má v apríli schváliť rozšírenie právomocí, takže môžeme pomaly začať tajiť dych. Avšak, znova, nechcem strašiť.
Prebehli správy, že migračný tlak sa začal veľmi vážne posilňovať v španielskych afrických mestách Ceuta a Melilla, ktoré susedia s Marokom a kam začali prúdiť davy imigrantov. Čo tak zrazu? Ploty preliezajú, húfne ich prerážajú. A pokiaľ ide o Maročanov, sú, aspoň podľa výkladov Geerta Wildersa, nadmerne zastúpení v Holandsku. Dokonca v Nemecku sa písalo o gangoch prisťahovalcov z Maroka. Prečo teda z Maroka? Pokiaľ vieme, vládne tam relatívne umiernený kráľ, ktorý je spoľahlivým západným partnerom. V čom je teda problém a čo nám to hovorí o migrácii z Afriky?
Mať marockého kráľa za umierneného je vcelku eufemizmus, radšej sa držme konštatovania, že je to len jeden z mnohých drastických autoritárov, koľko ich len na Blízkom východe a v Maghribe je. Nekritizujeme ho za to, pretože je naozaj poslušný západný vazal; a takým prejde všeličo. Prečo ale práve teraz stovky Maročanov prerážajú zátarasy v Ceute a Melille, to fakt neviem, pretože obe miesta sú už roky vyhlásené tým, že pokusy o prechod oplotenej hranice sa až príliš často končia smrťou na oboch stranách.
Avšak nemecké tajné služby, prinajmenšom podľa nemeckých médií, počítajú s tým, že v Stredomorí čaká na migráciu do Európy takmer šesť miliónov ľudí. K tomu si pripočítajte stovky miliónov ľudí zo subsaharskej Afriky, kde sa už dlhší čas nedá ľudsky žiť… Ako hovorím, možno je na riešenie migračnej krízy a súbežné uchovanie našich vzletných humanistických hodnôt neskoro. Neviem. Ale na druhej strane platí, že si Európa v 19. storočí dokázala skĺbiť rozvoj občianskych práv a slobôd s rasizmom a kolonializmom, takže uvidíme, ako to dopadne teraz.
Keď sme hovorili o Ukrajine, rysuje sa nám tu taký problém hneď vedľa, konkrétne Bielorusko. Tamojší prezident Lukašenko, ktorý si ľudovo necháva hovoriť „tatko“ a ktorý bol vždy zadobre s Putinom, už dlhodobo poškuľuje na Západ a teraz sa rozhodol s Moskvou dohadovať o surovinách. Niektorí novinári sa toho hneď chytili a začali vykladať, že „dezerciu“ Lukašenka by Putin mohol chcieť riešiť zase vojensky, prípadne že je to pre ruského prezidenta skrátka problém. Blíži sa Lukašenko ku geopolitickému rendez-vous alebo len ako starý lišiak zvyšuje svoju cenu, prípadne sa robí pekným pred Bruselom?
Priznám sa, že nesledujem Bielorusko, takže netuším, čo tam ten Lukašenko zase vystrája, ale pamätám si, že ešte pred pár rokmi to pre Západ bol „posledný európsky diktátor“. Ak si ho teraz chcú západní politici privinúť na hruď len preto, že chcú uškodiť Rusku, tak to vypovedá viac o nich ako o Lukašenkovi. On je v skutočnosti len „hráč“, ktorý vie dokonale využívať súperenie ostatných, aby si upevnil svoju pozíciu a zostal pri moci. Všimli ste si, že po vyhlásení sankcií proti Rusku vzrástol bieloruský „export“ do Ruska päťnásobne, západné firmy zistili, že keď budú ďalej predávať svoj tovar do Ruska cez Minsk, kšeft bude zachovaný. A Lukašenkovi to očividne pomohlo zvýšiť sebavedomie. Má teraz na mnoho západných koncernov, a teda aj politikov, silné páky. A tak zrazu už nie je diktátor, ale vcelku prijateľný „Béďa“, ktorý je skvelý tým, že „dezertoval“ od Putina. A za to si, samozrejme, zaslúži od Bruselu nejakú tú odmenu… Principiálna politika zo všetkých strán.
Ono je to možno skôr absurdné než reálne dôležité, avšak… Čo povedať na kauzu „vyšetrovacia väzba za pálenie Koránu“? Ono to naozaj nie je vtip, ono to skutočne prebehlo.
Osobne nechápem, aké posolstvo svetu niekto vyšle pomočením Koránu, ale vraj sa pálenie tejto knihy rozmohlo. Vydavatelia môžu mať radosť: po knihe, ktorú u nás nikto nečítal, kúpilo si ju len pár nadšencov, a tak skončila v lacných knihách, môže začať byť dopyt. Či to má byť prejav nejakého „svetonázoru“ niekoľkých jedincov, tak áno, aj keď mi to pripadá veľmi hlúpe. Menej hlúpe už ale je, že sme zatiaľ ako región žili mimo „radarov“ islamistických radikálov, ale medializácia podobných akcií nás môže vyniesť do popredia ich záujmu. Neviem, či tu u nás nejakí sú, ale tí s únijnými pasmi tu môžu byť čochvíľa. Príklad. Minulý týždeň Daeš vyzval svojich verných, aby v Egypte začali vraždiť kresťanov, a včera už boli prví kresťania na severe Sinaja upaľovaní zaživa. Netvrdím, že sme tu „ako na Sinaji“, ale „akty hrdinstva“ nad obyčajnou náboženskou knihou a s pocitom, že nám predsa nič nehrozí, považujem za idiociu.
Na záver tradičná otázka: Čo ďalšie zásadné sa za posledný týždeň stalo, čo vás prekvapilo? A čo by sme mali v najbližšom čase rozhodne sledovať?
S napätím sledujme, ktože to skutočne vo Washingtone vládne.
