Daniel Lipšic sa nedávno pre povinné kvóty pustil do predsedu vlády. Vyjadrenie prezentoval spolu so svojím parťákom z koalície OĽaNO-NOVA Igorom Matovičom. Týkalo sa to aj Lisabonskej zmluvy, s ktorou Fico súhlasil, a teraz sa mu pravidlá, ktoré z nej vyplývajú, nepáčia. Kvóty a Fica si podal vo svojom statuse na sociálnej sieti aj tentoraz. Títo dvaja, Lipšic s Ficom, sa pritom už viackrát počastovali označením farizej.
O dočasných opatreniach
Podľa Lipšica má z polemiky o podaní žaloby na EÚ veľkú radosť len jej samotný iniciatór a bojovník proti kvótam Robert Fico. „Môže sa pasovať do pozície jediného ochrancu národných záujmov,“ vyhlásil Lipšic. Na druhej strane, je legitímne, ak chce vláda rozhodnutie Rady napadnúť. Lipšic sa však na toto pozrel aj z právneho hľadiska, kde už má isté výhrady. Podľa neho totiž bude žaloba neúspešná, hoci právnymi argumentmi môžeme disponovať. Právnym základom napadnutého rozhodnutia je totiž jeden z článkov Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa neho sa môžu pri migračnej kríze prijať dočasné opatrenia v prospech štátov dotknutých núdzovou situáciu. „Nie som si celkom istý, či prerozdelenie migrantov, z ktorých mnohí budú mať nárok na azyl alebo doplnkovú ochranu, je len dočasným opatrením,“ zamýšľa sa Lipšic.
Ako ďalej uvádza, ak osoba získa na Slovensku azyl, stále tu bude mať poistenie či právo na sociálne dávky. Po istom časte bude mať tiež právo na získanie občianstva. „Takže kvalifikovať povinné kvóty ako dočasné opatrenie si bude vyžadovať pomerne značnú mieru súdneho aktivizmu,“ vysvetľuje Lipšic. Dopĺňa, že preto je spochybňovanie žaloby trochu prvoplánové.
O premrhaných miliónoch
Ak má však Slovensko podať žalobu, mal by ju podľa Lipšica napísať útvar ministerstva spravodlivosti, a nie „spriaznená advokátska kancelária za pár miliónov eur“. Sme totiž na Slovensku a iste si viacerí z nás spomínajú, ako naša krajina platila veľké peniaze advokátom pri spore o zákaze zisku zdravotných poisťovní. Advokáti zobrali milióny, ale spor na medzinárodnej arbitráži prehrali.
Zisťovali sme preto na ministerstve spravodlivosti, či sa žaloby chopia oni. „Na žalobe bude pracovať zástupkyňa Slovenskej republiky pred európskym súdom Beatrix Ricziová s celou jej kanceláriou,“ uviedla pre ParlamentnéListy.sk Alexandra Donevová, hovorkyňa rezortu spravodlivosti. Ako ďalej dodala, na žalobe sa už vlastne intenzívne pracuje a lehota, dokedy musí byť hotová, je 18. december. Odborníci teda mali čas na vypracovanie žaloby dokopy necelé tri mesiace, to je však maximum, možno budú hotoví aj skôr, keďže do 18. decembra treba žalobu podať.
Späť však k sporu. Ako oživuje spomienky Lipšic, Fico vtedy všade hlásal, ako je voči poisťovniam nastavený, keď však spor prehral, stiahol chvost a nepriznal si chybu. Zopakuje sa aj teraz podobný scenár?
O povinných kvótach
Táto problematika je podľa Lipšica podceňovaná, ale aj preceňovaná. Podcenenie môžeme chápať pri samotnom rozhodnutí Rady o konkrétnom čísle. To sa nakoniec môže ukázať len ako formálne a ak sa taká právomoc raz začne, možno potom nebude mať konca, uvádza Lipšic ako príklad vyhlásenie sudcu Najvyššieho súdu USA R. Jacksona. Preceňovanie vidí šéf hnutia NOVA v tom, že ak už utečenec azyl získa a potom aj občianstvo, bude sa voľne pohybovať v rámci únie. A tu nastupuje sila ochrany vonkajších hraníc Schengenu i riešenie v zriadení azylových centier v krajinách ako Líbya či Libanon.
O škandalóznej ponuke
Premiéra Fica majú v Bruseli prekuknutého, myslí si Lipšic. „Rozhodnutie o kvótach ukázalo, akú slabú pozíciu má naša vláda v EÚ. Dôvodom je, že európski predstavitelia vnímajú vyjadrenia Fica viac ako predvolebnú hru,“ opisuje bruselskú realitu poslanec. Kritizuje aj to, akú má premiér rétoriku. Kým doma má silné reči, keď príde k stretnutiu lídrov, mlčí. Tak to bolo aj na nedávnom samite, kde len ticho a poslušne sedel, za čo si vyslúžil kritiku aj od ostatných politických kolegov.
Okrem toho sa Slovensko zhodilo aj svojou „veľkorysou“ či skôr, podľa Lipšica, škandalóznou ponukou, koľko utečencov sme ochotní prijať. Len sto, aj to iba sýrskych kresťanov. V porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré tiež kvóty odmietajú, je to naozaj len malý zlomok. Napríklad Rumunsko dalo ponuku 1 700 utečencov. Približne toľko, koľko by nám „nanútil“ Brusel. A to bolo zo strany Rumunska dobrovoľné. My sa namiesto toho ideme súdiť. „Je možné sa potom čudovať, že Fica neberie nikto v EÚ úplne vážne? A to najmä v situácii,keď na Slovensku (zatiaľ) takmer žiadni utečenci nie sú,“ pýta sa Lipšic, ktorý stále tvrdí, že europoslanci Smeru hlasovali za povinné kvóty, a to až trikrát. Za to si vyslúžil poriadnu kritiku, keď ho smeráci aj eurposlankyňa Monika Flašíková-Beňová označili za klamára.
V tejto súvislosti sme oslovili aj samotnú Beňovú. „Nezaujímajú ma Lipšicove táraniny. Jeho vyjadrenia nebudem komentovať, pretože sú rovnako prázdne ako jeho politická ´kariéra´,” reagovala Beňová.
O predvolebnej hre
„Nikto nepochybuje, že Fico by si želal, aby téma migrantov dominovala volebnej kampani,“ tvrdí Lipšic. Vďaka tomu sa zabudne na ostatné kauzy Ficovej vlády, čo sa koniec koncov aj deje. Keď neublížia ani nové kauzy, ako napríklad Forai a jeho teta Anka, prečo by sa mal priemerný volič Smeru nechať vykoľajiť nejakou Gorilou? Lipšic však napriek tomu varuje, aby sme nezabudli, čo náš štát naozaj kvári a nenechali skutočné škandály vlády „utopiť sa“ v mori vykonštruovanej paniky z utečencov, ktorí nielenže na Slovensku poriadne ani nie sú, ale cez našu krajinu ani nemigrujú.
