Tento týždeň sa v Istanbule konal Svetový humanitárny samit. Preberala sa na ňom najmä otázka nelegálneho pašovania ľudí a ich následný predaj do otroctva. Najväčším problémom sa stali gangy, ktoré využívajú situáciu v Európe zasiahnutej vlnou migračnej krízy.
Ľudia na úteku sa stávajú ľahkým terčom pre pašerákov, ktorí si za nelegálne prevádzanie cez hranice účtujú pekne vysoké ceny. Migračná kríza zvyšuje aj riziko nárastu prípadov, keď sa utečenci dostanú do otroctva či na nútenú prostitúciu. Najzraniteľnejšou skupinou sú podľa Independent mladé ženy a deti, ktoré sa presúvajú bez sprievodu rodičov či dospelých, ktorí by ich mohli ochrániť.
Najzraniteľnejšie sú mladé ženy a deti
„Moderné, podnikavé a vysoko organizované gangy idú za príležitosťami, v ktorých vidia vysoký zárobok a nízke riziko,“ cituje Guardian Briana Donalda, náčelníka Europolu, ktorý sa ku kríze vyjadroval ešte koncom minulého roka. Ohrozenou skupinou sú podľa neho mladé ženy a deti cestujúce bez sprievodu dospelých osôb. Títo zraniteľní migranti sa často dostávajú do pazúrov pašerákov, ktorí ich neskôr predávajú na ilegálnu prácu či prostitúciu.
„V nadchádzajúcich rokoch bude fenomén zneužívania migrantov stále vzrastať. Pozornosť musíme sústrediť najmä na spojenia pašeráckych gangov a gangov, ktoré obchodujú s ľuďmi,“ myslí si Donald. Tieto gangy podľa neho úzko spolupracujú a až tretina organizovaných skupín, ktoré sa zaoberajú pašovaním ľudí v rámci migračnej krízy, bola zapletená aj v iných oblastiach páchania kriminality, ako sú napríklad obchod s drogami, ľuďmi či pranie špinavých peňazí.
Svoje obete si pašeráci vyberajú v utečeneckých táboroch a mnohí utečenci sú pre nich „ľahkou korisťou“.
Podľa Independent pašeráci za minulý rok dokopy zarobili 3 až 6 miliárd dolárov. Biznis s pašovaním ľudí sa tak podľa riaditeľa Europolu Roba Wainwrighta stal „ligou šampiónov“ organizovaného zločinu v Európe.
Veľa ľudí zarába veľa peňazí
Podľa UNHCR pred vojnou či chudobou utieklo viac ako milión ľudí a to podľa Wainwrighta znamená, že „veľa ľudí zarába veľa peňazí“. Podľa prieskumu, ktorý Európska únia uskutočnila na vzorke 1 500 migrantov, až 90 percent z nich využilo služby nelegálnych pašerákov ľudí.
„Vieme tiež, že každý migrant za cestu do Európy kriminálnikom zaplatí v priemere 3- až 6-tisíc dolárov,“ vyhlásil šéf Europolu a dodal, že ak sa tieto cifry jednoducho spočítajú, suma, ktorú mohli migranti zarobiť, sa šplhá naozaj vysoko.
Kriminálne siete podľa Wainwrighta operujú od Škandinávie po subsaharskú Afriku a v nelegálnom pašovaní ľudí sú zapojené desaťtisíce zločincov. Europol v minulom roku identifikoval až 10 700 podozrivých.
Kriminálnici majú podľa Europolu široký záber a migrantom poskytujú kompletný servis od prepašovania cez hranice až po výrobu falošných pasov a taxislužbu po Európe.
Migrant platí za každú fázu cesty osobitne. Sýrčania napríklad zaplatia za možnosť utiecť z krajiny, falošné dokumenty si potom kúpia v Turecku a neskôr zaplatia aj za cestu do Grécka. Keď dorazia do Európy, prevezme ich ďalšia skupina pašerákov, ktorí sa utečencov snažia dostať do Schengenu.
Nekonečná reťaz, ktorú nikto nedokáže vystopovať
Problémy s nelegálnym prevádzaním ľudí cez hranice sa hromadia už od vypuknutia utečeneckej krízy. Svoj príbeh pre Spiegel rozpovedal aj Sýrčan Ahmed. „Najprv som sa s pašerákmi skontaktoval cez prostredníka v Damasku, ktorý sa volal Abu Jafir,“ hovorí Ahmed. Podľa neho Jafir trval na tom, že muž musí zaplatiť celú sumu za cestu dopredu. „Z našej štvrte sme išli autobusom, ktorý zvyknú kontrolovať aj miestni vojaci, až k letisku. Odtiaľ sme pokračovali do Aleppa, kde boli pristavené dodávky, ktoré nás odviezli na turecké hranice. Pašeráci sa stále striedali,“ pokračuje v rozprávaní Sýrčan. Podľa neho majú pašeráci všetko dobre premyslené a vytvorili medzi sebou „nekonečnú reťaz, ktorú nikto nedokáže vystopovať“.
Po príchode na hranicu s Tureckom sa utečenci mali plaziť podzemným tunelom až do krajiny a podľa poznávacích značiek na autách sa Ahmed dovtípil, že skupina sa vynorila v oblasti južnej Anatólie. Tam opäť nasadli do autobusu, ktorý ich odviezol do Istanbulu. „V meste sme ostali dva týždne, väčšinou v rôznych hoteloch. Minul som tam celú moju finančnú rezervu vo výške 500 dolárov,“ rozpráva Ahmed.
Z Istanbulu skupinu odviedli na miesto neďaleko Izmiru, kde ich už čakala loď. „Museli sme kráčať viac ako osem hodín vkuse. Do prístavu sme prišli okolo 21.00 a naša loď bola viac než 20 metrov dlhá, viala na nej americká vlajka,“ povedal médiám muž, ktorý sa nalodil spolu so 126 utečencami. „Mali sme šťastie, že loď mala silný motor. O štyri dni sme sa dostali do Talianska,“ uzavrel rozprávanie Ahmed.
Na nedbalosť pašerákov doplácajú životom
Nie všetci utečenci však mali také šťastie ako Ahmed. Mnohých z nich pašeráci nechali napospas osudu utopiť sa v mori na vetchých lodiach či zadusiť sa v zamknutých dodávkach. Niektorým z nich sa vďaka troche šťastia a šikovnosti podarilo zachrániť sa, väčšina utečencov však na nedbalosť pašerákov doplatila životom.
Ikonou utopených utečencov sa stal malý chlapček Aylan Kurdí, ktorého telíčko našla pobrežná stráž na brehu tureckej pláže ešte minulý rok. Smutný prípad malého chlapčeka si vyslúžil veľkú mediálnu pozornosť a chlapček už má aj svoju sochu.
Peklo zažívali aj utečenci natlačení v dodávke len kúsok od našich hraníc, v Rakúsku. V dodávke ich zomrelo 71, aj ženy a deti. Stalo sa tak koncom augusta 2015 pri Parndorfe, meste vyhľadávanom aj Slovákmi pre nákupy. Mŕtvych ľudí našli asi dva dni po smrti, dodávku smrti objavili diaľniční policajti. Podľa polície mohli imigrantov doviezť do Rakúska už mŕtvych. V dodávke sa teda udusili. Viac si môžete prečítať TU.
