V októbri zatkli spojenca Kolomojského Genadija Korbana, bývalého zástupcu guvernéra Dnepropetrovska. Pricestovalo si pre neho vtedy 500 príslušníkov špeciálnych policajných jednotiek a niekoľko obrnených transportérov. Mnohí, vrátane Korbanovho právnika, za tým vidia politickú agendu Petra Porošenka.
Kolomojskij však zhodnotil zatknutie svojho spojenca ako následok vojnových snáh svojej krajiny. Napriek tomu ho opísal ako samostatného a nezávislého politika a reči o tom, že bol Korban „jeho muž“, zmietol zo stola s tým, že ide o novinárske fámy. Potom však Kolomojskij priznal, že ide o viac.
Podľa oligarchu išlo vlastne o útok ukrajinského prezidenta Porošenka na jeho osobu a preto, že sa odmietal na rozdiel od ostatných ukrajinských oligarchov podvoliť vláde. „Zoberte si Firtaš vo Viedni,“ povedal Kolomojskij. „Párkrát som ho za posledných niekoľko mesiacov videl a ten človek je v otrasnom stave, morálne porazený, úplne bez vôle žiť. Jediné, o čom premýšľa, je, ako sa má vyhnúť vydaniu do USA.“
Mnohí oligarchovia však spolupracujú s vládou úplne otvorene. Kolomojskij zmienil Sergeja Ljovočkina, ktorý údajne dúfal, že sa stane ukrajinským premiérom, čo oligarcha zhodnotil ako nepravdepodobné. „Zase je potrebné povedať, že nikto nečakal, že by sa prezidentom stal ten zločinec Janukovyč,“ dodal Kolomojskij.
Následne oligarcha postavil vedľa seba Porošenka a Janukovyča, medzi ktorými je podľa neho rozdiel len „vo vzdelaní, úrovni anglického jazyka a záznamoch v trestnom registri“. Ale to je celé: „Je to tá rovnaká krv, rovnaké reinkarnované telo. Ak bol Janukovyč proletárskym diktátorom, potom je Porošenko vzdelaným uzurpátorom, otrokom svojej absolútnej moci, zbabelcom.“
Kolomojskij sa dostal na pomyselné výslnie na začiatku roku 2014, vtedy sa totiž chopil príležitosti a začal vstupovať do rozpadajúcej sa ukrajinskej politiky. Najskôr sa mu údajne podarilo upokojiť situáciu v ukrajinskom meste Kharkiv, následne sa stal guvernérom Dnepropetrovska, ktorý nemal ďaleko k anarchii.
Situáciu sa mu však podarilo odvrátiť. Existujú iba fámy okolo toho, ako k tomu došlo. Vojny gangov, streľba, malá vojna. „Keby som zverejnil, ako som to dosiahol, Porošenko by zo mňa urobil člena organizovanej zločineckej skupiny a zajtra by mi prišlo obvinenie z trestného činu,“ povedal k tomu Kolomojskij a dodal: „Mali sme problém, vyriešili sme ho a, vďakabohu za to.“
Zo zlej bezpečnostnej situácie však oligarcha sám veľmi ťažil. Prakticky sa mu podarilo zostaviť vlastnú armádu, jeho slová sú však úplne zrejmé. „Ak sa lúpeže, znásilnenia, vraždy a drancovanie stali v Dnepropetrovsku normou, ľud by uvítal akúkoľvek pevnú ruku, či už ukrajinskú, alebo nie.“ Za svoje úspechy si však vyslúžil priazeň mnohých. Hoci opatrnú, lebo mnohí tušili, že to nerobí z čisto nezištných dôvodov.
Konflikt medzi oligarchom a prezidentom eskaloval v marci 2015, keď ho cez uplatnenie nového zákona chcel Porošenko pripraviť o časť jeho obchodov. Potom, keď Kolomojskij zistil, že z UkrTransNafta odvolali jedného z jeho blízkych spojencov, nakráčal so svojou súkromnou armádou na veliteľstvo firmy s tým, že ide o firemnú ochranku, ktorá prišla chrániť spoločnosť pred „ruskými sabotérmi“.
„Porošenko a tí jeho pisatelia stále šíria mýty o Kolomojskom a jeho súkromných armádach, hoci nie sú schopní pochopiť rozdiel medzi armádou a súkromnou korporátnou bezpečnostnou firmou,“ povedal na to Kolomojskij.
Jeden z Porošenkových útokov na Kolomojského bol aj cez zosadenie jeho priateľa Igora Palytsii z funkcie guvernéra Odesy. Na jeho miesto potom dosadili bývalého prezidenta Gruzínska Mikhaila Saakašviliho. Potom nasledovali chvíle pokoja a nezasahovania, tie však nevydržali dostatočne dlho.
V súčasnosti je Porošenko na vážkach. Buď sa môže stále snažiť bojovať proti Kolomojskému v boji, ktorý nemusí vyhrať, alebo budú ukrajinskí oligarchovia na čele s Kolomojským ďalej prospievať.
Celý článok si môžete prečítať TU.
