„Pýtate sa ma, či je Severoatlantická organizácia zastaraná? Samozrejme, že áno,“ povedal nemeckej stanici Deutsche Welle americký diplomat a posledný veľvyslanec v Sovietskom zväze Jack Matlock, ktorý na konci 80. rokov minulého storočia výrazne prispel k zníženiu napätia medzi Západom a Sovietskym zväzom.
„Táto organizácia bola vytvorená s úmyslom zabrániť tomu, aby komunistický Sovietsky zväz ohrozil krajiny západnej Európy. Dnešné Rusko nie je schopné ohroziť zvyšok Európy a už vôbec nie mu dominovať,“ dodal.
Na rozdiel od prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa sa bývalý americký diplomat a neskorší profesor medzinárodných vzťahov domnieva, že zvýšenie výdavkov na zbrojenie nepovedie k ničomu dobrému.
„Domnievať sa, že naše problémy môžu byť vyriešené vojenskými manévrami, je veľmi nebezpečná ilúzia. Súčasná vojenská aktivita zo strany NATO aj Ruska mi pripomína geopolitické hry, ktoré spolu hrali svetové mocnosti v roku 1914. Sú naši vodcovia skutočne neschopní poučiť sa z histórie?“
Severoatlantická aliancia bola založená v roku 1949 s jedným prostým cieľom – „udržať Rusov vonku, Američanov vnútri a Nemcov dole“, ako poznamenal prvý generálny tajomník Aliancie Hastings Ismay.
Teraz už Sovietsky zväz dávno neexistuje, Američania sa od Európy snažia dištancovať a Nemecko ekonomicky rastie, čo zo stredoeurópskej krajiny urobilo jasného lídra Európskej únie, teda aspoň v otázkach týkajúcich sa ekonomiky.
Nemecko je však zdráhavé – vzhľadom na svoju tragickú históriu – určovať smer v otázkach týkajúcich sa obrany, prezradil nemeckému denníku Deutsche Welle bývalý veľvyslanec Nemecka v NATO Joachim Bitterlich.
Podľa nemeckého diplomata však bude Európa nútená spoločne s NATO niesť bremeno vlastnej obrany.
„Trump vyhlásil, že NATO je zastarané. My môžeme diskutovať o tom, čo to slovo vôbec znamená. Ja by som však súhlasil s tým, že potrebuje určité reformy,“ uviedol Bitterlich.
Spojené štáty vedené Donaldom Trumpom vraj budú na európske štáty vyvíjať tlak, aby posilnili vlastné armády a mohli intervenovať za hranicami EÚ. Zo strednodobej perspektívy by to malo znamenať vytvorenie „európskeho piliera“ v rámci NATO. Nemecko by bolo podľa Bitterlicha najradšej, keby sa vedúcej roly v tomto projekte ujalo Francúzsko.
Čas na zmenu
Nielen Bitterlich, ale aj Matlock v Rusku veľkú hrozbu nevidia.
„Rusko sa nechystá zaútočiť na susedné členské štáty NATO a Spojené štáty by za žiadnych okolností nemali ísť do vojny s Ruskom. To je totálne šialená predstava,“ zdôrazňuje Matlock.
„Čo sa týka Ukrajiny, konanie Moskvy je podľa môjho názoru v rozpore so skutočnými záujmami samotného Ruska. Na druhej strane ale treba podotknúť, že keby sa Západ alebo Spojené štáty neangažovali na Ukrajine v čase protestov na Majdane, k anexii Krymu a následnej podpore separatistov na východe Ukrajiny by zo strany Ruska s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nedošlo,“ povedal pre Deutsche Welle bývalý americký diplomat.
Matlock ďalej uviedol, že výstavba vojenských základní na východnej hranici Aliancie „odporuje duchu“ zakladajúceho aktu medzi NATO a Ruskom, ktorý sľubuje, že Spojené štáty neumiestnia svoje vojská vo východnej Európe.
„Z pohľadu Putina sú pobaltské štáty dávno preč, je to minulosť. Nemá o nich záujem, čo platí aj pre Poľsko,“ tvrdí Bitterlich. „To, čo Putina skutočne zaujíma, je Ukrajina a Kaukaz, tam sú jeho hlavné záujmy, to je pre neho červená línia, čo si Spojené štáty a ich európski spojenci vôbec neuvedomujú,“ dodáva Bitterlich.
„Domnievam sa, že nielen Američania, ale aj Európania urobili od začiatku 21. storočia vo vzťahu k Rusku jednoducho príliš veľa chýb; nesprávne Rusko prečítali, zbytočne ho zatlačili do kúta, nevnímali všetky tie varovania o expanzii NATO na východ, o Gruzínsku a Ukrajine.“
Podľa bývalého nemeckého diplomata nastal čas, aby NATO začalo budovať nový vzťah s Ruskom. „Američania pod Trumpovým vedením sa o to určite pokúsia a myslím si, že Európania by ich mali nasledovať,“ podotkol.
„Ak sa Európania vrátane Rusov rozhodnú zopakovať svoje tragické chyby a začnú medzi sebou znovu bojovať, Spojené štáty im nebudú schopné pomôcť. Nemyslím si však, že k tomu dôjde,“ usudzuje Matlock.
„Ešte by som k tomu chcel dodať, že Európa, ktorej súčasťou nie je Rusko, nemôže byť zjednotená, slobodná a žiť v mieri.“
