Do Kremľa teraz prichádzajú uchádzači o vysoké štátne funkcie, všíma si Procházková návštevu novozvoleného srbského prezidenta Aleksandara Vučića či návštevu francúzskej kandidátky Marine Le Penovej. Pre Vladimira Putina je vraj každé také stretnutie dôležité – dokazuje, že veľmoc nie je v izolácii.
„Naopak. Kremeľ chce dobyť späť svoje niekdajšie postavenie v Európe a postaviť sa na čelo protiteroristickej koalície,“ uviedla Procházková. Všíma si však aj jednu zmenu. Predtým držal Sovietsky zväz len ochrannú ruku nad tými, ktorí mali podobnú ideológiu. „Dnes predstavuje Rusko v zahraničnej politike štát bez ideológie a ideových princípov. Kremeľ podáva pomocnú ruku každému – bez ohľadu na jeho politickú a inú orientáciu –, kto sa mu hodí pri plnení strategických cieľov. Vracia sa tak k zahraničnej politike ZSSR pred druhou svetovou vojnou, keď bol Kremeľ v záujme teritoriálnych ziskov ochotný uzavrieť dohodu aj s ideologicky znepriateleným nacistickým Nemeckom. Hlavným vodidlom Moskvy pri výbere ,priateľov‘ je aj dnes pragmatizmus a zisk,“ napísala Procházková.
A zbližovanie s Ruskom vníma napríklad aj zo strany Veľkej Británie, konkrétne v prípade Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva. Sympatie k Rusku má aj nemecké hnutie PEGIDA, Alternatíva pre Nemecko či NPD. V Španielsku je to potom vraj Podemos, v Belgicku Vlaams Belang.
„Rusi považujú za svojho spojenca maďarského premiéra Viktora Orbána aj grécku ľavicovú stranu SYRIZA, rovnako ako ultrapravicový Zlatý úsvit,“ dodala Procházková a spomenula aj slovenského predsedu vlády Roberta Fica, českého prezidenta Miloša Zemana či bulharskú hlavu štátu Rumena Radeva.
